Efektívnosť využitia finančných prostriedkov EÚ na adaptáciu na zmenu klímy

Zdroje poskytujú komplexný pohľad na problematiku adaptácie na zmenu klímy v rámci EÚ a poukazujú na viaceré nedostatky v efektívnosti využívania finančných prostriedkov na tento účel.

EÚ disponuje robustným rámcom pre politiku adaptácie na zmenu klímy, ale jeho implementácia vykazuje slabé miesta:

• Hoci väčšina analyzovaných projektov (19 z 36) efektívne riešila klimatické riziká, 13 projektov malo malý alebo žiadny vplyv na zvýšenie adaptačnej kapacity a dva projekty mohli viesť k maladaptácii.
• Členské štáty niekedy využívali zastarané vedecké údaje pri tvorbe svojich národných adaptačných stratégií a plánov.
• V oblasti poľnohospodárstva sa uprednostňovalo zavlažovanie ako riešenie adaptácie, čo potenciálne viedlo k maladaptácii.
• V lesnom hospodárstve sa síce zaznamenali osvedčené postupy, ako napríklad budovanie retenčných nádrží a diverzifikácia lesov, ale stále sa podporovala výsadba monokultúr, čo nezodpovedá stratégiám adaptácie.
• V horských oblastiach sa snežné delá ukazujú ako krátkodobé riešenie, ktoré zvyšuje tlak na vodné zdroje a neposkytuje udržateľnú adaptáciu na zmenu klímy.

Nedostatky v monitorovaní a reportovaní:

• Reportovanie o adaptácii je prevažne opisné a neposkytuje kvantifikovateľné údaje, čo sťažuje hodnotenie pokroku a podporu budúcich politických rozhodnutí.
• Chýbajú spoločné ukazovatele na meranie pokroku smerom k dosiahnutiu klimatickej odolnosti do roku 2050.
• Sledovanie financovania súvisiaceho s adaptáciou na zmenu klímy je zložité, čo sťažuje posúdenie jeho vplyvu.

Obmedzené povedomie a využívanie nástrojov EÚ na miestnej úrovni:

• Väčšina respondentov z prieskumu medzi 400 obcami v štyroch auditovaných členských štátoch nevedela o stratégiách a plánoch adaptácie na zmenu klímy.
• Len 16 % opýtaných obcí malo vypracovaný miestny adaptačný plán, čo obmedzuje ich schopnosť reagovať na zmenu klímy.
• Nástroje EÚ síce poskytujú užitočné údaje, znalosti a technickú podporu v oblasti adaptácie, ale väčšina miestnych komunít o nich nevedela a nevyužívala ich.

Na zlepšenie efektívnosti využívania finančných prostriedkov EÚ na adaptáciu na zmenu klímy zdroje odporúčajú:

• Zlepšiť reportovanie o adaptácii: Zaviesť spoločné ukazovatele a kritériá na meranie pokroku a riešiť nedostatky identifikované v reportovaní členských štátov.
• Zlepšiť využívanie nástrojov EÚ: Navrhnúť praktické a jednoduché nástroje zamerané na miestne komunity a sprístupniť ich vo všetkých úradných jazykoch EÚ na platforme CLIMATE-ADAPT.
• Zabezpečiť, aby všetky relevantné projekty financované EÚ boli prispôsobené súčasným a budúcim klimatickým podmienkam: Poskytnúť usmernenia k opatreniam relevantným pre adaptáciu a príklady projektov vedúcich k maladaptácii.

Záverom možno konštatovať, že hoci EÚ má solídny rámec pre politiku adaptácie na zmenu klímy, existujú značné rezervy v efektívnosti využívania finančných prostriedkov na tento účel. Nedostatky v monitorovaní, reportovaní a využívaní nástrojov EÚ na miestnej úrovni, ako aj uprednostňovanie krátkodobých riešení pred dlhodobými stratégiami adaptácie, ohrozujú dosiahnutie cieľa klimatickej odolnosti EÚ do roku 2050. Spring