Štúdia zistila, že bariéry topenia ľadu miznú dvojnásobnou rýchlosťou v porovnaní s obdobím pred 50 rokmi

Antarktídy a pokrývajú plochu zodpovedajúcu veľkosti Grónska. Zistenia sú súčasťou vôbec prvej štúdie zmien hrúbky antarktických ľadovcových šelfov – rozšírení pevninského ľadu, ktorý pláva na oceáne – siahajúcej až do roku 1973. Predchádzajúce pozorovania pochádzajú len z roku 1992.

Výskumníci z University of Edinburgh použili satelitné snímky z 50-ročného archívu programu Landsat programu NASA/United States Geographical Survey (USGS) na sledovanie variácií vo vzhľade bodov na povrchu ľadu.

Prichytávacie body vznikajú, keď sa časť plávajúceho ľadového štítu ukotví na vyvýšenine na dne oceánu , čím sa vytvorí viditeľný hrbolček na inak hladkom povrchu ľadového šelfu. (University of Edinburgh, viac na phys.org)