Údaje o toku uhlíka v horských pastvinách za 18 rokov: referenčné súbory údajov, spracovanie a postup vyplnenia medzier

Výmenné toky CO₂  medzi rastlinou a atmosférou merané Eddyho kovariančnou metódou sa vo veľkej miere používajú na hodnotenie ekosystémových uhlíkových rozpočtov na celom svete. Tento článok popisuje merania vírivého toku pre obhospodarované horské trávnaté porasty v strednom Francúzsku skúmané počas dvoch desaťročí (2003–2021). Predstavujeme meteorologické údaje lokality pre toto obdobie merania a popisujeme prístupy predspracovania a následného spracovania používané na prekonanie problémov s medzerami v údajoch, ktoré sa bežne spájajú s dlhodobými súbormi údajov ES. Nedávny pokrok v technológii vírivých tokov a strojového učenia teraz pripravuje pôdu na vytváranie robustných dlhodobých súborov údajov založených na normalizovaných technikách spracovania údajov, ale takéto referenčné súbory údajov sú pre trávnaté porasty zriedkavé. Tu sme skombinovali dve techniky vyplnenia medzier, odber vzoriek z okrajovej distribúcie (krátke medzery) a náhodný les (dlhé medzery), dokončiť dva súbory údajov referenčného toku v polhodinovom a dennom meradle. Výsledné súbory údajov sú cenné pre hodnotenie reakcie trávnych ekosystémov na (minulú) zmenu klímy, ale aj pre hodnotenie a validáciu modelov s ohľadom na budúci výskum globálnej zmeny v komunite uhlíkového cyklu. Dlhodobé merania toku uhlíka (C) sú rozhodujúce pre posúdenie vzorcov a hnacích síl fungovania ekosystému v priestore a čase. Merania vírivej kovariancie (EC) sú priamym a okamžitým spôsobom merania tokov uhlíka a energie medzi atmosférou a povrchom. V posledných rokoch zohrali siete prietokových veží (merania EC) kľúčovú úlohu pri zlepšovaní pochopenia rozsiahlych uhlíkových rozpočtov a reakcií na abiotické a biotické faktory naprieč aj v rámci rozdielnych ekosystémov. (Bruna R. Winck, Juliette MG Bloor, Katja Klumppová, Nature)