Štúdia hovorí, že modely s uhlíkovými nádržami potrebujú dusík

Dusík je potrebný pri predpovedaní toho, ako budú pôdne rastliny absorbovať atmosférický uhlík. Je to preto, že budúca trajektória dusíka sa bude v nadchádzajúcich desaťročiach líšiť od trajektórie iných faktorov rastu rastlín, podľa novej štúdie. Pozemný zachytávač uhlíka sekvestruje tretinu antropogénnych emisií oxidu uhličitého. Aby vedci mohli predpovedať, ako sa môže v nadchádzajúcich rokoch zmeniť sekvestrácia uhlíka, musia vedci predpovedať, ako bude rastlinná biomasa rásť alebo sa zmenšovať, čo je náročná úloha Jedným z faktorov ovplyvňujúcich rast rastlín je samotný oxid uhličitý CO_2.  WHAT₂ nakopne rastliny do prebitia fotosyntézy v efekte nazývanom CO₂ hnojenie, ktorý vyústil do globálneho „ekologizácie“ za posledných niekoľko desaťročí. Atmosferický uhlík však zďaleka nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim rast rastlín. Vplyv má aj dusík z hnojív, poľnohospodárstva a fosílnych palív. Napriek tomu modely zemského zachytávača uhlíka, nazývané modely pozemskej biosféry, obsahujú dusík len asi polovicu času. V novej štúdii publikovanej v Geophysical Research Letters Kou-Giesbrecht a Arora testujú, ako zahrnutie alebo vynechanie dusíka ovplyvňuje modelové projekcie. Vedci porovnali dva modely pozemskej biosféry s názvom CLASSIC-CN a CLASSIC-C. Prvý obsahuje dusík a druhý nie. Testovali, či každý model dokáže presne predpovedať historické zachytávače uhlíka, a potom extrapolovali modely na budúce scenáre. Konkrétne aplikovali modely na tri z piatich zdieľaných socioekonomických ciest, ktoré predstavujú celý rad klimatických a spoločenských možností, ktoré sa môžu prejaviť v priebehu zvyšku 21. storočia. Pri pohľade späť v čase by oba modely mohli presne predpovedať historické pozemské zachytávače uhlíka. Pri predpovedaní budúcej sekvestrácie uhlíka sa však tieto dva modely rozchádzajú. Model len s uhlíkom precenil pozemský zachytávač uhlíka. Dôvodom je to, že spája hnojivý účinok dusíka s oxidom uhličitým. V budúcnosti, keď hladiny oxidu uhličitého prevýšia vstupy atmosférického dusíka a hnojenie dusíkom, model tiež predpovedá, do akej miery môže dôjsť k rastu rastlín, a teda k sekvestrácii uhlíka. Rozdiel je obzvlášť výrazný v ceste zahŕňajúcej najvyšší nárast atmosférického CO₂ , pričom model zahŕňajúci dusík predpovedá až o 64 % nižšiu sekvestráciu uhlíka ako model obsahujúci iba uhlík na konci storočia. Autori tvrdia, že presné a pre politiku relevantné modely suchozemskej biosféry musia brať do úvahy dusík. (Rachel Fritts, American Geophysical Union, PhysOrg)