[language-switcher]
Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie

Úvod

Discover

Znečistenie ovzdušia z vykurovania a chladenia: je naliehavo potrebné zvýšiť spotrebu čistej energie

Znečistenie ovzdušia zostáva kritickou environmentálnou výzvou v EÚ, pričom sektor vykurovania a chladenia významne prispieva k uvoľňovaniu škodlivých znečisťujúcich látok. Tieto emisie zahŕňajú 73 % pevných častíc (PM2,5), 33 % oxidov dusíka (NOx), 2 % amoniaku (NH3), 18 % nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC), 61 % oxidu uhoľnatého (CO ) a 49 % oxidu siričitého (SO2) – všetky predstavujú vážne zdravotné riziká. Budovy a naše domy sú kľúčovým zdrojom týchto znečisťujúcich látok. (Viac na joint-research-centre.ec.europa.eu)

Objavovanie klimatických zmien na začiatku 21. storočia prostredníctvom Wassersteinovej analýzy stability

Dokument predstavuje novú metódu s názvom Wassersteinova analýza stability (WSA) na detekciu zmien v rozložení pravdelnosti klimatických dát, ktorá prekračuje obmedzenia tradičnej analýzy trendov založenej na priemerných hodnotách.

Kľúčové myšlienky a fakty:

  • Nedostatočnosť analýzy priemerných hodnôt: Zatiaľ čo priemerné hodnoty sú užitočné na zachytenie celkových energetických podmienok a filtrovanie šumu v dátach, s príchodom éry veľkých dát sa stáva dôležité odhaliť hlbšie vzorce a korelácie v komplexných súboroch dát s vysokým rozlíšením. Zmeny v rozdelení pravdelnosti, ktoré môžu byť dôležité pre pochopenie klimatických zmien, zostávajú pri analýze priemerných hodnôt skryté.
  • Wassersteinova vzdialenosť: WSA využíva Wassersteinovu vzdialenosť (W-vzdialenosť), metriku, ktorá kvantifikuje vzdialenosť a podobnosti medzi dvoma rozdeleniami pravdelnosti. Táto metrika sa ukázala ako užitočná v rôznych oblastiach klimatológie, ale jej potenciál pri analýze fyzikálnych vlastností veľkých dát zostával do značnej miery nepreskúmaný.
  • Detekcia posunov v extrémnych udalostiach: Aplikáciou WSA na dáta o teplote vzduchu z obdobia 1998-2013 autori identifikovali významné posuny v extrémnych udalostiach. Napríklad východná časť rovníkového Pacifiku zaznamenala pokles horúcich extrémov a nárast studených extrémov, čo naznačuje posun teploty smerom k fenoménu podobnému La Niña, aj keď nebol zaznamenaný žiadny významný trend priemernej teploty.
  • Vplyv topenia morského ľadu: WSA odhalila aj významné zmeny v rozložení pravdelnosti teploty vzduchu v arktických oblastiach. V Barentsovom a Karskom mori, kde došlo k výraznému úbytku morského ľadu, WSA ukázala oslabenie fyzikálnych obmedzení maximálnej teploty vzduchu, čo viedlo k zmenám v tvare rozdelenia pravdelnosti. Táto zmena nie je ľahko zistiteľná pomocou tradičnej analýzy trendov.
  • Význam pre modelovanie klímy: Autori zdôrazňujú, že schopnosť WSA detekovať zmeny v rozložení pravdelnosti súvisiace s topením morského ľadu by mohla byť cenným nástrojom pri vývoji a validácii klimatických modelov. Vylepšené modelovanie morského ľadu bolo jedným z najvýznamnejších pokrokov v šiestej hodnotiacej správe IPCC v porovnaní s predchádzajúcimi správami.

Citácie z článku:

  • „Zatiaľ čo priemerné hodnoty predstavujú významné štatistické vlastnosti súborov dát, zachytávajú celkové energetické podmienky a dobre filtrujú šum v súboroch dát s nízkou kvalitou, príchod éry veľkých dát si vyžaduje nové metodiky.“
  • „V tejto štúdii sme aplikovali W-vzdialenosť na fyzikálnu analýzu klimatických dát z obdobia začiatku 21. storočia. Využitím W-vzdialenosti zavádzame novú metódu – Wassersteinovej analýzy stability (WSA) – zameranú na odhalenie variability funkcie hustoty pravdepodobnosti (PDF) pri zmene klímy.“
  • „Výsledky ukazujú, že napriek nevýznamnému trendu zaznamenal rovníkový východný Pacifik pokles horúcich extrémov a nárast studených extrémov, čo naznačuje posun teploty podobný La Niña.“
  • „Zistenia naznačujú, že morský ľad silne obmedzuje horúce extrémy teploty vzduchu pri povrchu. Tento vplyv sa zmenšuje s topením morského ľadu.“

WSA sa javí ako sľubný nástroj na skúmanie dynamiky klimatických zmien, ktorý poskytuje cenné informácie pre lepšie pochopenie vývoja klímy. WSA odhaľuje zmeny v rozložení pravdelnosti, ktoré môžu byť prehliadané tradičnou analýzou trendov, a tým umožňuje hlbší vhľad do komplexných klimatických procesov, ako sú posuny v extrémnych udalostiach a vplyv topenia morského ľadu.

Prechod udržateľnosti od konceptu k praxi

Správa Európskej environmentálnej agentúry skúma, ako je spravodlivosť začlenená do politík EÚ zameraných na udržateľné prechody. Analyzuje rôzne rozmery spravodlivosti – rozdeľovaciu, procesnú a uznávaciu – v kľúčových stratégiách a sektorových politikách EÚ, pričom sa opiera o prípadové štúdie z národnej, regionálnej a mestskej úrovne. Zameriava sa na výzvy spojené s nerovnomerným dopadom opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov na rôzne spoločenské skupiny a regióny, zdôrazňujúc potrebu komplexného a holistického prístupu. Správa ponúka odporúčania pre tvorcov politík, ako zlepšiť riadenie spravodlivých prechodov a zabezpečiť, aby nikto nebol ponechaný bokom. Zahrňuje príklady z rôznych krajín, ako napríklad Španielsko, Fínsko, Estónsko, Taliansko a Barcelonu. JaroR

Ako plastový odpad ovplyvňuje oceány a klímu?

Plastový odpad je jedným z najpálčivejších environmentálnych problémov našej doby. Milióny ton plastového odpadu sa každý rok dostávajú do oceánov, čo ovplyvňuje nielen morské ekosystémy, ale aj globálnu klímu.


Vplyv plastového odpadu na oceány

  1. Znečistenie morského prostredia:
    • Fyzické poškodenie morského života:
      • Znečistenie oceánov plastmi ohrozuje mnohé morské druhy. Ryby, morské vtáky, korytnačky a morské cicavce sa môžu zamotať do plastových zvyškov, čo často vedie k zraneniam alebo smrti.
    • Požitie plastov:
      • Mnoho morských živočíchov konzumuje plastové úlomky , pričom si ich mýli s potravou. To môže mať za následok zablokovanie trávenia , podvýživu a smrť.
    • Mikroplasty:
      • V priebehu času sa plasty v oceáne rozpadajú na drobné úlomky známe ako mikroplasty (častice menšie ako 5 mm). Tieto mikroplasty sú požívané planktónom , vstupujú do potravinového reťazca a potenciálne ovplyvňujú ľudí prostredníctvom konzumácie morských plodov.
  2. Narušenie ekosystémov:
    • Transport invazívnych druhov:
      • Plávajúce plastové predmety môžu pôsobiť ako platformy pre invazívne organizmy , čo im umožňuje šíriť sa do nových oblastí a ohrozovať pôvodné ekosystémy.
    • Zmena svetelných a tepelných vzorov:
      • Nahromadené plasty na povrchu oceánu môžu blokovať prenikanie slnečného svetla , narúšať fotosyntézu vo fytoplanktóne a meniť primárnu produktivitu v morských ekosystémoch.

Vplyv plastového odpadu na klímu

  1. Emisie skleníkových plynov počas celého životného cyklu plastov:
    • Výroba plastov:
      • Väčšina plastov sa vyrába z fosílnych palív (ropa a zemný plyn). Ťažba a spracovanie týchto zdrojov vytvára značné množstvo oxidu uhličitého (CO₂) a iných skleníkových plynov.
    • Spracovanie a preprava:
      • Energeticky náročné procesy spojené s výrobou a prepravou plastov prispievajú k ďalším emisiám.
    • Likvidácia plastov:
      • Spaľovanie plastového odpadu uvoľňuje CO₂ a často produkuje toxické znečisťujúce látky .
      • Degradácia plastov na skládkach v anaeróbnych podmienkach môže produkovať metán (CH₄) , silný skleníkový plyn.
  2. Degradácia plastov v oceánoch a emisie skleníkových plynov:
    • Fotodegradácia:
      • Plasty vystavené slnečnému žiareniu môžu pri svojom rozklade uvoľňovať skleníkové plyny ako metán a etylén.
      • Štúdie ukazujú, že polyetylén , jeden z najbežnejších plastov, uvoľňuje tieto plyny počas degradácie, čím prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
  3. Vplyv na morské ekosystémy a uhlíkový cyklus:
    • Znížená fotosyntéza fytoplanktónom:
      • Fytoplanktón hrá rozhodujúcu úlohu pri sekvestrácii uhlíka , absorbuje CO₂ z atmosféry.
      • Plastové znečistenie môže znížiť populáciu fytoplanktónu, čím sa zníži schopnosť oceánu absorbovať CO₂ .
    • Uvoľňovanie uhlíka z mŕtvych organizmov:
      • Smrť morských organizmov v dôsledku znečistenia plastmi môže viesť k uvoľneniu uloženého uhlíka späť do oceánu a atmosféry.

Riešenia a opatrenia na zmiernenie

  1. Zníženie spotreby plastov:
    • Obmedzenie jednorazových plastov a podpora alternatívnych materiálov .
    • Podpora recyklácie a používania biodegradovateľných plastov .
  2. Zlepšenie odpadového hospodárstva:
    • Efektívne systémy zberu a spracovania odpadu na zabránenie úniku plastov do životného prostredia.
    • Čistenie oceánov a pláží s cieľom odstrániť existujúce plastové zvyšky.
  3. Vzdelanie a povedomie:
    • Zvyšovanie povedomia verejnosti o dôsledkoch plastového znečistenia.
    • Vzdelávacie programy podporujúce zodpovedné spotrebiteľské správanie.
  4. Zásady a legislatívne opatrenia:
    • Predpisy a zákazy jednorazových plastov na národnej a medzinárodnej úrovni.
    • Stimuly pre inovácie v oblasti udržateľných materiálov a technológií odpadového hospodárstva.
  5. Výskum a technológia:
    • Vývoj nových materiálov so zníženým dopadom na životné prostredie.
    • Inovatívne technológie na čistenie oceánov, ako sú plávajúce bariéry a systémy zberu odpadu .

Plastový odpad má zásadný negatívny vplyv na oceány aj klímu . Poškodzuje morský život, narúša ekosystémy a prispieva k emisiám skleníkových plynov počas celého životného cyklu. Riešenie tohto problému si vyžaduje globálnu spoluprácu prostredníctvom úsilia o zníženie produkcie plastov, zlepšenie odpadového hospodárstva a podporu inovácií. Každý jednotlivec môže prispieť tým, že bude zodpovedne rozhodovať o spotrebe a podporovať trvalo udržateľné postupy. Riešenie krízy plastového znečistenia je nevyhnutné na ochranu morských ekosystémov a zmiernenie klimatických zmien pre budúce generácie.

Ako poľnohospodárstvo a živočíšna výroba ovplyvňujú emisie skleníkových plynov?

Poľnohospodárstvo vrátane živočíšnej výroby je významným zdrojom emisií skleníkových plynov (GHG) , ktoré prispievajú ku globálnej zmene klímy. Celosvetovo predstavuje poľnohospodárstvo približne 10 – 12 % celkových antropogénnych emisií skleníkových plynov. Ak vezmeme do úvahy emisie zo zmien využívania pôdy , ako je odlesňovanie na poľnohospodárske účely, tento podiel sa zvyšuje.

Kľúčové skleníkové plyny v poľnohospodárstve

  1. Metán (CH4):
    • Živočíšna výroba je primárnym zdrojom metánu, najmä prostredníctvom enterickej fermentácie u prežúvavcov, ako sú kravy, ovce a kozy.
    • Pestovanie ryže vytvára metán v dôsledku anaeróbnych podmienok na zaplavených poliach.
  2. Oxid dusný (N₂O):
    • Uvoľňuje sa pri aplikácii hnojív na báze dusíka , pretože pôdne mikróby premieňajú prebytočný dusík na N₂O.
    • Nakladanie s hnojom a rozklad organického materiálu tiež prispievajú k emisiám N₂O.
  3. Oxid uhličitý (CO₂):
    • Odlesňovanie a zmeny vo využívaní pôdy pre poľnohospodárstvo uvoľňujú veľké množstvo CO₂ uloženého v rastlinách a pôde.
    • K emisiám CO₂ prispieva aj používanie fosílnych palív na výrobu poľnohospodárskych strojov a hnojív.

Podrobné dopady poľnohospodárstva a živočíšnej výroby

1. Živočíšna výroba

  • Enterická fermentácia:
    • Prežúvavce majú v žalúdku mikróby, ktoré rozkladajú celulózu a ako vedľajší produkt uvoľňujú metán.
    • Tento metán sa uvoľňuje do atmosféry grganím a plynatosťou .
    • Živočíšna výroba prispieva približne 40 % k celosvetovým antropogénnym emisiám metánu.
  • Manažment hnoja:
    • Skladovanie a spracovanie hnoja produkuje metán a N2O, najmä v anaeróbnych podmienkach , ako sú lagúny alebo jamy.

2. Rastlinná výroba

  • Pestovanie ryže:
    • Zaplavené ryžové polia vytvárajú anaeróbne prostredie, kde metanogénne baktérie produkujú metán.
    • Pestovanie ryže je zodpovedné za približne 10 % celosvetových emisií metánu z poľnohospodárstva.
  • Použitie hnojiva:
    • Nadmerná aplikácia dusíkatých hnojív uvoľňuje N₂O prostredníctvom nitrifikácie a denitrifikácie v pôde.
    • Oxid dusnýpotenciál globálneho otepľovania (GWP) približne 298-krát väčší ako CO₂ počas 100-ročného obdobia.

3. Zmeny vo využívaní pôdy a odlesňovanie

  • Rozširovanie poľnohospodárskej pôdy často vedie k odlesňovaniu , pričom sa uvoľňuje značné množstvo CO₂.
  • Strata lesov znižuje schopnosť ekosystémov absorbovať CO₂ , čím sa ďalej zvyšujú koncentrácie v atmosfére.

4. Emisie z využívania energie

  • Poľnohospodárske stroje a zariadenia sa spoliehajú na fosílne palivá, ktoré prispievajú k emisiám CO₂.
  • Výroba agrochemikálií (hnojivá, pesticídy) je energeticky náročná a závislá od fosílnych palív.

Stratégie na zníženie poľnohospodárskych emisií

  1. Optimalizácia živočíšnej výroby:
    • Zlepšenie stravy zvierat (napr. kŕmne prísady, probiotiká) na zníženie produkcie metánu.
    • Chov hospodárskych zvierat s nižšími emisiami metánu.
  2. Efektívne použitie hnojiva:
    • Precízne poľnohospodárstvo umožňuje cielenú aplikáciu hnojív, čím sa znižuje prebytok dusíka v pôde.
    • Ekologické poľnohospodárstvo a pestovanie strukovín pre prirodzenú fixáciu dusíka.
  3. Vylepšené hospodárenie s hnojom:
    • Anaeróbna digescia hnoja na výrobu bioplynu ako obnoviteľného zdroja energie.
    • Kompostovanie hnoja na zníženie emisií a vytváranie vysokokvalitných organických hnojív.
  4. Ochrana pôdy a sekvestrácia uhlíka:
    • Ochranné obrábanie pôdy (neobrábanie pôdy) zadržiava uhlík v pôde.
    • Agrolesníctvo spája poľnohospodárstvo s výsadbou stromov, čím sa zvyšuje biodiverzita a potenciál sekvestrácie uhlíka.
  5. Zníženie potravinového odpadu:
    • Minimalizácia strát a odpadu v potravinovom dodávateľskom reťazci znižuje výrobné potreby a súvisiace emisie.
  6. Diétne zmeny:
    • Zníženie spotreby mäsa , najmä červeného, ​​môže znížiť dopyt po živočíšnej výrobe a s tým spojené emisie.
  7. Technologické inovácie:
    • Výskum a vývoj nových technológií, ako sú kŕmne doplnkové látky alebo pokročilé poľnohospodárske postupy na zníženie emisií.

Význam trvalo udržateľného poľnohospodárstva

  • Potravinová bezpečnosť pre rastúcu globálnu populáciu je rozhodujúca a musí sa dosiahnuť s minimálnym vplyvom na klímu.
  • Udržateľné poľnohospodárstvo vyvažuje efektivitu výroby s ochranou životného prostredia.
  • Prispôsobenie sa zmene klímy je nevyhnutné na zabezpečenie nepretržitej výroby potravín.

Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba významne prispievajú k emisiám skleníkových plynov uvoľňovaním metánu, oxidu dusného a oxidu uhličitého. Prijatie udržateľných postupov , technologických inovácií a zmena správania spotrebiteľov môže pomôcť tieto emisie zmierniť. Riešenie vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie je kľúčové pre splnenie globálnych klimatických cieľov a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti pre budúce generácie.

Aký vplyv má odlesňovanie na klimatickú zmenu?

Odlesňovanie je proces odstraňovania lesného porastu z povrchu Zeme, najčastejšie kvôli získaniu pôdy pre poľnohospodárstvo, pastviny, urbanizáciu alebo ťažbu dreva. Lesy však hrajú kľúčovú úlohu v globálnom uhlíkovom cykle, a ich úbytok má významné dôsledky pre klimatickú zmenu.

Ako odlesňovanie prispieva ku klimatickej zmene

1. Uvoľňovanie uloženého uhlíka:

– Lesy sú významné zásobárne uhlíka. Stromy a rastliny prostredníctvom fotosyntézy absorbujú oxid uhličitý (CO₂) z atmosféry a ukladajú ho vo forme biomasy (drevo, listy, korene).

– Keď sú lesy vyrúbané alebo spálené, uložený uhlík sa uvoľňuje späť do atmosféry vo forme CO₂, čo zvyšuje koncentráciu skleníkových plynov.

2. Zníženie schopnosti absorbovať CO₂:

– Odstránením lesov sa znižuje celková schopnosť biosféry absorbovať CO₂ z atmosféry, čím sa znižuje uhlíkový ponor.

– Mladé lesné porasty a poľnohospodárske plodiny nedokážu nahradiť schopnosť zrelých lesov ukladať uhlík.

3. Zmena albeda povrchu:

– Odlesňovanie môže meniť reflexné vlastnosti Zemského povrchu (albedo).

– Holá pôda alebo poľnohospodárska pôda môže odrážať viac alebo menej slnečného žiarenia v porovnaní s lesom, čo môže lokálne ovplyvniť tepelnú bilanciu.

4. Vplyv na pôdny uhlík:

– Lesné pôdy obsahujú značné množstvo organického uhlíka.

– Odlesňovanie a následná erózia pôdy môže viesť k uvoľneniu uhlíka z pôdy do atmosféry.


Globálne dôsledky odlesňovania

– Odlesňovanie je zodpovedné za približne 10–15 % celosvetových emisií skleníkových plynov, čím patrí medzi významných prispievateľov ku klimatickej zmene.

– Tropické lesy, ako Amazonský dažďový prales, konžská panva a lesy juhovýchodnej Ázie, sú obzvlášť dôležité kvôli svojej vysokej biodiverzite a kapacite ukladať uhlík.


Ďalšie environmentálne a sociálne dopady odlesňovania

1. Strata biodiverzity:

– Lesy sú domovom pre 80 % suchozemských druhov rastlín a živočíchov.

– Odlesňovanie vedie k strate habitatu a môže spôsobiť vyhynutie mnohých druhov.

2. Narušenie vodného cyklu:

– Lesy hrajú významnú úlohu v regulácii zrážok  a udržiavaní vodného cyklu.

– Ich úbytok môže viesť k zníženiu zrážok, suchám a povodniam.

3. Pôdna erózia a degradácia:

– Odstránenie stromov zanecháva pôdu vystavenú erózii vetrom a vodou.

– To vedie k zníženiu úrodnosti pôdy a môže ovplyvniť poľnohospodársku produktivitu.

4. Sociálno-ekonomické dopady:

– Ovplyvňuje miestne komunity a domorodé obyvateľstvo, ktoré sú závislé od lesov pre obživu, kultúru a identitu.

– Môže viesť k konfliktom o zdroje a sociálnej nestabilite.


Príčiny odlesňovania

Poľnohospodárska expanzia:

– Komoditné plodiny, ako sú sója, palma olejná a chov hovädzieho dobytka, sú hlavnými príčinami odlesňovania v tropických oblastiach.

Ťažba dreva:

– Neudržateľná ťažba dreva na drevené výrobky a papier prispieva k úbytku lesov.

Ťažba surovín a infraštruktúra:

– Banská činnosť, výstavba ciest a rozširovanie miest vedú k odstraňovaniu lesných porastov.

Požiare:

– Nedbanlivé alebo zámerné vypaľovanie lesov na účely čistenia pôdy pre poľnohospodárstvo alebo iné využitie.


Možné riešenia a opatrenia

1. Udržateľné lesné hospodárstvo:

– Certifikácia dreva (napr. FSC – Forest Stewardship Council) podporuje zodpovednú ťažbu.

– Implementácia udržateľných praktík v lesníctve znižuje negatívny dopad na lesy.

2. Ochrana a obnova lesov:

– Vytváranie chránených oblastí a národných parkov na zachovanie biodiverzity.

– Zalesňovanie a reforestácia oblastí postihnutých odlesňovaním.

3. Politické a ekonomické nástroje:

– Regulácie a zákony na zastavenie nelegálneho odlesňovania.

– Ekonomické stimuly pre udržateľné využívanie pôdy a ochranu lesov.

– Medzinárodné programy, ako je REDD+ (Reducing Emissions from Deforestation and Forest Degradation), motivujú krajiny k ochrane lesov.

4. Zodpovedný spotrebiteľský prístup:

– Podpora produktov s certifikátmi udržateľnosti a transparentným pôvodom.

– Zníženie spotreby výrobkov spojených s odlesňovaním (napr. necertifikovaný palmový olej, tropické drevo).

5. Alternatívne zdroje energie:

– Prechod na obnoviteľné zdroje energie znižuje tlak na lesy využívané ako palivové drevo.

6. Zapojenie miestnych komunít:

– Posilnenie práv domorodého obyvateľstva na pôdu a využívanie lesov.

– Vzdelávanie a poskytovanie alternatívnych zdrojov obživy pre komunity závislé na odlesňovaní.

Odlesňovanie má významný negatívny vplyv na klimatickú zmenu prostredníctvom uvoľňovania skleníkových plynov a zníženia schopnosti planéty absorbovať CO₂. Okrem toho prispieva k strate biodiverzity, narušeniu ekosystémových služieb a má sociálne dôsledky pre ľudí závislých na lesoch. Riešenie problému odlesňovania je nevyhnutné pre zmiernenie klimatickej zmeny a vyžaduje globálne úsilie zahŕňajúce vlády, firmy, komunity a jednotlivcov.

Správa ukazuje zmeny v globálnom cykle vody a poskytuje informácie o významných udalostiach na celom svete

Dokument sumarizuje globálny vodný cyklus v roku 2024 a identifikuje kľúčové trendy a analyzuje významné hydrologické udalosti. V správe sa uvádzajú aktualizované metriky týkajúce sa zrážok, teploty, vlhkosti vzduchu, prietokov riek a vody uloženej v jazerách, pôde a pod zemou. Poskytuje tiež prehľad o extrémnych zrážkach a teplotách. Správa zdôrazňuje jasný odkaz: ako sa planéta otepľuje, problémy s vodou sa z roka na rok stupňujú.

Hlavné aspekty vodného cyklu v roku 2024 na globálnej pevnine boli:

  • Zrážky nad pevninou boli blízke priemeru z rokov 1995–2005. Extrémne suché mesiace sa v posledných desaťročiach stali čoraz bežnejšími, pričom v roku 2024 bolo o 38 % viac rekordne suchých mesiacov ako v porovnaní so základným obdobím.
  • Denné extrémy zrážok boli v roku 2024 o 52 % bežnejšie ako v rokoch 1995–2005, pričom rekordné denné zrážky sa zaznamenali v západnej Afrike, Európe a Ázii. Zaznamenal sa významný rastúci trend o 4 % za desaťročie nad pevninou.
  • Priemerná teplota nad pevninou bola najvyššia zaznamenaná globálne a v 111 krajinách, a globálne o 1,2 °C vyššia ako priemer z rokov 1995–2005. Frekvencia rekordne teplých mesiacov bola najvyššia od roku 1979.
  • V relatívnej vlhkosti vzduchu nad pevninou bol zaznamenaný klesajúci trend. Vlhkosť bola v roku 2024 veľmi nízka v Južnej Amerike a Strednej Afrike.
  • Rozloha povrchovej vody nad pevninou bola blízko priemeru. Od roku 2003 sa zaznamenal rastúci trend v rekordne vysokej mesačnej rozlohe vody na celom svete o 3 % za desaťročie.
  • Hladiny vody v jazerách a nádržiach na celom svete klesli piaty rok po sebe, pričom v Južnej Amerike boli zaznamenané bezprecedentne nízke hladiny a v Afrike rekordne vysoké.
  • Pozemné zásoby vody – podzemné a v povrchových vodách, ľade a snehu dohromady – vykazujú v roku 2024 naďalej nízke hodnoty vo väčšine suchých oblastí sveta, ale silný nárast v západnej, strednej a východnej Afrike.

V roku 2024 spôsobili katastrofy súvisiace s vodou viac ako 8 700 úmrtí, vysídlili 40 miliónov ľudí a spôsobili ekonomické straty presahujúce 550 miliárd USD na celom svete, pričom skutočné čísla sú pravdepodobne vyššie z dôvodu neúplných údajov a udalostí, ktoré nie sú uvedené.

Dokument ďalej podrobne rozoberá jednotlivé hydrologické udalosti, ako napríklad záplavy v Afganistane a Pakistane, tajfún Yagi v juhovýchodnej Ázii, záplavy v Bangladéši, zosuvy pôdy v Indii, záplavy v južnej Číne a ďalšie. V správe sa analyzuje aj vplyv klimatickej zmeny na tieto udalosti a poukazuje sa na rastúce riziko extrémnych poveternostných javov v budúcnosti.

Záverom dokumentu sa venuje výhľadu na rok 2025. Hydrologické podmienky na začiatku roka 2025 naznačujú, že v severnej Južnej Amerike, južnej Afrike, severnej Afrike, Strednej Ázii, častiach Severnej Ameriky a západnej Austrálii sa potenciálne vyvíjajú alebo zintenzívňujú suchá. Regióny ako Sahel, Africký roh, Európa a väčšina Ázie sú relatívne vlhké a môžu čeliť väčšiemu riziku záplav ako sucha.

Prebiehajúca klimatická zmena zvyšuje potenciál pre extrémne poveternostné udalosti, vrátane bleskových povodní, bleskových such, intenzívnych búrok a vĺn horúčav v mnohých regiónoch v roku 2025.

Dokument zdôrazňuje dôležitosť spoľahlivých a aktuálnych informácií o vodných zdrojoch a nebezpečenstvách. Satelitné pozorovania v súčasnosti zohrávajú kľúčovú úlohu a ponúkajú rýchle a konzistentné globálne údaje o atmosfére a zemskom povrchu, ale nemali by nahradiť siete na zemi. JaroR 

Aliancie pre vzdelávanie a podniky

vyzva na predkladanie navinov Europskej komisie na podporu nadnárodných, štruktúrovaných projektov orientovaných na výsledky, v ktorých partneri zdieľajú spoločné ciele a spolupracujú na podpore inovácií, nových zručností, zmyslu pre iniciatívu a podnikateľského zmýšľania.

ID hovoru: ERASMUS-EDU-2025-PI-ALL-INNO-EDU-ENTERP

ciel(e)

Cieľom Aliancie pre inovácie je posilniť inovačnú kapacitu Európy podporou inovácií prostredníctvom spolupráce a toku znalostí medzi vysokoškolským vzdelávaním, odborným vzdelávaním a prípravou (počiatočným aj priebežným) a širším sociálno-ekonomickým prostredím vrátane výskumu.

Ich cieľom je tiež podporiť poskytovanie nových zručností a riešiť nesúlad zručností navrhovaním a vytváraním nových učebných osnov pre vysokoškolské vzdelávanie (HE) a odborné vzdelávanie a prípravu (VET), čím sa podporuje rozvoj zmyslu pre iniciatívu a podnikateľské zmýšľanie v EÚ.

Viac na eufundingportal.eu

Čo je acidifikácia oceánov a aké má dôsledky na morský život?

Acidifikácia oceánov je proces znižovania pH morskej vody spôsobený zvyšujúcou sa koncentráciou oxidu uhličitého (CO₂) v atmosfére. Od začiatku priemyselnej revolúcie sa hladina CO₂ v atmosfére zvýšila v dôsledku ľudských aktivít, ako je spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie a priemyselné procesy. Oceány absorbujú približne 25–30 % antropogénnych emisií CO₂, čo vedie k chemickým reakciám, ktoré zvyšujú kyslosť morskej vody.

Chemický proces acidifikácie:

1. Absorpcia CO₂ v oceáne:

– CO₂ z atmosféry sa rozpúšťa v povrchových vrstvách oceánu.

2. Tvorba kyseliny uhličitej:

– Rozpustený CO₂ reaguje s vodou (H₂O) a vytvára kyselinu uhličitú (H₂CO₃).

3. Dissociácia kyseliny uhličitej:

– Kyselina uhličitá sa ďalej rozkladá na bikarbonátové ióny (HCO₃-) a vodíkové ióny (H+).

4. Zníženie pH vody:

– Zvýšené množstvo vodíkových iónov (H+) spôsobuje zníženie pH, čo znamená, že voda sa stáva kyslejšou.

5. Pokles uhličitanových iónov:

– Vodíkové ióny reagujú s uhličitanovými iónmi (CO₃²-), čím znižujú ich dostupnosť.

Dôsledky na morský život:

1. Ohrozenie organizmov s vápenatými schránkami:

– Koraly, lastúrniky, mäkkýše, morskí ježovci a niektoré planktónové druhy potrebujú uhličitanové ióny na tvorbu svojich schránok a kostier (uhličitan vápenatý – CaCO₃).

– Znížená dostupnosť uhličitanových iónov sťažuje týmto organizmom budovanie a udržiavanie svojich schránok.

– Erózia schránok: Kyslejšia voda môže dokonca rozpúšťať existujúce schránky, čo vedie k zvýšenej úmrtnosti.

2. Narušenie potravinových sietí:

– Planktónové organizmy, ktoré sú základom morských potravinových reťazcov, sú ohrozené. Ich pokles môže mať kaskádový efekt na celé ekosystémy.

– Ryby a morské cicavce závislé na týchto organizmoch môžu trpieť nedostatkom potravy.

3. Zmeny v správaní a fyziológii rýb:

– Zvýšená kyslosť môže ovplyvniť nervový systém rýb, čo vedie k problémom s orientáciou, vyhýbaním sa predátorom a hľadaním potravy.

– Môže dôjsť k zníženiu reprodukčnej úspešnosti.

4. Vplyv na koralové útesy:

– Blednutie koralov: Acidifikácia zvyšuje citlivosť koralov na teplotný stres, čo vedie k blednutiu a odumieraniu.

– Strata biodiverzity: Koralové útesy sú domovom pre viac ako **25 %** všetkých morských druhov; ich degradácia má rozsiahle ekologické dôsledky.

5. Zmeny v chemických signáloch:

– Niektoré morských organizmy používajú chemické signály na komunikáciu a nájdenie partnerov či potravy. Zmena pH môže narušiť tieto procesy.

Širšie dôsledky:

Ekonomické dopady:

– Rybárstvo a akvakultúra: Zníženie populácií morských druhov ovplyvňuje živobytie miliónov ľudí závislých na mori ako zdroji potravy a príjmu.

– Turizmus: Strata atraktívnych koralových útesov môže negatívne ovplyvniť turistický priemysel.

Ekosystémové služby:

– Oceány hrajú kľúčovú úlohu v globálnom uhlíkovom cykle a regulácii klímy. Acidifikácia môže narušiť ich schopnosť ukladať uhlík.

– Zhoršenie kvality vody môže ovplyvniť jej schopnosť podporovať život a poskytovať ďalšie ekosystémové služby.

Potravinová bezpečnosť:

– Ohrozenie morských zdrojov potravy môže zvýšiť tlak na potravinové systémy na pevnine a zhoršiť globálnu potravinovú bezpečnosť.

Možné riešenia a adaptačné opatrenia:

1. Zníženie emisií CO₂:

– Hlavným riešením je globálne zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom prechodu na obnoviteľné zdroje energie, zvýšenia energetickej efektívnosti a technológií na odstraňovanie uhlíka z atmosféry.

2. Ochrana a obnova ekosystémov:

– Vytváranie morských chránených oblastí na zníženie ďalších stresorov, ako je nadmerný rybolov a znečistenie.

– Obnova mangrovníkových lesov a morských tráv, ktoré môžu pomôcť ukladať uhlík a zlepšiť kvalitu vody.

3. Výskum a monitorovanie:

– Investície do výskumu na lepšie pochopenie účinkov acidifikácie na rôzne druhy a ekosystémy.

– Monitorovanie zmien pH a ďalších chemických parametrov oceánov na globálnej úrovni.

4. Adaptačné stratégie v rybárstve:

– Vývoj odolnejších druhov pre akvakultúru.

– Diverzifikácia hospodárskych činností v komunitách závislých na rybolove.

5. Vzdelávanie a osveta:

– Zvýšenie povedomia verejnosti o príčinách a dôsledkoch acidifikácie oceánov.

– Podpora udržateľných spotrebiteľských praktík a znižovania uhlíkovej stopy jednotlivcov.

Acidifikácia oceánov je vážnou a rastúcou hrozbou pre morský život a celkové zdravie oceánov. Má potenciál narušiť základné ekologické procesy, znížiť biodiverzitu a ovplyvniť milióny ľudí závislých na mori pre obživu a potravu. Riešenie tohto problému si vyžaduje koordinované globálne úsilie zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov, ochranu morských ekosystémov a podporu adaptácie na miestnej úrovni. Oceány sú neoddeliteľnou súčasťou nášho planetárneho systému a ich ochrana je kľúčová pre udržanie života na Zemi v jeho rozmanitých formách.

Čo je permafrost a aký je jeho význam v kontexte klimatickej zmeny?

Permafrost, alebo trvalo zamrznutá pôda, je podložie (pôda, sediment alebo hornina), ktoré zostáva zamrznuté po dobu najmenej dvoch po sebe nasledujúcich rokov. Permafrost sa vyskytuje najmä v polárnych oblastiach na severnej pologuli, ako sú Sibír, Aljaška, Kanada a niektoré časti Grónska, ale aj vo vysokohorských oblastiach.

Hlavné charakteristiky permafrostu:

  • Rozšírenie:
    • Pokrýva približne 24 % zemského povrchu na severnej pologuli.
  • Hrúbka:
    • Môže sa pohybovať od niekoľkých metrov až po viac ako 1 500 metrov v najchladnejších oblastiach Sibíri.
  • Aktívna vrstva:
    • Povrchová vrstva permafrostu, ktorá sa v lete rozmŕza a v zime opäť zamŕza. Jej hrúbka sa pohybuje od 0,3 do 4 metrov.

Význam permafrostu v kontexte klimatickej zmeny

Permafrost má zásadný význam pre globálny klimatický systém a jeho topenie má významné dôsledky:

  1. Uloženie obrovského množstva uhlíka:
    • Rezervoár organickej hmoty:
      • Permafrost obsahuje približne 1 500 miliárd ton uhlíka, čo je takmer dvojnásobok množstva uhlíka aktuálne prítomného v atmosfére.
      • Tento uhlík pochádza z neúplne rozložených rastlinných a živočíšnych zvyškov, ktoré sa akumulovali počas tisícročí.
  2. Uvoľňovanie skleníkových plynov pri topení:
    • Oxid uhličitý (CO₂) a metán (CH₄):
      • Keď permafrost rozmŕza, mikroorganizmy začnú rozkladať organickú hmotu, čo vedie k uvoľňovaniu CO₂ a metánu.
      • Metán je obzvlášť významný, pretože je približne 25-krát účinnejší v zachytávaní tepla ako CO₂ na časovom horizonte 100 rokov.
    • Posilnenie klimatickej zmeny:
      • Uvoľnenie týchto plynov vytvára pozitívnu spätnú väzbu, ktorá môže urýchliť globálne otepľovanie.
  3. Dopady na infraštruktúru a životné prostredie:
    • Nestabilita pôdy:
      • Topenie permafrostu spôsobuje zosuvy pôdy a kolaps terénu, čo ohrozuje budovy, cesty a iné infraštruktúrne projekty v arktických oblastiach.
    • Hydrologické zmeny:
      • Zmeny v odtoku vody môžu ovplyvniť miestne ekosystémy, napríklad tvorbu nových jazier alebo vyschnutie mokradí.
    • Uvoľňovanie starovekých patogénov:
      • Existuje obava, že topením permafrostu sa môžu uvoľniť dávno zakonzervované vírusy a baktérie, ako sa to stalo v roku 2016 v Rusku s antraxom.
  4. Vplyv na globálnu klímu:
    • Zosilnenie extrémnych udalostí:
      • Zvýšené emisie skleníkových plynov môžu prispieť k častejším a intenzívnejším extrémnym poveternostným javom.

Aktuálne pozorovania a predpovede:

  • Rýchlejšie otepľovanie Arktídy:
    • Arktída sa otepľuje dvojnásobne rýchlejšie ako zvyšok sveta, čo urýchľuje topenie permafrostu.
  • Potenciálne emisie uhlíka:
    • Odhaduje sa, že do roku 2100 by z topiaceho sa permafrostu mohlo byť uvoľnených 120 až 240 miliárd ton uhlíka, ak budú súčasné trendy emisií pokračovať.
  • Neistota vo vedeckých modeloch:
    • Topenie permafrostu predstavuje veľkú neistotu v klimatických modeloch, pretože presný rozsah a rýchlosť uvoľňovania uhlíka sú ťažko predvídateľné.

Opatrenia a výskum:

  • Monitorovanie permafrostu:
    • Vedecké tímy využívajú satelitné pozorovania, pôdne sondy a modely na sledovanie zmien v permafroste.
  • Znižovanie emisií:
    • Globálne úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov je kľúčové na spomalenie otepľovania a ochranu permafrostu.
  • Adaptácia infraštruktúry:
    • Vývoj nových stavebných techník a materiálov pre arktické oblasti, ktoré berú do úvahy meniace sa pôdne podmienky.

Permafrost hrá kritickú úlohu v globálnom klimatickom systéme ako obrovský rezervoár uhlíka. Jeho topenie v dôsledku rastúcich globálnych teplôt môže výrazne prispieť k zvýšeniu emisií skleníkových plynov, čo vytvára nebezpečnú spätnú väzbu urýchľujúcu klimatickú zmenu. Okrem toho má topiaci sa permafrost významné dopady na miestne komunity, infraštruktúru a ekosystémy. Preto je nevyhnutné pokračovať vo výskume, monitoringu a globálnych snahách o zníženie emisií, aby sme minimalizovali tieto riziká a chránili permafrost pre budúce generácie.

Ako ovplyvňuje klimatická zmena biodiverzitu a ekosystémy?

Klimatická zmena má významný a prevažne negatívny vplyv na biodiverzitu (rozmanitosť života na Zemi) a fungovanie ekosystémov. Zvýšenie priemernej globálnej teploty, zmena zrážkových vzorcov, stúpajúca hladina morí a zvýšená frekvencia extrémnych poveternostných udalostí spôsobujú rozsiahle ekologické zmeny. Tieto zmeny ovplyvňujú rastliny, živočíchy, mikroorganizmy a celkové ekologické procesy, ktoré sú základom života na Zemi.

Kľúčové spôsoby, ako klimatická zmena ovplyvňuje biodiverzitu a ekosystémy:

1. Posuny v geografickom rozšírení druhov:

– Mnohé druhy sa presúvajú smerom k pólom alebo do vyšších nadmorských výšok, aby sa prispôsobili chladnejším podmienkam.

– Tento pohyb môže narušiť existujúce ekosystémy, pretože druhy vstupujú do nových oblastí, kde môžu konkurovať pôvodným druhom.

– Druhy s obmedzenými možnosťami migrácie, ako sú horské alebo ostrovné druhy, sú vystavené vysokému riziku vyhynutia.

2. Zmeny v načasovaní biologických procesov (fenológia):

– Klimatická zmena ovplyvňuje načasovanie kľúčových udalostí, ako je kvitnutie rastlín, migrácia vtákov alebo rozmnožovanie živočíchov.

– Nesúlad v týchto procesoch môže narušiť potravinové reťazce, napríklad keď sa hmyz vyliahne skôr, ale vtáky migrujúce za potravou prichádzajú neskôr.

3. Zvýšenie frekvencie a intenzity extrémnych poveternostných udalostí:

– Povodne, suchá, vlny horúčav a lesné požiare môžu priamo poškodiť alebo zničiť habitaty.

– Opakované extrémne udalosti môžu prekročiť schopnosť ekosystémov sa zotaviť, čo vedie k trvalým zmenám.

4. Zvyšovanie hladiny morí:

– Ohrozuje pobrežné a nízko položené ekosystémy, ako sú mokrade, mangrovníkové lesy a koralové ostrovy.

– Slaná voda preniká do sladkovodných ekosystémov, čo ovplyvňuje druhy neznesúce vysokú salinitu.

5. Acidifikácia oceánov:

– Zvýšené hladiny CO₂ v atmosfére vedú k vyššej absorpcii CO₂ oceánmi, čo spôsobuje znižovanie pH morskej vody.

– Negatívne ovplyvňuje organizmy s vápenatými schránkami, ako sú koraly, lastúrniky a niektoré planktónové druhy, čo môže narušiť celé morské potravinové siete.

6. Topiaci sa permafrost a arktické ekosystémy:

– Topenie permafrostu mení tundrové ekosystémy, ovplyvňuje pôdne procesy a uvoľňuje metán, silný skleníkový plyn.

– Arktické druhy, ako napríklad ľadové medvede, strácajú svoje prirodzené prostredie v dôsledku úbytku morského ľadu.

7. Zvyšovanie výskytu škodcov a chorôb:

– Miernejšie zimy a teplejšie podnebie umožňujú prežitie a šírenie škodcov a patogénov, ktoré môžu poškodiť rastliny a živočíchy.

– Príkladom je kôrovec v lesoch Severnej Ameriky, ktorý spôsobil rozsiahle odumieranie stromov.

8. Narušenie ekosystémových služieb:

– Ekosystémy poskytujú služby, ako je opelenie, čistenie vody, ochrana pred povodňami a ukladanie uhlíka.

– Degradácia týchto služieb má priame dôsledky pre ľudské zdravie, ekonomiku a kvalitu života.

Konkrétne príklady dopadov:

– Koralové útesy:

Blednutie koralov: Zvýšenie teploty morskej vody vedie k vyhosteniu symbiotických rias z koralov, čo spôsobuje blednutie a často smrť koralov.

Veľký bariérový útes: Od roku 2016 zažil niekoľko masových blednutí, čo ohrozuje biodiverzitu jedného z najbohatších ekosystémov na svete.

Lesné ekosystémy:

Amazonka: Zvýšené suchá a odlesňovanie zvyšujú riziko požiarov, čo môže premeniť časti dažďového pralesa na savanu.

Boreálne lesy: Nárast teploty umožňuje šírenie škodcov, čo vedie k odumieraniu stromov na veľkých plochách.

Polárne oblasti:

Ľadové medvede a mrože strácajú ľadové prostredie potrebné na lov a rozmnožovanie.

Antarktické druhy: Zmeny v rozsahu morského ľadu ovplyvňujú potravinové siete vrátane krillu, ktorý je základnou potravou pre mnohé druhy.

Dôsledky pre ľudské spoločnosti:

Potravinová bezpečnosť:

– Zmeny v populáciách rýb a morských plodov ovplyvňujú výživu a živobytie miliónov ľudí.

– Znížená produktivita poľnohospodárstva v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí a šírenia škodcov.

Zdravotné riziká:

– Nárast chorôb prenášaných vektormi, ako sú komáre, v dôsledku rozšírenia ich geografického dosahu.

– Zhoršenie kvality vody a ovzdušia v dôsledku degradácie ekosystémov.

– Sociálno-ekonomické dopady:

– Strata ekosystémových služieb môže zvýšiť náklady na ich nahradenie technickými riešeniami.

– Zmeny v dostupnosti prírodných zdrojov môžu viesť k konfliktom a migrácii.

Opatrenia na zmiernenie dopadov a adaptáciu:

Ochrana a obnovenie ekosystémov:

– Vytváranie chránených oblastí a koridorov na podporu migrácie druhov.

– Obnova degradovaných habitatov na zvýšenie odolnosti ekosystémov.

Zníženie ďalších stresorov:

– Boj proti znečisteniu, nadmernému využívaniu zdrojov a inváznym druhom.

– Udržateľné hospodárenie s pôdou a vodou.

Klimatická adaptácia:

– Implementácia adaptačných stratégií v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve.

– Podpora výskumu a monitorovania na lepšie pochopenie dopadov a efektívnejšie reakcie.

Klimatická zmena predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre biodiverzitu a stabilitu ekosystémov na celom svete. Degradácia prírodných systémov má nielen ekologické, ale aj hlboké sociálno-ekonomické dôsledky. Zachovanie biodiverzity je nevyhnutné pre udržanie ekosystémových služieb, ktoré sú základom pre ľudský život a prosperitu. Kombinácia globálnych snáh o zmiernenie klimatickej zmeny a lokálnych opatrení na ochranu a obnovu ekosystémov je kľúčová pre ochranu našej planéty pre budúce generácie.

Výzva pre organizácie, ktoré medzinárodne spolupracujú na projektoch výskumu a vývoja nízkouhlíkových technológií 2025

Výzva na predkladanie návrhov v rámci projektu Eurogia2030 pre organizácie, ktoré medzinárodne spolupracujú na výskume a vývoji projektov nízkouhlíkových technológií s cieľom podporiť ekonomický a spoločenský rast.

cieľ(e)

Cieľom tejto výzvy na predkladanie projektov je podnietiť aktivitu v tejto dôležitej oblasti prostredníctvom vytvárania medzinárodných projektov spolupráce v aplikáciách, ktoré podporia ekonomický rast a budú prospešné pre spoločnosť ako celok.

Spôsobilosť

Eureka má obmedzené kritériá oprávnenosti pre organizácie zúčastňujúce sa konzorcia Clusters:

• Vaša myšlienka projektu musí predstavovať medzinárodnú spoluprácu vo forme konkrétneho projektu.

• Projekt musí byť zameraný na výskum alebo vývoj inovatívneho produktu, procesu alebo služby s cieľom komercializácie.

• Projekt musí mať civilný účel.

• Vaše konzorcium musí zahŕňať aspoň dve nezávislé právnické osoby z minimálne dvoch krajín Eureka.

• Žiadna jednotlivá organizácia alebo krajina nemôže byť zodpovedná za viac ako 70 % rozpočtu projektu.

Viac na eufundingportal.eu

Projekt DESTINY prijíma zamestnancov! Nové príležitosti v oblasti klimatických zmien a zdravia

Projekt DESTINY, ktorého cieľom je vyvinúť nástroje poháňané umelou inteligenciou, aby bola syntéza dôkazov výskumu klímy a zdravia rýchlejšia, lacnejšia a užitočnejšia, prijíma na tri pozície.

Aký je vzťah medzi klimatickou zmenou a extrémnymi poveternostnými udalosťami?

Klimatická zmena, spôsobená predovšetkým zvýšenými emisiami skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého (CO₂), vedie k nárastu priemernej teploty Zeme. Tento nárast teploty má významný vplyv na globálny klimatický systém a prejavuje sa zvýšenou frekvenciou a intenzitou extrémnych poveternostných udalostí.

Ako klimatická zmena ovplyvňuje extrémne počasie:

1. Zvýšenie teploty atmosféry a oceánov:

Teplejšia atmosféra zadržiava viac vlhkosti. Podľa Clausius-Clapeyronovho vzťahu sa s každým zvýšením teploty o 1 °C zvýši schopnosť atmosféry udržať vodnú paru približne o 7 %. To vedie k intenzívnejším zrážkam a zvýšenému riziku povodní.

Oteplenie oceánov pridáva energiu pre tropické cyklóny (hurikány, tajfúny), čo môže zvýšiť ich intenzitu, rýchlosť vetra a zrážky.

2. Zmeny v zrážkových vzorcoch:

– Niektoré oblasti zažívajú silnejšie a častejšie prívalové dažde, zatiaľ čo iné čelia dlhotrvajúcim suchám. To ovplyvňuje poľnohospodárstvo, zásobovanie vodou a zvyšuje riziko požiarov.

3. Stúpajúca hladina morí:

Topiaci sa ľadovce a polárne ľadové čiapočky prispievajú k zvýšeniu hladiny morí. To zvyšuje riziko pobrežných záplav a erózie počas búrok a pri prílivových vlnách.

4. Extrémne teplotné udalosti:

Vlny horúčav sú častejšie a intenzívnejšie. Napríklad Európa zaznamenala vlny horúčav v rokoch 2003, 2010, 2015, 2019 a 2021 s rekordnými teplotami.

Studené extrémy sú menej časté, ale klimatická zmena môže spôsobiť narušenie polárneho vortexu, čo vedie k extrémnym chladným udalosťam v miernych šírkach.

5. Zmeny v atmosférickej cirkulácii:

– Narušenie tryskových prúdov (jet streams) môže spôsobiť, že sa určité poveternostné vzory „zaseknú“ nad oblasťou, čo vedie k predĺženým obdobiam sucha alebo zrážok.

6. Zvýšená frekvencia extrémnych udalostí:

Silnejšie búrky, tornáda a prívalové povodne sa môžu stať častejšími v dôsledku zvýšenej nestability atmosféry.

Dôkazy o vzťahu:

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) vo svojej 6. hodnotiacej správe uvádza, že je veľmi pravdepodobné, že ľudská činnosť je hlavnou príčinou pozorovaného nárastu extrémnych teplotných udalostí od polovice 20. storočia.

Štatistické analýzy ukazujú zvýšenie frekvencie a intenzity extrémnych zrážok v mnohých regiónoch.

Observačné údaje zaznamenávajú nárast intenzity tropických cyklónov najmä v severnom Atlantiku.

Konkrétne príklady:

– Hurikán Harvey (2017): Spôsobil rekordné zrážky v Texase, ktoré viedli k masívnym povodniam. Teplota povrchových vôd v Mexickom zálive bola abnormálne vysoká, čo pridalo energiu hurikánu.

– Austrálske požiare (2019–2023): Extrémne suché a horúce podmienky prispeli k rozsiahlym požiarom, ktoré spálili milióny hektárov lesa.

– Európske vlny horúčav:** V roku 2019 – 2024 boli v niektorých častiach Európy zaznamenané teploty presahujúce 45 °C, čo je bezprecedentné.

Dopady na spoločnosť a ekosystémy:

– Zdravotné riziká: Zvýšený počet úmrtí a chorôb spôsobených horúčavami, povodňami a inými extrémnymi udalosťami.

– Ekonomické náklady: Rastúce finančné straty v dôsledku poškodenia infraštruktúry, poľnohospodárstva a majetku.

– Migrácia: Ľudia sú nútení opúšťať svoje domovy v dôsledku extrémnych udalostí, čo vedie k zvýšeniu počtu **klimatických utečencov**.

– Ekologické dôsledky: Strata biodiverzity, zmena ekosystémov a vyhynutie citlivých druhov.

Adaptácia a mitigácia:

Prispôsobenie sa: Vyvíjanie a implementácia stratégií na zníženie zraniteľnosti voči extrémnym udalostiam, ako sú vylepšené varovné systémy, odolná infraštruktúra a hospodárenie s vodou.

Zmierňovanie: Znižovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom prechodu na obnoviteľné zdroje energie, zlepšovanie energetickej efektívnosti a udržateľných postupov v priemysle a poľnohospodárstve.

Medzinárodná spolupráca: Dodržiavanie dohôd ako Parížska dohoda, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie pod 2 °C nad predindustriálnou úrovňou.

Klimatická zmena výrazne ovplyvňuje výskyt a charakter extrémnych poveternostných udalostí. Tento vzťah má ďalekosiahle dôsledky pre ľudí, ekosystémy a ekonomiky na celom svete. Pochopenie a uznanie tohto vzťahu je kľúčové pre prijatie efektívnych opatrení na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny a na ochranu budúcich generácií.

Čo je uhlíkový rozpočet a prečo je dôležitý?

Uhlíkový rozpočet predstavuje celkové množstvo oxidu uhličitého (CO₂) a iných skleníkových plynov, ktoré môže byť vypustené do atmosféry, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod určitým teplotným limitom, napríklad 1,5 °C alebo 2 °C nad predindustriálnou úrovňou, v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Podrobnejšie vysvetlenie:

– Parížska dohoda a teplotné ciele:

V roku 2015 prijalo medzinárodné spoločenstvo Parížsku dohodu, ktorá sa zaviazala udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí obmedziť ho na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

Výpočet uhlíkového rozpočtu:

– Vedci, najmä z Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC), vypočítali maximálne množstvo emisií, ktoré môže ľudstvo vypustiť, aby zostalo v rámci týchto teplotných limitov.

– Pre teplotný limit 1,5 °C** odhaduje IPCC, že od roku 2020 môžeme vypustiť už len približne 400 gigaton CO₂ (Gt CO₂) s 66% pravdepodobnosťou, že neprekročíme tento limit.

– Pre limit 2 °C je dostupný rozpočet väčší, približne 1 150 Gt CO₂.

Súčasné emisie:

– Ročné globálne emisie CO₂ dosahujú približne 40 Gt CO₂. Ak by sme pokračovali v aktuálnom tempe emisií, uhlíkový rozpočet pre 1,5 °C by bol vyčerpaný za desať rokov.

Prečo je uhlíkový rozpočet dôležitý?

1. Poskytuje konkrétny cieľ:

– Uhlíkový rozpočet umožňuje vládam, firmám a spoločnosti stanoviť si jasné a merateľné ciele na zníženie emisií.

2. Zdôrazňuje urgentnosť:

– Ukazuje, že čas na efektívne opatrenia je obmedzený, čo zvyšuje tlak na rýchle prijímanie riešení na zmiernenie klimatickej zmeny.

3. Pomáha pri plánovaní:

– Slúži ako nástroj na plánovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, vrátane investícií do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a inovácií.

4. Podnecuje globálnu spoluprácu:

– Zdôrazňuje potrebu medzinárodnej spolupráce, keďže emisie nepoznajú hranice a klimatická zmena je globálny problém.

5. Spravodlivé prerozdelenie:

– Otvára diskusiu o spravodlivosti a zodpovednosti medzi krajinami s rôznymi úrovňami historických emisií a schopnosťami prispievať k riešeniu problému.

Výzvy spojené s uhlíkovým rozpočtom:

– Rýchle vyčerpávanie: Pri súčasnej úrovni emisií sa uhlíkový rozpočet rýchlo zmenšuje, čo znamená, že bez zásadných zmien môžeme čoskoro prekročiť bezpečné limity.

– Neistoty v odhadoch: Uhlíkový rozpočet je založený na najlepších dostupných vedeckých údajoch, ale existujú neistoty v súvislosti s citlivosťou klímy a budúcim správaním ekologických systémov.

– Potrebné systémové zmeny: Dodržať uhlíkový rozpočet vyžaduje zásadnú transformáciu energetických, dopravných, priemyselných a poľnohospodárskych systémov.

Uhlíkový rozpočet je kľúčovým konceptom v boji proti klimatickej zmene, pretože poskytuje kvantitatívny rámec pre to, koľko emisií môžeme ešte vypustiť, aby sme neprekročili kritické teplotné limity. Jeho dôležitosť spočíva v upozornení na urgentnú potrebu akcie a v motivácii na prijímanie efektívnych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov. Dodržiavanie uhlíkového rozpočtu je nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre našu planétu a pre budúce generácie.

Ako sa meria koncentrácia CO₂ v atmosfére a aké sú historické trendy?

Koncentrácia oxidu uhličitého (CO₂) v atmosfére sa meria pomocou presných prístrojov, ktoré analyzujú chemické zloženie vzduchu. Najbežnejšou metódou je infračervená spektroskopia, ktorá využíva absorpčné vlastnosti CO₂ pre infračervené svetlo. Merania prebiehajú na celosvetovej sieti monitorovacích staníc, z ktorých najznámejšia je observatórium Mauna Loa na Havaji.

Meranie koncentrácie CO₂:

Priame merania: Od roku 1958 začal Charles David Keeling systematicky merať koncentrácie CO₂ na Mauna Loa, čo viedlo k vytvoreniu tzv. Keelingovej krivky, ktorá dokumentuje kontinuálny nárast koncentrácií CO₂ v atmosfére.

Globálna sieť staníc: Okrem Mauna Loa existujú desiatky ďalších staníc po celom svete, vrátane polárnych oblastí, ktoré poskytujú údaje o koncentrácii CO₂ v rôznych zemepisných šírkach a nadmorských výškach.

Analýza ľadových jadier: Na určenie historických koncentrácií CO₂ sa využíva analýza vzduchových bublín zachytených v ľadovcoch. Tieto údaje umožňujú vedcom rekonštruovať atmosférické podmienky až do obdobia pred 800 000 rokmi.

Historické trendy koncentrácie CO₂:

Predindustriálna éra: Pred priemyselnou revolúciou bola koncentrácia CO₂ v atmosfére približne **280 častíc na milión (ppm)**.

20. storočie: V dôsledku industrializácie a zvýšeného spaľovania fosílnych palív začali hladiny CO₂ výrazne stúpať.

Prekročenie 400 ppm: V roku 2013 bola prvýkrát v zaznamenanej histórii prekročená hranica 400 ppm na Mauna Loa.

Súčasné hodnoty: K roku 2023 koncentrácie CO₂ pokračovali v raste, pričom hodnoty prekročili 420 ppm. Tento nárast predstavuje približne 50% zvýšenie oproti predindustriálnym úrovniam.

Dlhodobé trendy: Analýzy ľadových jadier ukazujú, že súčasné koncentrácie CO₂ sú najvyššie za posledných 800 000 rokov, a pravdepodobne aj dlhšie.

Dôsledky a význam:

Rýchly nárast koncentrácií CO₂ je hlavnou príčinou globálneho otepľovania a klimatickej zmeny, pretože CO₂ je významný skleníkový plyn, ktorý zachytáva teplo v atmosfére.

Historické údaje nám poskytujú dôležitý kontext pre pochopenie, ako rýchlo a do akej miery ľudská činnosť ovplyvňuje zloženie atmosféry.

Monitorovanie CO₂ je kľúčové pre hodnotenie úspešnosti medzinárodných snáh o zníženie emisií a pre prognózovanie budúcich klimatických podmienok.

Meranie koncentrácií CO₂ v atmosfére odhalilo neúprosný trend rastu v dôsledku ľudskej činnosti. Tieto merania sú nevyhnutné pre pochopenie rozsahu klimatickej zmeny a pre prijímanie informovaných rozhodnutí v oblasti environmentálnej politiky a udržateľného rozvoja.

Priame zachytávanie a ukladanie uhlíka vo vzduchu. Strata času a energie

Tento dokument rozoberá technológiu priameho zachytávania a ukladania uhlíka (DAC) a argumentuje, že ide o plytvanie časom a energiou. DAC je extrémne nákladná technológia, ktorá si vyžaduje veľké množstvo energie na zachytenie relatívne malého množstva CO2 z atmosféry. Náklady na zachytenie tony CO2 pomocou DAC sa pohybujú okolo 1 000 EUR, zatiaľ čo cena CO2 na trhu s emisnými povolenkami EÚ je približne 70 EUR za tonu.

Dokument argumentuje, že existujú oveľa lacnejšie a efektívnejšie spôsoby, ako znížiť emisie CO2, ako napríklad investície do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a elektromobility. Napríklad jedna veterná turbína dokáže zabrániť vzniku rovnakého množstva emisií CO2 ako zariadenie DAC Mammoth, ktoré je momentálne najväčšie na svete.

Ďalším problémom je obmedzená dostupnosť vhodných skladovacích priestorov pre zachytený CO2. Aj keď sa nájdu vhodné úložiská, existuje riziko úniku CO2, čo by znehodnotilo úsilie o zníženie emisií.

Dokument ďalej kritizuje financovanie DAC zo strany ropného a plynárenského priemyslu a miliardárov, ktorí sa snažia prezentovať DAC ako zázračnú technológiu, ktorá vyrieši klimatickú krízu bez nutnosti radikálnych zmien.

Záverom dokument konštatuje, že DAC je neefektívny a nákladný spôsob boja proti klimatickej zmene. Namiesto investovania do DAC by sa mali zdroje presmerovať do overených a lacnejších riešení, ako sú obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť. JaroR

LEGISLATÍVA