Súhrnný balík udržateľnosti EÚ – návrhy na odloženie

Komisia EÚ predstavila 26. februára 2025 prvý súhrnný balík reforiem zameraný na zjednodušenie a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Tento balík navrhuje zmeny a doplnenia niekoľkých kľúčových smerníc a nariadení EÚ, vrátane smernice o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti (CSRD), smernice o povinnej starostlivosti o udržateľnosti podnikov (CSDDD), nariadenia EÚ o taxonómii a mechanizmu úpravy uhlíka (CBAM).

Kľúčové navrhované zmeny a doplnenia:

• Smernica o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti (CSRD):
  • Navrhujú sa výrazné škrty v rozsahu pôsobnosti A oneskorenia.
  • Až 80 % spoločností, ktoré v súčasnosti spadajú pod CSRD, by malo byť z pôsobnosti vyňatých.
  • Zvyšné spoločnosti by mali mať ďalšie 2 roky na implementáciu a až potom by museli dodržiavať požiadavky.
  • Očakáva sa dramatické obmedzenie štandardov vykazovania ESRS (European Sustainability Reporting Standards), voči ktorým sa vykazuje.
  • Limity rozsahu pre CSRD sa zvýšia na spoločnosti s 1 000 zamestnancami (z pôvodných 250) a buď obratom 50 miliónov EUR (bez zmeny) alebo aktívami vo výške 25 miliónov EUR (bez zmeny).
  • Ďalšia vlna vykazovania CSRD sa uskutoční v roku 2028 pre finančné roky začínajúce v roku 2027 pre spoločnosti, ktoré zostanú v rozsahu pôsobnosti.
  • Zásada dvojitej významnosti zostáva zachovaná.
  • Podrobné informácie z hodnotového reťazca budú potrebné len vtedy, ak spoločnosti v hodnotovom reťazci majú viac ako 1 000 zamestnancov.
  • Zvýšený prah obratu vo výške 450 miliónov EUR sa neuplatňuje s výnimkou oznamovania podľa článku 40a konečnými materskými spoločnosťami mimo EÚ.
• Nariadenie EÚ o taxonómii:
  • Na povinnosti podľa nariadenia o taxonómii sa budú vzťahovať rovnaké odloženie oznamovacích povinností a zmeny limitov rozsahu ako pri CSRD.
  • Nefinančné podniky s obratom menej ako 450 miliónov EUR sa môžu rozhodnúť nevykonávať oznamovanie taxonómie vôbec (ak akceptujú, že 100 % ich činností nie je v súlade s kritériami udržateľnosti taxonómie).
  • Ak sa rozhodnú podávať správy, môžu zahrnúť KPI týkajúce sa činností, ktoré sú čiastočne v súlade s kritériami udržateľnosti taxonómie.
  • Pre subjekty, ktoré sa rozhodnú podávať správy, sa zahrnutie KPI súvisiaceho s prevádzkovými výdavkami (OpEx) stane dobrovoľným (obrat a kapitálové výdavky zostávajú povinné).
  • Od nefinančných podnikov sa nevyžaduje, aby posudzovali súlad hospodárskych činností, ktoré predstavujú menej ako 10 % obratu, kapitálových výdavkov alebo prevádzkových výdavkov. Tieto KPI sa môžu vykazovať samostatne ako „nevýznamné“.
• Smernica o povinnej starostlivosti o udržateľnosti podnikov (CSDDD):
  • Lehota na transpozíciu CSDDD sa predĺži Zu 26. júla 2027, pričom počiatočná fáza podávania žiadostí pre najväčšie spoločnosti sa presunie na 26. júla 2028. Termíny pre druhú a tretiu vlnu spoločností sa nemenia.
  • Povinnosť „uskutočniť“ plán zmeny klímy bude nahradená povinnosťou „prijať“ plán prechodu, ktorý zahŕňa implementačné opatrenia zamerané na zlučiteľnosť s Parížskou dohodou.
  • Pri konzultácii so zainteresovanými stranami počas procesu náležitej starostlivosti bude definícia „zainteresovaných strán“ užšia a vylúči spotrebiteľov, zamestnancov obchodných partnerov, národné inštitúcie pre ľudské práva a životného prostredia.
  • Členské štáty nebudú môcť sprísňovať (tzv. „gold-plating“) povinnosti náležitej starostlivosti stanovené v CSDDD.
  • Povinnosť vykonávať mapovanie a hĺbkovú analýzu sa obmedzí len na priamych obchodných partnerov, s výnimkou prípadov, keď má spoločnosť dôveryhodné informácie o potrebe analýzy aj u nepriamych partnerov.
  • Ruší sa požiadavka poslednej inštancie na ukončenie vzťahu s obchodným partnerom, ktorý nedokázal vyriešiť identifikovaný nepriaznivý vplyv.
  • Požiadavka na pozastavenie takéhoto vzťahu zostáva, ale bez požiadavky na vstup zainteresovaných strán.
  • Spoločnosti musia hodnotiť primeranosť a účinnosť svojich opatrení povinnej starostlivosti každých päť rokov, a nie raz ročne.
  • Nebudú sa ukladať povinné finančné pokuty na základe čistého globálneho obratu spoločnosti. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na stanovení usmernení pre príslušné sankcie.
  • Ruší sa komplexný režim občianskoprávnej zodpovednosti podľa súčasného CSDDD a nahradia ho existujúce vnútroštátne režimy všeobecnej zodpovednosti.
  • Ruší sa aj pravidlo CSDDD o postavení tretích strán v prospech právnych tradícií a systémov jednotlivých členských štátov.
• Mechanizmus úpravy uhlíka (CBAM):
  • Nasledujúce prvky CBAM sa oneskoria:
    • Predaj certifikátov CBAM sa odloží z 1. januára 2026 na 1. februára 2027.
    • Povinnosť pre deklarantov CBAM mať na konci každého štvrťroka certifikáty zodpovedajúce 50 % emisií obsiahnutých v dovážanom tovare sa odloží z 1. januára 2026 na 1. januára 2027.
  • Približne 90 % dovozcov bude teraz oslobodených od podávania správ o CBAM (podľa Komisie predstavujú len približne 1 % vložených emisií).
  • Zruší sa prahová hodnota 150 EUR pre dovoz tovaru, na ktorý sa vzťahuje CBAM.
  • Dovozcovia budú podliehať CBAM len pri dovoze nad 50 ton čistej hmotnosti za kalendárny rok.
  • Vyhlásenia CBAM budú splatné každý rok do 31. augusta (namiesto 31. mája) a dátum odovzdania certifikátov CBAM sa presunie z 31. mája na 31. augusta.
  • Ak cenu uhlíka za tovar zaplatenú v tretej krajine nemožno určiť, deklaranti CBAM budú môcť požiadať o zníženie odovzdaných certifikátov CBAM na základe ročných štandardných cien uhlíka.
  • Od deklarantov CBAM sa bude vyžadovať, aby boli na konci každého štvrťroka držiteľmi certifikátov CBAM zodpovedajúcich 50 % emisií zabudovaných v dovážanom tovare (znížené z 80 %).
  • Počet zakúpených certifikátov CBAM, ktoré budú predmetom spätného odkúpenia počas kalendárneho roka, bude obmedzený na počet rovnajúci sa 50 % vložených emisií každý štvrťrok (a nie jednej tretine z celkového počtu nakúpených).
  • Deklaranti CBAM budú mať teraz do 30. novembra na predloženie žiadostí o spätné odkúpenie (predĺžené od 30. júna).

Je dôležité poznamenať, že tento súhrnný balík reforiem nie je konečný a musí prejsť legislatívnym procesom, kým sa stane zákonom. Hoci niektoré podniky oneskorenia uvítajú, iné ich môžu považovať za zbytočné zaťaženie. Mnohí majú obavy z dlhodobých dôsledkov týchto opatrení na povesť EÚ ako svetového lídra v oblasti udržateľnosti. Frühling