PRÍRODA UŽ NESTÍHA: schopnosť biosféry absorbovať oxid uhličitý z atmosféry začala výrazne klesať

Schopnosť prírody odvádzať oxid uhličitý (CO₂) z atmosféry výrazne slabne. Potvrdila to najnovšia analýza medzinárodného tímu vedcov, ktorý skúmal dlhodobé trendy tzv. prirodzenej sekvestrácie CO₂ pomocou známych dát z Keelingovej krivky. Štúdia nadväzuje na predchádzajúcu analýzu autorov a využíva najnovšie dostupné údaje až do prvej polovice roku 2024. Výsledky boli uverejnené v aktuálnom vedeckom dokumente.

Kľúčové zistenia a závery sú alarmujúce. Výskumníci potvrdili, že schopnosť zemských ekosystémov prirodzene ukladať oxid uhličitý z atmosféry dosiahla vrchol okolo roku 2008. Odvtedy táto prírodná kapacita zreteľne klesá, dnes približne tempom 0,25 % ročne. Znamená to, že v minulosti sa prírodný potenciál pohlcovania CO₂ zvyšoval, pričom v 60. rokoch minulého storočia narastal o približne 0,8 % ročne. Keby tento pozitívny trend pokračoval, dnešné ročné prírastky atmosférického CO₂ by mohli byť o viac ako 30 % nižšie ako aktuálne pozorovaný nárast.

Podľa novej správy vedcov tento priaznivý efekt zmizol. Aby sa dnes len kompenzovala klesajúca schopnosť prírody absorbovať CO₂, ľudská spoločnosť by musela každoročne snižovať svoje globálne emisie oxidu uhličitého približne o 0,3 %. Ide pritom o zásadnú zmenu – v súčasnosti sa celosvetové emisie CO₂ každý rok stabilne zvyšujú približne o 1,2 %. Znamená to, že klimatická kríza sa ešte prehĺbi, pokiaľ sa nepodarí tento trend urgentne zvrátiť.

Analýza Keelingovej krivky, ktorá každoročne zaznamenáva koncentráciu CO₂ na observatóriu Mauna Loa na Havaji, hrá v tomto výskume kľúčovú úlohu. Vedci skúmali parameter označený ako d, ktorý reprezentuje každoročné sezónne zníženie hladiny atmosferického CO₂ vďaka absorpcii vegetáciou počas leta na severnej pologuli. Vývoj tohto parametra jasne signalizuje, že prírodná kapacita sekvestrácie začala po roku 2008 klesať. Podľa vykonaných výpočtov pokles predpokladanej prirodzenej sekvestrácie do roku 2024 dosiahne približne 21 %, čo znamená, že aktuálne pozorovaný ročný nárast atmosférických koncentrácií CO₂ je teraz o 35 % vyšší práve preto, že rastlinstvo Zeme neabsorbuje oxid uhličitý tak intenzívne ako predtým.

Analýza autorov poukázala aj na závažnú disproporciu medzi objemom emisií vypúšťaných ľudstvom a množstvom CO₂, ktoré zostáva v atmosfére. V období rokov 1958–1982, keď emisie vzrástli 2,5-krát, atmosférické prírastky stúpli „len“ 2,31-krát, čo znamenalo výraznú pomoc od prírodnej sekvestrácie. Avšak v posledných 25 rokoch (2000 – 2024) už emisie rástli 1,48-násobne a atmosférické prírastky ešte rýchlejšie – 1,51-násobne, čo znamená, že biosféra už nie je schopná rovnako efektívne kompenzovať ľudskú produkciu skleníkových plynov ako v minulosti.

Prečo má relatívne malý pokles prirodzenej schopnosti absorbcie CO₂ taký veľký efekt na celkové množstvo v atmosfére? Vedci to vysvetľujú tým, že v atmosfére sa stretávajú dva veľké procesy: pozitívny príspevok (ľudské emisie mínus absorpcia oceánmi) a negatívny príspevok (sekvestrácia pevninou). Aj relatívne malá zmena jednej časti tejto rovnováhy môže výrazne ovplyvniť celkové výsledné množstvo CO₂, ktoré napokon ostane v atmosfére.

„Výsledky sú jednoznačným varovaním,“ upozorňujú autori štúdie. „Klesajúca prírodná schopnosť absorbovať oxid uhličitý značne urýchli tempo globálnych zmien klímy. Tento trend zároveň dokladá veľmi silné väzby medzi klimatickou a environmentálnou krízou.“

V závere analýzy zdôrazňujú autori, že okamžité a rozsiahle úsilie o ochranu biodiverzity a obnovu poškodených ekosystémov je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. Obnova a ochrana prírodného prostredia je podľa vedcov kľúčová nielen pre zastavenie úbytku biodiverzity, ale aj pre zvrátenie nebezpečného prepadu schopnosti biosféry pohlcovať CO₂ z atmosféry. Frühling

Štúdia je publikovaná v časopise Weather.

---

Glosár kľúčových pojmov

• Prirodzená sekvestrácia (Natural sequestration): Proces pohlcovania oxidu uhličitého (CO2) z atmosféry prírodnými rezervoármi, najmä vegetáciou prostredníctvom fotosyntézy.
• Keelingova krivka (Keeling Curve): Dlhodobé meranie koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére, zaznamenávané na observatóriu Mauna Loa na Havaji, ktoré jasne ukazuje nárast atmosférického CO2 a jeho sezónne výkyvy.
• Intra-ročný pokles (Intra-annual dip): Sezónny pokles koncentrácie CO2 v atmosfére, najvýraznejší na severnej pologuli počas leta, spôsobený intenzívnym pohlcovaním CO2 vegetáciou.
• Antropogénne emisie (Anthropogenic emissions): Emisie látok do atmosféry, ktoré sú výsledkom ľudskej činnosti, najmä spaľovania fosílnych palív, odlesňovania a priemyselných procesov.
• Biodegradácia (Biodegradation): Prirodzený rozklad organických látok mikroorganizmami. V kontexte článku sa týka rozkladu odumretej vegetácie, pri ktorom sa časť pohlteného CO2 uvoľňuje späť do atmosféry.
• Kvadratická regresia (Quadratic regression): Štatistická metóda modelovania vzťahu medzi premennými pomocou kvadratickej funkcie (polynómu druhého stupňa).
• Gradient (Gradient): Miera zmeny hodnoty funkcie vzhľadom na zmenu jej argumentu. V kontexte článku sa týka miery zmeny prirodzenej sekvestrácie v čase.
• Box-model (Box-model): Zjednodušený model komplexného systému, v ktorom sa systém rozdeľuje na niekoľko homogénnych „boxov“ a sledujú sa toky látok alebo energie medzi nimi.
• Terestriálna biosféra (Terrestrial biosphere): Všetky živé organizmy na súši, vrátane rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, a ich vzájomné interakcie.
• Ekosystémové služby (Ecosystem services): Výhody, ktoré ľudia získavajú z ekosystémov, ako je napríklad čistenie vody, opeľovanie plodín a sekvestrácia uhlíka.