Šéf COP30 vyzýva na globálnu jednotu v boji proti zmene klímy

V prostredí napätia na Západe kvôli znižovaniu financií pre rozvoj a zhoršujúcim sa vzťahom USA so svojimi spojencami brazílsky prezident André Aranha Corrêa do Lago vo svojom prvom prejave na klimatickom summite COP30 obhajoval multilateralizmus a dedičstvo rokovaní OSN o klíme.

Corrêa do Lago vyjadril nádej, že Brazília poskytne „rozhodujúci impulz“ pri ochrane tridsaťročného inštitucionálneho dedičstva a urýchlení implementácie Parížskej dohody. Zdôraznil potrebu hlbokej, rýchlej a trvalej spolupráce medzi krajinami pre budúci pokrok.

Jeho slová získali význam vzhľadom na odstúpenie USA od klimatickej dohody pod vedením Donalda Trumpa, podporu fosílnych palív a odmietnutie poskytnúť očakávané klimatické financie. EU Copernicus oznámila, že február 2025 bol tretí najteplejší na svete s priemernou teplotou 1,59 °C nad predindustriálnym obdobím a historicky nízkym morským ľadom.

Napriek apelom na medzinárodnú jednotu sa počas COP30 objavili sťažnosti rozvojových krajín na nedostatočnú pomoc. Skupina G77 vyzvala bohaté štáty k zvýšeniu financovania. Minuloročná COP29 sľúbila bohatým krajinám poskytovať minimálne 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035, čo rozvojové krajiny považujú za neadekvátne.

Simon Stiell, vedúci oddelenia klimatických zmien OSN, zdôraznil potrebu zvýšiť globálne financovanie klímy pre rozvojové krajiny. Roztržky medzi bohatými a chudobnými krajinami pokračujú, pričom Austrália a EÚ požadujú väčší príspevok súkromných financií namiesto vládnych.

Na COP30 sa krajiny pokúsia mobilizovať 1,3 bilióna dolárov ročne do roku 2035. Zároveň sa diskutovalo o prechode od fosílnych palív, avšak záväzky zostávajú nejasné. Brazília čelí kritike za tlak na ťažbu ropy v Amazónii.

Čína a ďalšie rozvojové krajiny vyzvali rozvinuté štáty k zvýšeniu klimatických cieľov a zabezpečeniu spravodlivého prechodu bez ohrozenia hospodárskeho rastu a prístupu k energii. Krajiny majú doručiť svoje národné prísľuby na zníženie emisií (NDC) pred COP30, pričom Brazília, USA a Japonsko už predložili svoje plány. JaroR