Európska smernica o environmentálnej kriminalite

Environmentálna kriminalita spôsobuje značné škody na životnom prostredí, verejnom zdraví a globálnej ekonomike. Počet úspešne stíhaných prípadov však zostáva nízky, sankcie nemajú odstrašujúci účinok a cezhraničná spolupráca je nedostatočná. Na vyriešenie týchto problémov vstúpila 20. mája 2024 do platnosti nová  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva:

• Cieľom smernice je stanovenie minimálnych pravidiel týkajúcich sa definície trestných činov a sankcií s cieľom účinnejšie chrániť životné prostredie a bojovať proti trestnej činnosti v tejto oblasti.
• Smernica nahrádza predchádzajúce smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES.
• Únia sa zaväzuje zabezpečiť vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia. Politika životného prostredia Únie sa zameriava na vysokú úroveň ochrany, berúc do úvahy rozmanité situácie v rôznych regiónoch Únie a má byť založená na princípe prevencie, nápravy škôd pri zdroji a princípe, že znečisťovateľ platí.
• Nárast trestných činov proti životnému prostrediu a ich cezhraničný charakter vyvolávajú obavy a vyžadujú účinnú reakciu. Existujúce sankcie nie sú dostatočné na dosiahnutie súladu s právom Únie v oblasti ochrany životného prostredia.
• Členské štáty by mali kriminalizovať určité protiprávne konania a harmonizovať druhy a úrovne sankcií. Trestné sankcie by sa mali stanoviť za závažné porušenia práva Únie týkajúceho sa ochrany životného prostredia.
• Definícia trestných činov sa vzťahuje na konanie aj opomenutia.
• Konanie by malo byť protiprávne, ak porušuje právo Únie alebo vnútroštátne predpisy členského štátu vykonávajúce právo Únie. Smernica stanovuje, ktoré protiprávne konanie môže predstavovať trestný čin, a vo vhodných prípadoch stanovuje kvantitatívnu alebo kvalitatívnu hranicu potrebnú na to, aby takéto konanie predstavovalo trestný čin.
• Konanie by malo byť protiprávne, aj keď sa uskutoční na základe oprávnenia získaného podvodom alebo korupciou.
• Prevádzkovatelia by mali podniknúť potrebné kroky na dosiahnutie súladu s právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany životného prostredia.
• Pojem „právnické osoby“ nezahŕňa štáty alebo verejné orgány vykonávajúce štátnu moc alebo verejnoprávne medzinárodné organizácie.
• Niektoré trestné činy zahŕňajú kvalitatívnu hranicu, napr. spôsobenie smrti alebo podstatnej škody na životnom prostredí. Táto hranica by sa mala chápať široko, vrátane škôd na živočíchoch, rastlinách, biotopoch a ekosystémových službách.
• Ak sa trestné činy týkajú konania, ako je sprístupnenie alebo uvádzanie na trh, predaj, ponúkanie na predaj alebo obchodovanie, malo by sa zahrnúť konanie vykonávané prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.
• Smernica zavádza trestný čin uvádzania na trh výrobku, ktorého použitie vo veľkom rozsahu spôsobí vypúšťanie látok do životného prostredia, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť podstatnú škodu na životnom prostredí alebo ľudskom zdraví.
• Nezákonné nakladanie s odpadom môže spôsobiť ničivé účinky na životné prostredie a ľudské zdravie.
• Pri posudzovaní množstva komodity spojenej s odlesňovaním by členské štáty mali zohľadniť množstvo komodity, rozsah činnosti a stav ochrany dotknutého druhu.
• Trestné činy, ktoré majú katastrofálne následky, by mali predstavovať kvalifikované trestné činy a mali by sa trestať prísnejšími sankciami.
• Pri posudzovaní prekročenia regulačnej hranice by sa mala zohľadniť nebezpečnosť a toxicita materiálu alebo látky.
• Smernica sa vzťahuje aj na všetky akty Únie, ktorými sa menia ustanovenia alebo požiadavky relevantné na účely vymedzenia protiprávneho konania, ktoré spadá pod trestné činy vymedzené v tejto smernici.
• Komisia by mala pravidelne posudzovať, či je potrebné zmeniť opis konania v tejto smernici, ktoré môže podľa tejto smernice predstavovať trestný čin.
• Ak táto smernica stanovuje, že protiprávne konanie predstavuje trestný čin, len ak je vykonané úmyselne a spôsobí smrť osoby, pojem „úmysel“ by sa mal vykladať v súlade s vnútroštátnym právom s prihliadnutím na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.
• Pojem „z hrubej nedbanlivosti“ by sa mal vykladať v súlade s vnútroštátnym právom, berúc do úvahy príslušnú judikatúru Súdneho dvora.
• V trestnom a súdnom konaní by sa malo náležite zohľadniť zapojenie organizovaných zločineckých skupín.
• Podnecovanie a napomáhanie a navádzanie na úmyselné spáchanie trestného činu by malo byť tiež trestné.
• Sankcie za trestné činy by mali byť účinné, odrádzajúce a primerané.
• Doplnkové sankcie alebo opatrenia sa často považujú za účinnejšie ako finančné sankcie, najmä v prípade právnických osôb.
• Pri stanovovaní peňažných sankcií pre právnické osoby by členské štáty mali zvážiť kritérium celkového celosvetového obratu právnickej osoby.
• Členské štáty by mali zabezpečiť, aby trestné alebo iné ako trestné sankcie alebo opatrenia uplatniteľné na právnické osoby, voči ktorým sa vyvodzuje zodpovednosť za kvalifikované trestné činy, boli prísnejšie ako tie, ktoré sa uplatňujú v prípade iných trestných činov.
• Skutočnosť, že voči právnickým osobám sa vyvodzuje zodpovednosť, by nemala brániť vedeniu trestného konania proti fyzickým osobám.
• Je potrebné, aby členské štáty zvážili zavedenie sankcií alebo opatrení, ktoré sú alternatívnymi opatreniami k trestu odňatia slobody, s cieľom prispieť k obnove životného prostredia.
• Úrovne ukladaných sankcií by sa mali ďalej aproximovať a účinnosť týchto úrovní by sa mala podporiť zavedením spoločných priťažujúcich okolností, ktoré odrážajú závažnosť spáchaného trestného činu.
• Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa aspoň jedna z priťažujúcich a poľahčujúcich okolností stanovila ako možná priťažujúca alebo poľahčujúca okolnosť v súlade s uplatniteľnými pravidlami v ich právnom systéme.
• Touto smernicou by nemala byť dotknutá občianskoprávna zodpovednosť podľa vnútroštátneho práva alebo povinnosť nahradiť ujmu alebo škodu spôsobenú v dôsledku daného trestného činu.
• Zverejnenie osobných údajov odsúdených osôb by malo byť možné len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch na základe individuálneho posúdenia.
• Členské štáty by mali jasne vymedziť rozsah presadzovania správneho a trestného práva, pokiaľ ide o trestné činy proti životnému prostrediu v súlade s ich vnútroštátnym právom.
• Súdne a správne orgány by mali mať k dispozícii celý rad trestných a iných ako trestných sankcií a ďalších opatrení vrátane preventívnych opatrení.
• Členské štáty sa vyzývajú, aby príslušným orgánom umožnili nariadiť okamžité ukončenie protiprávneho konania alebo zabrániť takémuto konaniu.
• Ak páchatelia dosiahli finančné zisky, takéto zisky by sa mali skonfiškovať.
• Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa premlčacích dôb potrebné na to, aby mohli účinne bojovať proti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia.
• Členské štáty by mali stanoviť súdnu právomoc s cieľom účinne bojovať proti trestným činom.
• S cieľom zabezpečiť úspešné vykonávanie trestného práva v oblasti životného prostredia by členské štáty mali príslušným orgánom sprístupniť účinné nástroje vyšetrovania.
• Osoby nahlasujúce porušenia práva Únie v oblasti životného prostredia zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní a prevencii takýchto porušení.
• Osoby, ktoré nahlasujú trestné činy proti životnému prostrediu, ako aj osoby, ktoré spolupracujú pri presadzovaní práva v súvislosti s takýmito trestnými činmi, by mali dostať potrebnú podporu a pomoc v kontexte trestného konania.
• Členské štáty by mali posúdiť potrebu umožniť osobám anonymné nahlasovanie trestných činov proti životnému prostrediu, ak takáto možnosť ešte nie je stanovená.
• Členovia zainteresovanej verejnosti by mali mať možnosť konať v mene životného prostredia ako verejného statku v súlade s vnútroštátnym právom a s výhradou príslušných procesných pravidiel.
• Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia, ako sú informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia zamerané na príslušné verejné a súkromné zainteresované strany, ako aj výskumné a vzdelávacie programy, ktorých cieľom je znížiť celkovú mieru páchania trestných činov proti životnému prostrediu a riziko páchania trestnej činnosti v oblasti životného prostredia.
• Nedostatok zdrojov a právomocí v oblasti presadzovania práva v prípade vnútroštátnych orgánov, ktoré odhaľujú, vyšetrujú, trestne stíhajú alebo vydávajú rozhodnutia v súvislosti s trestnými činmi proti životnému prostrediu, vytvára prekážky pre účinné predchádzanie týmto trestným činom a ich trestanie.
• Členské štáty by mali poskytovať odbornú prípravu zodpovedajúcu funkciám tých, ktorí zodpovedajú za odhaľovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie alebo vydávajú rozhodnutia v súvislosti s trestnou činnosťou v oblasti životného prostredia.
• Na zabezpečenie účinného, integrovaného a súdržného systému presadzovania práva by členské štáty mali organizovať vnútornú spoluprácu a komunikáciu medzi všetkými príslušnými orgánmi zapojenými do presadzovania práva v administratívnych veciach a presadzovania práva v trestných veciach.
• Členské štáty by mali medzi sebou spolupracovať aj prostredníctvom agentúr Únie, najmä Eurojustu a Europolu, ako aj s orgánmi Únie vrátane Európskej prokuratúry a Európskeho úradu pre boj proti podvodom v ich príslušných oblastiach pôsobnosti.
• Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si príslušné vnútroštátne orgány vymieňali informácie o osobách odsúdených za trestné činy.
• Členské štáty by mali prijať, uverejniť, implementovať a pravidelne preskúmavať národnú stratégiu boja proti trestným činom proti životnému prostrediu.
• V záujme účinného riešenia trestných činov proti životnému prostrediu je potrebné, aby príslušné orgány v členských štátoch zbierali presné, konzistentné a porovnateľné štatistické údaje o týchto trestných činoch.
• Komisii sa udeľujú vykonávacie právomoci na stanovenie štandardného formátu na zasielanie štatistických údajov.
• Cieľom tejto smernice je zmeniť a rozšíriť ustanovenia smernice 2008/99/ES.
• Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 21. mája 2026.

Frühling