Energetická neefektívnosť verejných budov na Slovensku: Výzvy a riešenia

Energetická efektívnosť budov patrí medzi kľúčové priority Slovenska v rámci plnenia klimatických cieľov a udržateľného rozvoja. Avšak stav verejných budov v krajine stále poukazuje na významné nedostatky, ktoré brzdia pokrok v tejto oblasti.

Stav verejných budov na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza približne 15 000 verejných budov, pričom až 75 % z nich (viac ako 11 000) vyžaduje rozsiahlu obnovu. Tieto budovy sú často energeticky neefektívne kvôli zastaraným stavebným materiálom, nedostatočnej izolácii a starým vykurovacím systémom. Problém sa týka nielen administratívnych budov, ale aj škôl, nemocníc a ďalších zariadení, ktoré sú kľúčové pre fungovanie spoločnosti.

Podľa Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dosiahlo tempo obnovy verejných budov v rokoch 2020 až 2023 iba 1,9 % ročne, čo je hlboko pod požiadavkami Európskej únie. Tá prostredníctvom smernice o energetickej efektívnosti stanovuje povinnosť obnoviť aspoň 3 % celkovej podlahovej plochy budov vo vlastníctve štátu každý rok.

Energetická náročnosť a jej dopady

Energetická neefektívnosť týchto budov má viaceré negatívne dopady:

• Vysoké náklady na prevádzku: Verejné budovy spotrebujú nadmerné množstvo energie na vykurovanie, chladenie a osvetlenie, čo zvyšuje finančné zaťaženie štátneho rozpočtu.
• Emisie skleníkových plynov: Veľká časť verejných budov stále používa zastarané technológie na báze fosílnych palív, čo prispieva k znečisťovaniu ovzdušia a klimatickým zmenám.
• Nedostatočný komfort: Staré a neefektívne systémy vykurovania a chladenia nezabezpečujú optimálne podmienky pre zamestnancov a používateľov týchto budov, čo ovplyvňuje ich produktivitu a pohodlie.

Plán obnovy a jeho ciele

Slovenská vláda si uvedomuje naliehavosť situácie a prijala viaceré opatrenia na riešenie tohto problému. Plán obnovy a odolnosti, ktorý je financovaný z európskych zdrojov, obsahuje konkrétne kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti verejných budov.

Na rok 2024 vláda stanovila cieľ obnoviť 3 % podlahovej plochy budov vo vlastníctve ústredných orgánov štátnej správy. Tento cieľ zahŕňa rekonštrukciu približne 53 494 m² podlahovej plochy. Obnova sa má zamerať na:

• Zlepšenie tepelnej izolácie: Výmena okien, dverí a zatepľovanie stien a striech.
• Modernizáciu vykurovacích systémov: Inštaláciu energeticky účinných kotlov, tepelných čerpadiel a solárnych systémov.
• Zníženie energetickej náročnosti osvetlenia: Prechod na LED technológie a inštaláciu inteligentných osvetľovacích systémov.

Výzvy pri implementácii opatrení

Aj napriek prijatým plánom Slovensko čelí viacerým prekážkam:

1. Nedostatok finančných zdrojov: Aj keď Plán obnovy poskytuje určitú podporu, rozsah potrebných investícií presahuje dostupné financie.
2. Slabá koordinácia: Efektívna realizácia obnovy vyžaduje spoluprácu medzi štátnymi inštitúciami, samosprávami a odborníkmi.
3. Nedostatok odborníkov: Slovensko čelí nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v stavebníctve a energetike, čo spomaľuje realizáciu projektov.

Dlhodobé benefity energetickej obnovy

Úspešná modernizácia verejných budov by mohla priniesť viacero výhod:

• Úspory nákladov: Zníženie spotreby energie by mohlo ušetriť milióny eur ročne na prevádzkových nákladoch.
• Zníženie emisií: Prechod na zelené technológie by významne prispel k plneniu klimatických cieľov Slovenska.
• Zlepšenie životného komfortu: Kvalitné budovy by poskytli lepšie podmienky pre zamestnancov a verejnosť.

Energetická neefektívnosť verejných budov na Slovensku predstavuje vážny problém, ktorý si vyžaduje systematický prístup. Realizácia opatrení obsiahnutých v Pláne obnovy môže byť kľúčovým krokom k zlepšeniu situácie, ale bude potrebná aj dlhodobá spolupráca a strategické investície na dosiahnutie skutočných zmien. Frühling