[language-switcher]
Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie
Discover

Aliancie pre vzdelávanie a podniky

vyzva na predkladanie navinov Europskej komisie na podporu nadnárodných, štruktúrovaných projektov orientovaných na výsledky, v ktorých partneri zdieľajú spoločné ciele a spolupracujú na podpore inovácií, nových zručností, zmyslu pre iniciatívu a podnikateľského zmýšľania.

ID hovoru: ERASMUS-EDU-2025-PI-ALL-INNO-EDU-ENTERP

ciel(e)

Cieľom Aliancie pre inovácie je posilniť inovačnú kapacitu Európy podporou inovácií prostredníctvom spolupráce a toku znalostí medzi vysokoškolským vzdelávaním, odborným vzdelávaním a prípravou (počiatočným aj priebežným) a širším sociálno-ekonomickým prostredím vrátane výskumu.

Ich cieľom je tiež podporiť poskytovanie nových zručností a riešiť nesúlad zručností navrhovaním a vytváraním nových učebných osnov pre vysokoškolské vzdelávanie (HE) a odborné vzdelávanie a prípravu (VET), čím sa podporuje rozvoj zmyslu pre iniciatívu a podnikateľské zmýšľanie v EÚ.

Viac na eufundingportal.eu

Čo je acidifikácia oceánov a aké má dôsledky na morský život?

Acidifikácia oceánov je proces znižovania pH morskej vody spôsobený zvyšujúcou sa koncentráciou oxidu uhličitého (CO₂) v atmosfére. Od priemyselnej revolúcie oceány absorbujú približne 25–30 % ľudských emisií CO₂, čo vedie k chemickým reakciám, ktoré spôsobujú zvyšovanie kyslosti morskej vody.

Kľúčový chemický proces:

  • Absorpcia CO₂ do vody vedie k tvorbe kyseliny uhličitej (H₂CO₃).
  • Výsledkom je zníženie dostupnosti uhličitanových iónov (CO₃²⁻) potrebných pre organizmy s vápenatými schránkami.
  • Zvýšená koncentrácia vodíkových iónov spôsobuje pokles pH (vyššiu kyslosť).

Dôsledky acidifikácie oceánov

  1. Ohrozenie organizmov s vápenatými schránkami:
    • Koraly, lastúrniky, mäkkýše a planktón majú sťaženú tvorbu schránok a sú vystavené erózii.
    • Ich úbytok môže spôsobiť narušenie morských potravinových reťazcov.
  2. Koralové útesy v nebezpečenstve:
    • Kyslosť zvyšuje citlivosť koralov na blednutie a degraduje biodiverzitu útesov.
  3. Zmeny v správaní rýb:
    • Ovplyvnenie nervového systému vedie k problémom s orientáciou a reprodukciou.
  4. Ekonomické a ekologické dopady:
    • Ohrozenie rybárstva a turizmu.
    • Narušenie schopnosti oceánov ukladať uhlík.

Možné riešenia

  1. Zníženie emisií CO₂:
    • Prechod na obnoviteľné zdroje energie a technologické inovácie na zachytávanie uhlíka.
  2. Ochrana a obnova ekosystémov:
    • Chránené oblasti a obnova mangrovníkov či morských tráv.
  3. Výskum a monitorovanie:
    • Investície do výskumu účinkov acidifikácie a sledovanie chemických zmien v oceánoch.
  4. Adaptačné opatrenia:
    • Vývoj odolnejších druhov pre akvakultúru a diverzifikácia rybolovných činností.
  5. Vzdelávanie a osveta:
    • Zvyšovanie povedomia verejnosti o problémoch acidifikácie a podpore udržateľného správania.

Acidifikácia oceánov je vážnym dôsledkom klimatickej zmeny, ktorý ohrozuje biodiverzitu, potravinové reťazce a globálnu stabilitu ekosystémov. Koordinované opatrenia na zníženie emisií, ochranu oceánov a adaptáciu na miestnej úrovni sú nevyhnutné na ochranu morského života a ľudí závislých na oceáne.

Čo je permafrost a aký je jeho význam v kontexte klimatickej zmeny?

Permafrost, alebo trvalo zamrznutá pôda, je podložie (pôda, sediment alebo hornina), ktoré zostáva zamrznuté po dobu najmenej dvoch po sebe nasledujúcich rokov. Permafrost sa vyskytuje najmä v polárnych oblastiach na severnej pologuli, ako sú Sibír, Aljaška, Kanada a niektoré časti Grónska, ale aj vo vysokohorských oblastiach.

Hlavné charakteristiky permafrostu:

  • Rozšírenie:
    • Pokrýva približne 24 % zemského povrchu na severnej pologuli.
  • Hrúbka:
    • Môže sa pohybovať od niekoľkých metrov až po viac ako 1 500 metrov v najchladnejších oblastiach Sibíri.
  • Aktívna vrstva:
    • Povrchová vrstva permafrostu, ktorá sa v lete rozmŕza a v zime opäť zamŕza. Jej hrúbka sa pohybuje od 0,3 do 4 metrov.

Význam permafrostu v kontexte klimatickej zmeny

Permafrost má zásadný význam pre globálny klimatický systém a jeho topenie má významné dôsledky:

  1. Uloženie obrovského množstva uhlíka:
    • Rezervoár organickej hmoty:
      • Permafrost obsahuje približne 1 500 miliárd ton uhlíka, čo je takmer dvojnásobok množstva uhlíka aktuálne prítomného v atmosfére.
      • Tento uhlík pochádza z neúplne rozložených rastlinných a živočíšnych zvyškov, ktoré sa akumulovali počas tisícročí.
  2. Uvoľňovanie skleníkových plynov pri topení:
    • Oxid uhličitý (CO₂) a metán (CH₄):
      • Keď permafrost rozmŕza, mikroorganizmy začnú rozkladať organickú hmotu, čo vedie k uvoľňovaniu CO₂ a metánu.
      • Metán je obzvlášť významný, pretože je približne 25-krát účinnejší v zachytávaní tepla ako CO₂ na časovom horizonte 100 rokov.
    • Posilnenie klimatickej zmeny:
      • Uvoľnenie týchto plynov vytvára pozitívnu spätnú väzbu, ktorá môže urýchliť globálne otepľovanie.
  3. Dopady na infraštruktúru a životné prostredie:
    • Nestabilita pôdy:
      • Topenie permafrostu spôsobuje zosuvy pôdy a kolaps terénu, čo ohrozuje budovy, cesty a iné infraštruktúrne projekty v arktických oblastiach.
    • Hydrologické zmeny:
      • Zmeny v odtoku vody môžu ovplyvniť miestne ekosystémy, napríklad tvorbu nových jazier alebo vyschnutie mokradí.
    • Uvoľňovanie starovekých patogénov:
      • Existuje obava, že topením permafrostu sa môžu uvoľniť dávno zakonzervované vírusy a baktérie, ako sa to stalo v roku 2016 v Rusku s antraxom.
  4. Vplyv na globálnu klímu:
    • Zosilnenie extrémnych udalostí:
      • Zvýšené emisie skleníkových plynov môžu prispieť k častejším a intenzívnejším extrémnym poveternostným javom.

Aktuálne pozorovania a predpovede:

  • Rýchlejšie otepľovanie Arktídy:
    • Arktída sa otepľuje dvojnásobne rýchlejšie ako zvyšok sveta, čo urýchľuje topenie permafrostu.
  • Potenciálne emisie uhlíka:
    • Odhaduje sa, že do roku 2100 by z topiaceho sa permafrostu mohlo byť uvoľnených 120 až 240 miliárd ton uhlíka, ak budú súčasné trendy emisií pokračovať.
  • Neistota vo vedeckých modeloch:
    • Topenie permafrostu predstavuje veľkú neistotu v klimatických modeloch, pretože presný rozsah a rýchlosť uvoľňovania uhlíka sú ťažko predvídateľné.

Opatrenia a výskum:

  • Monitorovanie permafrostu:
    • Vedecké tímy využívajú satelitné pozorovania, pôdne sondy a modely na sledovanie zmien v permafroste.
  • Znižovanie emisií:
    • Globálne úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov je kľúčové na spomalenie otepľovania a ochranu permafrostu.
  • Adaptácia infraštruktúry:
    • Vývoj nových stavebných techník a materiálov pre arktické oblasti, ktoré berú do úvahy meniace sa pôdne podmienky.

Permafrost hrá kritickú úlohu v globálnom klimatickom systéme ako obrovský rezervoár uhlíka. Jeho topenie v dôsledku rastúcich globálnych teplôt môže výrazne prispieť k zvýšeniu emisií skleníkových plynov, čo vytvára nebezpečnú spätnú väzbu urýchľujúcu klimatickú zmenu. Okrem toho má topiaci sa permafrost významné dopady na miestne komunity, infraštruktúru a ekosystémy. Preto je nevyhnutné pokračovať vo výskume, monitoringu a globálnych snahách o zníženie emisií, aby sme minimalizovali tieto riziká a chránili permafrost pre budúce generácie.

Ako ovplyvňuje klimatická zmena biodiverzitu a ekosystémy?

Klimatická zmena má významný a prevažne negatívny vplyv na biodiverzitu (rozmanitosť života na Zemi) a fungovanie ekosystémov. Zvýšenie priemernej globálnej teploty, zmena zrážkových vzorcov, stúpajúca hladina morí a zvýšená frekvencia extrémnych poveternostných udalostí spôsobujú rozsiahle ekologické zmeny. Tieto zmeny ovplyvňujú rastliny, živočíchy, mikroorganizmy a celkové ekologické procesy, ktoré sú základom života na Zemi.

Kľúčové spôsoby, ako klimatická zmena ovplyvňuje biodiverzitu a ekosystémy:

1. Posuny v geografickom rozšírení druhov:

– Mnohé druhy sa presúvajú smerom k pólom alebo do vyšších nadmorských výšok, aby sa prispôsobili chladnejším podmienkam.

– Tento pohyb môže narušiť existujúce ekosystémy, pretože druhy vstupujú do nových oblastí, kde môžu konkurovať pôvodným druhom.

– Druhy s obmedzenými možnosťami migrácie, ako sú horské alebo ostrovné druhy, sú vystavené vysokému riziku vyhynutia.

2. Zmeny v načasovaní biologických procesov (fenológia):

– Klimatická zmena ovplyvňuje načasovanie kľúčových udalostí, ako je kvitnutie rastlín, migrácia vtákov alebo rozmnožovanie živočíchov.

– Nesúlad v týchto procesoch môže narušiť potravinové reťazce, napríklad keď sa hmyz vyliahne skôr, ale vtáky migrujúce za potravou prichádzajú neskôr.

3. Zvýšenie frekvencie a intenzity extrémnych poveternostných udalostí:

– Povodne, suchá, vlny horúčav a lesné požiare môžu priamo poškodiť alebo zničiť habitaty.

– Opakované extrémne udalosti môžu prekročiť schopnosť ekosystémov sa zotaviť, čo vedie k trvalým zmenám.

4. Zvyšovanie hladiny morí:

– Ohrozuje pobrežné a nízko položené ekosystémy, ako sú mokrade, mangrovníkové lesy a koralové ostrovy.

– Slaná voda preniká do sladkovodných ekosystémov, čo ovplyvňuje druhy neznesúce vysokú salinitu.

5. Acidifikácia oceánov:

– Zvýšené hladiny CO₂ v atmosfére vedú k vyššej absorpcii CO₂ oceánmi, čo spôsobuje znižovanie pH morskej vody.

– Negatívne ovplyvňuje organizmy s vápenatými schránkami, ako sú koraly, lastúrniky a niektoré planktónové druhy, čo môže narušiť celé morské potravinové siete.

6. Topiaci sa permafrost a arktické ekosystémy:

– Topenie permafrostu mení tundrové ekosystémy, ovplyvňuje pôdne procesy a uvoľňuje metán, silný skleníkový plyn.

– Arktické druhy, ako napríklad ľadové medvede, strácajú svoje prirodzené prostredie v dôsledku úbytku morského ľadu.

7. Zvyšovanie výskytu škodcov a chorôb:

– Miernejšie zimy a teplejšie podnebie umožňujú prežitie a šírenie škodcov a patogénov, ktoré môžu poškodiť rastliny a živočíchy.

– Príkladom je kôrovec v lesoch Severnej Ameriky, ktorý spôsobil rozsiahle odumieranie stromov.

8. Narušenie ekosystémových služieb:

– Ekosystémy poskytujú služby, ako je opelenie, čistenie vody, ochrana pred povodňami a ukladanie uhlíka.

– Degradácia týchto služieb má priame dôsledky pre ľudské zdravie, ekonomiku a kvalitu života.

Konkrétne príklady dopadov:

– Koralové útesy:

Blednutie koralov: Zvýšenie teploty morskej vody vedie k vyhosteniu symbiotických rias z koralov, čo spôsobuje blednutie a často smrť koralov.

Veľký bariérový útes: Od roku 2016 zažil niekoľko masových blednutí, čo ohrozuje biodiverzitu jedného z najbohatších ekosystémov na svete.

Lesné ekosystémy:

Amazonka: Zvýšené suchá a odlesňovanie zvyšujú riziko požiarov, čo môže premeniť časti dažďového pralesa na savanu.

Boreálne lesy: Nárast teploty umožňuje šírenie škodcov, čo vedie k odumieraniu stromov na veľkých plochách.

Polárne oblasti:

Ľadové medvede a mrože strácajú ľadové prostredie potrebné na lov a rozmnožovanie.

Antarktické druhy: Zmeny v rozsahu morského ľadu ovplyvňujú potravinové siete vrátane krillu, ktorý je základnou potravou pre mnohé druhy.

Dôsledky pre ľudské spoločnosti:

Potravinová bezpečnosť:

– Zmeny v populáciách rýb a morských plodov ovplyvňujú výživu a živobytie miliónov ľudí.

– Znížená produktivita poľnohospodárstva v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí a šírenia škodcov.

Zdravotné riziká:

– Nárast chorôb prenášaných vektormi, ako sú komáre, v dôsledku rozšírenia ich geografického dosahu.

– Zhoršenie kvality vody a ovzdušia v dôsledku degradácie ekosystémov.

– Sociálno-ekonomické dopady:

– Strata ekosystémových služieb môže zvýšiť náklady na ich nahradenie technickými riešeniami.

– Zmeny v dostupnosti prírodných zdrojov môžu viesť k konfliktom a migrácii.

Opatrenia na zmiernenie dopadov a adaptáciu:

Ochrana a obnovenie ekosystémov:

– Vytváranie chránených oblastí a koridorov na podporu migrácie druhov.

– Obnova degradovaných habitatov na zvýšenie odolnosti ekosystémov.

Zníženie ďalších stresorov:

– Boj proti znečisteniu, nadmernému využívaniu zdrojov a inváznym druhom.

– Udržateľné hospodárenie s pôdou a vodou.

Klimatická adaptácia:

– Implementácia adaptačných stratégií v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve.

– Podpora výskumu a monitorovania na lepšie pochopenie dopadov a efektívnejšie reakcie.

Klimatická zmena predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre biodiverzitu a stabilitu ekosystémov na celom svete. Degradácia prírodných systémov má nielen ekologické, ale aj hlboké sociálno-ekonomické dôsledky. Zachovanie biodiverzity je nevyhnutné pre udržanie ekosystémových služieb, ktoré sú základom pre ľudský život a prosperitu. Kombinácia globálnych snáh o zmiernenie klimatickej zmeny a lokálnych opatrení na ochranu a obnovu ekosystémov je kľúčová pre ochranu našej planéty pre budúce generácie.

Výzva pre organizácie, ktoré medzinárodne spolupracujú na projektoch výskumu a vývoja nízkouhlíkových technológií 2025

Výzva na predkladanie návrhov v rámci projektu Eurogia2030 pre organizácie, ktoré medzinárodne spolupracujú na výskume a vývoji projektov nízkouhlíkových technológií s cieľom podporiť ekonomický a spoločenský rast.

cieľ(e)

Cieľom tejto výzvy na predkladanie projektov je podnietiť aktivitu v tejto dôležitej oblasti prostredníctvom vytvárania medzinárodných projektov spolupráce v aplikáciách, ktoré podporia ekonomický rast a budú prospešné pre spoločnosť ako celok.

Spôsobilosť

Eureka má obmedzené kritériá oprávnenosti pre organizácie zúčastňujúce sa konzorcia Clusters:

• Vaša myšlienka projektu musí predstavovať medzinárodnú spoluprácu vo forme konkrétneho projektu.

• Projekt musí byť zameraný na výskum alebo vývoj inovatívneho produktu, procesu alebo služby s cieľom komercializácie.

• Projekt musí mať civilný účel.

• Vaše konzorcium musí zahŕňať aspoň dve nezávislé právnické osoby z minimálne dvoch krajín Eureka.

• Žiadna jednotlivá organizácia alebo krajina nemôže byť zodpovedná za viac ako 70 % rozpočtu projektu.

Viac na eufundingportal.eu

Projekt DESTINY prijíma zamestnancov! Nové príležitosti v oblasti klimatických zmien a zdravia

Projekt DESTINY, ktorého cieľom je vyvinúť nástroje poháňané umelou inteligenciou, aby bola syntéza dôkazov výskumu klímy a zdravia rýchlejšia, lacnejšia a užitočnejšia, prijíma na tri pozície.

Aký je vzťah medzi klimatickou zmenou a extrémnymi poveternostnými udalosťami?

Klimatická zmena, spôsobená predovšetkým zvýšenými emisiami skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého (CO₂), vedie k nárastu priemernej teploty Zeme. Tento nárast teploty má významný vplyv na globálny klimatický systém a prejavuje sa zvýšenou frekvenciou a intenzitou extrémnych poveternostných udalostí.

Ako klimatická zmena ovplyvňuje extrémne počasie:

1. Zvýšenie teploty atmosféry a oceánov:

Teplejšia atmosféra zadržiava viac vlhkosti. Podľa Clausius-Clapeyronovho vzťahu sa s každým zvýšením teploty o 1 °C zvýši schopnosť atmosféry udržať vodnú paru približne o 7 %. To vedie k intenzívnejším zrážkam a zvýšenému riziku povodní.

Oteplenie oceánov pridáva energiu pre tropické cyklóny (hurikány, tajfúny), čo môže zvýšiť ich intenzitu, rýchlosť vetra a zrážky.

2. Zmeny v zrážkových vzorcoch:

– Niektoré oblasti zažívajú silnejšie a častejšie prívalové dažde, zatiaľ čo iné čelia dlhotrvajúcim suchám. To ovplyvňuje poľnohospodárstvo, zásobovanie vodou a zvyšuje riziko požiarov.

3. Stúpajúca hladina morí:

Topiaci sa ľadovce a polárne ľadové čiapočky prispievajú k zvýšeniu hladiny morí. To zvyšuje riziko pobrežných záplav a erózie počas búrok a pri prílivových vlnách.

4. Extrémne teplotné udalosti:

Vlny horúčav sú častejšie a intenzívnejšie. Napríklad Európa zaznamenala vlny horúčav v rokoch 2003, 2010, 2015, 2019 a 2021 s rekordnými teplotami.

Studené extrémy sú menej časté, ale klimatická zmena môže spôsobiť narušenie polárneho vortexu, čo vedie k extrémnym chladným udalosťam v miernych šírkach.

5. Zmeny v atmosférickej cirkulácii:

– Narušenie tryskových prúdov (jet streams) môže spôsobiť, že sa určité poveternostné vzory „zaseknú“ nad oblasťou, čo vedie k predĺženým obdobiam sucha alebo zrážok.

6. Zvýšená frekvencia extrémnych udalostí:

Silnejšie búrky, tornáda a prívalové povodne sa môžu stať častejšími v dôsledku zvýšenej nestability atmosféry.

Dôkazy o vzťahu:

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) vo svojej 6. hodnotiacej správe uvádza, že je veľmi pravdepodobné, že ľudská činnosť je hlavnou príčinou pozorovaného nárastu extrémnych teplotných udalostí od polovice 20. storočia.

Štatistické analýzy ukazujú zvýšenie frekvencie a intenzity extrémnych zrážok v mnohých regiónoch.

Observačné údaje zaznamenávajú nárast intenzity tropických cyklónov najmä v severnom Atlantiku.

Konkrétne príklady:

– Hurikán Harvey (2017): Spôsobil rekordné zrážky v Texase, ktoré viedli k masívnym povodniam. Teplota povrchových vôd v Mexickom zálive bola abnormálne vysoká, čo pridalo energiu hurikánu.

– Austrálske požiare (2019–2023): Extrémne suché a horúce podmienky prispeli k rozsiahlym požiarom, ktoré spálili milióny hektárov lesa.

– Európske vlny horúčav:** V roku 2019 – 2024 boli v niektorých častiach Európy zaznamenané teploty presahujúce 45 °C, čo je bezprecedentné.

Dopady na spoločnosť a ekosystémy:

– Zdravotné riziká: Zvýšený počet úmrtí a chorôb spôsobených horúčavami, povodňami a inými extrémnymi udalosťami.

– Ekonomické náklady: Rastúce finančné straty v dôsledku poškodenia infraštruktúry, poľnohospodárstva a majetku.

– Migrácia: Ľudia sú nútení opúšťať svoje domovy v dôsledku extrémnych udalostí, čo vedie k zvýšeniu počtu **klimatických utečencov**.

– Ekologické dôsledky: Strata biodiverzity, zmena ekosystémov a vyhynutie citlivých druhov.

Adaptácia a mitigácia:

Prispôsobenie sa: Vyvíjanie a implementácia stratégií na zníženie zraniteľnosti voči extrémnym udalostiam, ako sú vylepšené varovné systémy, odolná infraštruktúra a hospodárenie s vodou.

Zmierňovanie: Znižovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom prechodu na obnoviteľné zdroje energie, zlepšovanie energetickej efektívnosti a udržateľných postupov v priemysle a poľnohospodárstve.

Medzinárodná spolupráca: Dodržiavanie dohôd ako Parížska dohoda, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie pod 2 °C nad predindustriálnou úrovňou.

Klimatická zmena výrazne ovplyvňuje výskyt a charakter extrémnych poveternostných udalostí. Tento vzťah má ďalekosiahle dôsledky pre ľudí, ekosystémy a ekonomiky na celom svete. Pochopenie a uznanie tohto vzťahu je kľúčové pre prijatie efektívnych opatrení na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny a na ochranu budúcich generácií.

Čo je uhlíkový rozpočet a prečo je dôležitý?

Uhlíkový rozpočet predstavuje celkové množstvo oxidu uhličitého (CO₂) a iných skleníkových plynov, ktoré môže byť vypustené do atmosféry, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod určitým teplotným limitom, napríklad 1,5 °C alebo 2 °C nad predindustriálnou úrovňou, v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Podrobnejšie vysvetlenie:

– Parížska dohoda a teplotné ciele:

V roku 2015 prijalo medzinárodné spoločenstvo Parížsku dohodu, ktorá sa zaviazala udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí obmedziť ho na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

Výpočet uhlíkového rozpočtu:

– Vedci, najmä z Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC), vypočítali maximálne množstvo emisií, ktoré môže ľudstvo vypustiť, aby zostalo v rámci týchto teplotných limitov.

– Pre teplotný limit 1,5 °C** odhaduje IPCC, že od roku 2020 môžeme vypustiť už len približne 400 gigaton CO₂ (Gt CO₂) s 66% pravdepodobnosťou, že neprekročíme tento limit.

– Pre limit 2 °C je dostupný rozpočet väčší, približne 1 150 Gt CO₂.

Súčasné emisie:

– Ročné globálne emisie CO₂ dosahujú približne 40 Gt CO₂. Ak by sme pokračovali v aktuálnom tempe emisií, uhlíkový rozpočet pre 1,5 °C by bol vyčerpaný za desať rokov.

Prečo je uhlíkový rozpočet dôležitý?

1. Poskytuje konkrétny cieľ:

– Uhlíkový rozpočet umožňuje vládam, firmám a spoločnosti stanoviť si jasné a merateľné ciele na zníženie emisií.

2. Zdôrazňuje urgentnosť:

– Ukazuje, že čas na efektívne opatrenia je obmedzený, čo zvyšuje tlak na rýchle prijímanie riešení na zmiernenie klimatickej zmeny.

3. Pomáha pri plánovaní:

– Slúži ako nástroj na plánovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, vrátane investícií do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a inovácií.

4. Podnecuje globálnu spoluprácu:

– Zdôrazňuje potrebu medzinárodnej spolupráce, keďže emisie nepoznajú hranice a klimatická zmena je globálny problém.

5. Spravodlivé prerozdelenie:

– Otvára diskusiu o spravodlivosti a zodpovednosti medzi krajinami s rôznymi úrovňami historických emisií a schopnosťami prispievať k riešeniu problému.

Výzvy spojené s uhlíkovým rozpočtom:

– Rýchle vyčerpávanie: Pri súčasnej úrovni emisií sa uhlíkový rozpočet rýchlo zmenšuje, čo znamená, že bez zásadných zmien môžeme čoskoro prekročiť bezpečné limity.

– Neistoty v odhadoch: Uhlíkový rozpočet je založený na najlepších dostupných vedeckých údajoch, ale existujú neistoty v súvislosti s citlivosťou klímy a budúcim správaním ekologických systémov.

– Potrebné systémové zmeny: Dodržať uhlíkový rozpočet vyžaduje zásadnú transformáciu energetických, dopravných, priemyselných a poľnohospodárskych systémov.

Uhlíkový rozpočet je kľúčovým konceptom v boji proti klimatickej zmene, pretože poskytuje kvantitatívny rámec pre to, koľko emisií môžeme ešte vypustiť, aby sme neprekročili kritické teplotné limity. Jeho dôležitosť spočíva v upozornení na urgentnú potrebu akcie a v motivácii na prijímanie efektívnych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov. Dodržiavanie uhlíkového rozpočtu je nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre našu planétu a pre budúce generácie.

Ako sa meria koncentrácia CO₂ v atmosfére a aké sú historické trendy?

Koncentrácia oxidu uhličitého (CO₂) v atmosfére sa meria pomocou presných prístrojov, ktoré analyzujú chemické zloženie vzduchu. Najbežnejšou metódou je infračervená spektroskopia, ktorá využíva absorpčné vlastnosti CO₂ pre infračervené svetlo. Merania prebiehajú na celosvetovej sieti monitorovacích staníc, z ktorých najznámejšia je observatórium Mauna Loa na Havaji.

Meranie koncentrácie CO₂:

Priame merania: Od roku 1958 začal Charles David Keeling systematicky merať koncentrácie CO₂ na Mauna Loa, čo viedlo k vytvoreniu tzv. Keelingovej krivky, ktorá dokumentuje kontinuálny nárast koncentrácií CO₂ v atmosfére.

Globálna sieť staníc: Okrem Mauna Loa existujú desiatky ďalších staníc po celom svete, vrátane polárnych oblastí, ktoré poskytujú údaje o koncentrácii CO₂ v rôznych zemepisných šírkach a nadmorských výškach.

Analýza ľadových jadier: Na určenie historických koncentrácií CO₂ sa využíva analýza vzduchových bublín zachytených v ľadovcoch. Tieto údaje umožňujú vedcom rekonštruovať atmosférické podmienky až do obdobia pred 800 000 rokmi.

Historické trendy koncentrácie CO₂:

Predindustriálna éra: Pred priemyselnou revolúciou bola koncentrácia CO₂ v atmosfére približne **280 častíc na milión (ppm)**.

20. storočie: V dôsledku industrializácie a zvýšeného spaľovania fosílnych palív začali hladiny CO₂ výrazne stúpať.

Prekročenie 400 ppm: V roku 2013 bola prvýkrát v zaznamenanej histórii prekročená hranica 400 ppm na Mauna Loa.

Súčasné hodnoty: K roku 2023 koncentrácie CO₂ pokračovali v raste, pričom hodnoty prekročili 420 ppm. Tento nárast predstavuje približne 50% zvýšenie oproti predindustriálnym úrovniam.

Dlhodobé trendy: Analýzy ľadových jadier ukazujú, že súčasné koncentrácie CO₂ sú najvyššie za posledných 800 000 rokov, a pravdepodobne aj dlhšie.

Dôsledky a význam:

Rýchly nárast koncentrácií CO₂ je hlavnou príčinou globálneho otepľovania a klimatickej zmeny, pretože CO₂ je významný skleníkový plyn, ktorý zachytáva teplo v atmosfére.

Historické údaje nám poskytujú dôležitý kontext pre pochopenie, ako rýchlo a do akej miery ľudská činnosť ovplyvňuje zloženie atmosféry.

Monitorovanie CO₂ je kľúčové pre hodnotenie úspešnosti medzinárodných snáh o zníženie emisií a pre prognózovanie budúcich klimatických podmienok.

Meranie koncentrácií CO₂ v atmosfére odhalilo neúprosný trend rastu v dôsledku ľudskej činnosti. Tieto merania sú nevyhnutné pre pochopenie rozsahu klimatickej zmeny a pre prijímanie informovaných rozhodnutí v oblasti environmentálnej politiky a udržateľného rozvoja.

Priame zachytávanie a ukladanie uhlíka vo vzduchu. Strata času a energie

Tento dokument rozoberá technológiu priameho zachytávania a ukladania uhlíka (DAC) a argumentuje, že ide o plytvanie časom a energiou. DAC je extrémne nákladná technológia, ktorá si vyžaduje veľké množstvo energie na zachytenie relatívne malého množstva CO2 z atmosféry. Náklady na zachytenie tony CO2 pomocou DAC sa pohybujú okolo 1 000 EUR, zatiaľ čo cena CO2 na trhu s emisnými povolenkami EÚ je približne 70 EUR za tonu.

Dokument argumentuje, že existujú oveľa lacnejšie a efektívnejšie spôsoby, ako znížiť emisie CO2, ako napríklad investície do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a elektromobility. Napríklad jedna veterná turbína dokáže zabrániť vzniku rovnakého množstva emisií CO2 ako zariadenie DAC Mammoth, ktoré je momentálne najväčšie na svete.

Ďalším problémom je obmedzená dostupnosť vhodných skladovacích priestorov pre zachytený CO2. Aj keď sa nájdu vhodné úložiská, existuje riziko úniku CO2, čo by znehodnotilo úsilie o zníženie emisií.

Dokument ďalej kritizuje financovanie DAC zo strany ropného a plynárenského priemyslu a miliardárov, ktorí sa snažia prezentovať DAC ako zázračnú technológiu, ktorá vyrieši klimatickú krízu bez nutnosti radikálnych zmien.

Záverom dokument konštatuje, že DAC je neefektívny a nákladný spôsob boja proti klimatickej zmene. Namiesto investovania do DAC by sa mali zdroje presmerovať do overených a lacnejších riešení, ako sú obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť. JaroR

Globálna dohoda zlyháva: Ultra-silné skleníkové plyny pokračujú do atmosféry

Napriek medzinárodným záväzkom znížiť emisie ultra-silných skleníkových plynov, ako je HFC-23, aktuálne merania naznačujú, že ich emisie dosahujú až päťnásobok toho, čo uvádzajú vládne správy. Táto situácia podčiarkuje nedostatky v monitorovaní a implementácii klimatických politík, ktoré by mali obmedziť globálne otepľovanie.

Čo je HFC-23 a prečo je problémový?

HFC-23 (fluórovaný uhlovodík) je vedľajší produkt pri výrobe chladiacich látok používaných v klimatizáciách a chladiarenských systémoch. Tento plyn má 12 400-krát väčší potenciál globálneho otepľovania (GWP) ako oxid uhličitý (CO₂), čo ho radí medzi najsilnejšie skleníkové plyny na Zemi.

HFC-23 sa považuje za odpadový produkt, ktorý by mal byť správne zachytávaný a zlikvidovaný, aby neunikal do atmosféry. Mnohé krajiny sa v rámci Kigaliho dodatku k Montrealskému protokolu zaviazali eliminovať jeho emisie, no aktuálne dáta naznačujú, že tieto záväzky sú len čiastočne plnené.

Globálne emisie HFC-23: Realita verzus správy

Podľa údajov atmosférických meraní, ktoré vykonala organizácia Global Monitoring Laboratory, sú emisie HFC-23 približne päťnásobne vyššie, ako uvádzajú oficiálne správy jednotlivých krajín. Napríklad:

  • V roku 2022 dosiahli globálne emisie HFC-23 odhadovaných 15 miliónov ton ekvivalentu CO₂, pričom oficiálne správy deklarovali menej ako 3 milióny ton.
  • Najväčšími producentmi tohto plynu sú krajiny s rozvinutým chemickým priemyslom, ako Čína a India, no presné údaje chýbajú.

Prečo záväzky zlyhávajú?

Napriek jasným cieľom eliminovať HFC-23 sa objavilo niekoľko kľúčových problémov:

  1. Nedostatočné monitorovanie:
    Krajiny často nemajú efektívne systémy na sledovanie a verifikáciu svojich emisií. Väčšina údajov je založená na odhadoch, nie na reálnych meraniach.
  2. Ekonomické náklady:
    Likvidácia HFC-23 si vyžaduje investície do špeciálnych technológií, ktoré sú pre niektoré krajiny finančne náročné.
  3. Nedostatok transparentnosti:
    Niektoré vlády a spoločnosti neposkytujú presné informácie o svojich emisných praktikách, čo sťažuje medzinárodnú kontrolu.
  4. Nedostatočná implementácia dohôd:
    Kigaliho dodatok, prijatý v roku 2016, má za cieľ postupne znižovať používanie HFC. Napriek tomu nie všetky krajiny naplnili svoje záväzky v stanovených časových lehotách.

Dôsledky pokračujúceho úniku HFC-23

  1. Rýchlejšie globálne otepľovanie:
    Vysoký GWP HFC-23 znamená, že aj relatívne malé množstvá tohto plynu môžu výrazne prispieť k otepľovaniu planéty. Ak sa emisie neznížia, priblíži sa pravdepodobnosť prekročenia kritickej hranice otepľovania 1,5 °C.
  2. Zvyšovanie nákladov na adaptáciu:
    Dôsledky klimatických zmien, ako sú častejšie povodne, suchá a extrémne teploty, budú vyžadovať väčšie investície do adaptačných opatrení.
  3. Podkopávanie dôvery v medzinárodné dohody:
    Ak krajiny nedodržujú svoje záväzky, môže to oslabiť dôveru v budúce klimatické dohody a spomaliť pokrok v globálnej spolupráci.

Možné riešenia

  1. Zlepšenie monitorovacích systémov:
    Používanie presnejších atmosférických meraní v kombinácii so satelitnými technológiami môže pomôcť presne identifikovať zdroje emisií HFC-23.
  2. Zvýšenie financovania:
    Bohatšie krajiny by mohli poskytnúť finančnú podporu rozvojovým krajinám na implementáciu technológií na likvidáciu HFC-23.
  3. Prísnejšia kontrola a sankcie:
    Medzinárodné organizácie, ako OSN, by mohli zaviesť prísnejšie sankcie voči krajinám, ktoré nedodržiavajú svoje záväzky.
  4. Podpora inovácií:
    Investície do výskumu a vývoja môžu priniesť nové, lacnejšie a efektívnejšie spôsoby likvidácie HFC-23 a iných škodlivých plynov.

Únik HFC-23 do atmosféry je varovným signálom, že medzinárodné dohody nestačia bez adekvátneho monitorovania a implementácie. Ak chceme zabrániť najhorším dôsledkom klimatických zmien, musíme zabezpečiť väčšiu transparentnosť, financovanie a spoluprácu medzi krajinami. Roky, ktoré máme na obmedzenie týchto emisií, sa rýchlo míňajú – je čas konať. JaroR

Definícia taxonómie v ESG

Taxonómia v kontexte ESG (Environmental, Social, and Governance – Environmentálne, Sociálne a Riadiace faktory) predstavuje systematický klasifikačný rámec, ktorý slúži na identifikáciu, kategorizáciu a hodnotenie ekonomických aktivít podľa ich vplyvu na životné prostredie, spoločnosť a riadenie podnikov. Cieľom taxonómie je poskytnúť jednotné kritériá pre to, čo sa považuje za udržateľné alebo zelené, aby sa predišlo tzv. „greenwashingu“ (klamlivé prezentovanie produktov alebo aktivít ako ekologických).

V Európskej únii bola vytvorená Európska taxonómia pre udržateľné financie, ktorá je kľúčovým nástrojom v oblasti udržateľných investícií. Táto taxonómia definuje:

Šesť environmentálnych cieľov:

1. Zmiernenie zmeny klímy

2. Adaptácia na zmenu klímy

3. Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

4. Prechod na obehové hospodárstvo, prevencia odpadu a recyklácia

5. Prevencia a kontrola znečistenia

6. Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Kritériá pre sociálne a riadiace aspekty, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv, pracovných podmienok, boja proti korupcii a transparentnosti riadenia.

Aby mohla byť ekonomická aktivita klasifikovaná ako udržateľná podľa taxonómie, musí spĺňať tri hlavné podmienky:

1. Významný prínos k aspoň jednému z uvedených environmentálnych cieľov.

2. Neškodiť výrazne žiadnemu z ostatných cieľov (princíp „Do No Significant Harm“).

3. Dodržiavať minimálne sociálne a riadiace ochranné opatrenia, ako sú napríklad smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti a zásady OSN o podnikaní a ľudských právach.

Účel taxonómie v ESG:

Pre investorov: Poskytuje jasné a porovnateľné informácie o tom, do akej miery sú ich investície udržateľné, čím podporuje informované rozhodovanie a smerovanie kapitálu do ekologických a sociálne zodpovedných projektov.

Pre spoločnosti: Umožňuje im hodnotiť a zlepšovať svoje činnosti vzhľadom na udržateľnosť, čo môže zvýšiť ich atraktivitu pre investorov a zlepšiť ich reputáciu.

Pre regulátorov: Slúži ako nástroj na vytváranie politík a regulácií, ktoré podporujú prechod k udržateľnému hospodárstvu.

Význam taxonómie:

Taxonómia v ESG je kľúčovým krokom smerom k štandardizácii pojmov a metodík v oblasti udržateľnosti. Pomáha predchádzať nesúladom a nejasnostiam spôsobeným rôznymi interpretáciami toho, čo znamená „udržateľný“ alebo „zelený“. Tým podporuje transparentnosť na finančných trhoch a prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

Táto definícia by mala poskytnúť jasný obraz o tom, čo predstavuje taxonómia v ESG a aký je jej význam v súčasnom ekonomickom a environmentálnom kontexte. Ak máš ďalšie otázky alebo potrebuješ podrobnejšie informácie, rád ti pomôžem. JaroR

Antarktická pevnina sa zazelená: Vedecké objavy o meniacej sa krajine

Antarktída, najchladnejší kontinent na Zemi, bola dlho považovaná za nehostinnú krajinu pokrytú ľadom a snehom. Jej biela, neporušená krajina bola symbolom večnej zimy a mrazivého ticha. Avšak v posledných desaťročiach sa na Antarktickom polostrove dejú dramatické zmeny, ktoré znepokojujú vedeckú komunitu po celom svete. Miesta, ktoré boli kedysi pokryté snehom po celý rok, sa teraz zazelenávajú, čo naznačuje hlboké ekologické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním.

Stúpajúce teploty na Antarktickom polostrove

Antarktický polostrov, vyčnievajúci severozápadným smerom k Južnej Amerike, je jedným z najrýchlejšie sa otepľujúcich miest na planéte. Od polovice 20. storočia sa priemerná ročná teplota v regióne zvýšila o približne 2,5 °C. To je viac ako päťnásobok globálneho priemeru otepľovania, ktorý je okolo 0,5 °C za rovnaké obdobie. V roku 2020 Antarktída zaznamenala rekordnú teplotu 18,3 °C na Esperanzskej stanici, čo upozornilo na radikálne klimatické zmeny v regióne.

Topenie ľadu a odhalenie pôdy

Nárast teplôt spôsobuje rozsiahle topenie ľadovcov a snehu, čo vedie k odhaleniu skalnatých povrchov a pôdy, ktoré boli po tisícročia ukryté pod hrubými vrstvami ľadu. Podľa štúdie NASA stratila Antarktída medzi rokmi 2002 a 2020 približne 148 miliárd ton ľadu ročne. Toto rýchle topenie prispieva k celosvetovému zvyšovaniu hladiny morí o približne 0,4 milimetra ročne.

Expanzia rastlinstva v extrémnych podmienkach

S odhalením pôdy sa vytvárajú nové podmienky pre rast rastlín. Najdominantnejšími rastlinami na Antarktickom polostrove sú machy a pečeňovky, ktoré sú schopné prežiť v extrémnych podmienkach nízkych teplôt a intenzívneho UV žiarenia. V posledných desaťročiach vedci zaznamenali až päťnásobný nárast biologickej aktivity v starých machových porastoch.

Štúdia publikovaná v časopise Current Biology v roku 2017 analyzovala jadrové vzorky machu z piatich miest na polostrove. Výsledky ukázali výrazné zvýšenie rastu a biologickej produktivity od roku 1950. Tento nárast koreluje s nárastom teplôt, čo naznačuje, že otepľovanie podporuje expanziu rastlinstva.

Biologické dôsledky zazelenania

Rozšírenie rastlinstva môže mať hlboký vplyv na miestny ekosystém. Zvýšená vegetácia môže urýchliť rozklad organických látok, čo vedie k uvoľňovaniu ďalších skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý a metán. Tento proces môže vytvoriť spätnú väzbu, ktorá ďalej urýchli otepľovanie.

Navyše, s rastúcou vegetáciou sa zvyšuje riziko zavlečenia nepôvodných druhov. Návštevnosť Antarktídy turistami a vedcami sa zvýšila, pričom v sezóne 2019-2020 ju navštívilo viac ako 74 000 ľudí. Títo návštevníci môžu nechtiac priniesť semená a mikroorganizmy z iných častí sveta, čo môže narušiť krehký antarktický ekosystém.

Zmeny v hydrologickom cykle

Okrem rastu vegetácie sa mení aj hydrologický cyklus na Antarktickom polostrove. Vyššie teploty vedú k tvorbe nových sladkovodných jazier a potokov z topiaceho sa ľadu. Tieto vodné útvary môžu podporovať život mikroorganizmov a jednoduchých foriem života, čo ďalej mení ekologickú rovnováhu.

Štúdia z roku 2020 publikovaná v Geophysical Research Letters zistila, že počet povrchových tekutých útvarov sa za posledné desaťročie zvýšil o 27%. Tieto útvary môžu tiež prispievať k nestabilite ľadovcov tým, že prenikajú do trhlín a urýchľujú ich rozpad.

Globálne dôsledky

Zmeny na Antarktickom polostrove majú globálne dôsledky. Antarktída obsahuje približne 90% svetového ľadu a 70% sladkej vody. Ak by sa všetok antarktický ľad roztopil, hladina morí by stúpla o približne 58 metrov. Aj keď je takéto úplné roztopenie nepravdepodobné v blízkej budúcnosti, súčasné tempo topenia prispieva k zvyšovaniu hladiny morí o približne 0,6 milimetra ročne.

Zvýšenie hladiny morí ohrozuje pobrežné mestá a ostrovné štáty na celom svete. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) by hladina morí mohla do roku 2100 stúpnuť o 0,26 až 0,77 metra, v závislosti od emisií skleníkových plynov.

Klimatické modely a predpovede

Vedci používajú dáta z Antarktického polostrova na zlepšenie klimatických modelov. Lepšie pochopenie toho, ako otepľovanie ovplyvňuje ľadové masy a ekosystémy, pomáha predpovedať budúce zmeny. Tieto modely sú kľúčové pre tvorbu globálnych politík na zmiernenie dopadov zmeny klímy.

Jedným z hlavných zistení je, že súčasné klimatické modely môžu podceňovať rýchlosť a rozsah zmien v polárnych oblastiach. To naznačuje, že opatrenia na zníženie emisií sú ešte naliehavejšie, ako sa predpokladalo.

Výzvy pre ochranu Antarktídy

Ochrana Antarktického polostrova a celej Antarktídy je medzinárodnou prioritou. Antarktická dohoda z roku 1959 stanovuje, že kontinent je vyhradený pre mierové účely a vedecký výskum. V súčasnosti je v platnosti aj Protokol o ochrane životného prostredia z roku 1991, ktorý zakazuje ťažbu zdrojov a stanovuje pravidlá pre ochranu životného prostredia.

Napriek týmto opatreniam zmena klímy predstavuje hrozbu, ktorú nemožno riešiť len na regionálnej úrovni. Vyžaduje si globálnu spoluprácu a záväzok k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Organizácie ako IPCC a Spojené národy vyzývajú krajiny, aby prijali ambiciózne ciele v rámci Parížskej dohody z roku 2015.

Úloha vedy a výskumu

Vedecký výskum je kľúčový pre pochopenie prebiehajúcich zmien. V Antarktíde pôsobí približne 70 výskumných staníc z viac ako 30 krajín. Tímy vedcov študujú klímu, ekológiu, geológiu a ďalšie aspekty kontinentu. Ich práca poskytuje neoceniteľné dáta pre globálne klimatické modely a pomáha formovať environmentálne politiky.

Výskum v Antarktíde tiež prináša technologické inovácie, najmä v oblastiach ako je diaľkový prieskum Zeme, robotika a materiálové vedy. Tieto technológie môžu mať široké uplatnenie pri monitorovaní a riešení environmentálnych výziev.

Zazelenanie Antarktického polostrova je viditeľným a hmatateľným dôkazom prebiehajúcej zmeny klímy. Tieto zmeny majú hlboké dôsledky nielen pre miestny ekosystém, ale aj pre celú planétu. Vývoj na najjužnejšom kontinente nám pripomína, aké krehké a prepojené sú naše ekosystémy.

Je nevyhnutné, aby sme ako globálna spoločnosť prijali opatrenia na zmiernenie dopadov zmeny klímy. To zahŕňa zníženie emisií, investície do obnoviteľných zdrojov energie a podporu vedeckého výskumu. Len tak môžeme zabezpečiť, že Antarktída zostane miestom vedeckých objavov a nie varovným príbehom o dôsledkoch nečinnosti.

Naša planéta prechádza transformáciou a Antarktický polostrov je barometrom týchto zmien. Je na nás, aby sme tieto signály brali vážne a konali v záujme zachovania života a biodiverzity pre budúce generácie. JaroR

Otvárajú sa žiadosti o granty Visegrad+

Granty Visegrad+ podporujú projekty, ktoré prispievajú k demokratizačným a transformačným procesom vo vybraných krajinách západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko) a regiónoch Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina). (Viac na International Visegrad Fund)

Klimatická výzva

Ak sú naše činy čímkoľvek, je jasné, že najmenej sa obávame o zdravie a prosperitu našich budúcich generácií. Ako inak môžeme ospravedlniť naše neustále zlyhanie pri ochrane planéty Zem? Najnovšia správa OSN hovorí, že rok 2024 smeruje k tomu, aby sa stal najhorúcejším rokom v histórii, čo je titul, ktorý v súčasnosti drží rok 2023. Základným porozumením tohto trendu je, že ako postupujeme vpred, naše činy pokračujú v zvyšovaní globálnych teplôt. Zem je príliš horúca na to, aby sa v nej dalo žiť. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) zaznamenali emisie skleníkových plynov v roku 2024 nové maximá, čím sa zabezpečilo viac tepla do budúcnosti. (Viac na thenews.com)

Univerzity a ich kľúčová úloha pri riešení globálnych výziev

Univerzity sú centrami vzdelávania, výskumu a inovácií a zohrávajú významnú úlohu pri riešení komplexných globálnych problémov, ako sú klimatické zmeny, sociálne nerovnosti či technologické transformácie. Ich potenciál však v súčasnosti často zostáva nevyužitý. Prostredníctvom spolupráce s filantropickými organizáciami, súkromnými partnermi a vládami môžu univerzity rozšíriť svoje možnosti a stať sa lídrami v hľadaní udržateľných riešení pre budúcnosť.

Súčasné výzvy pre univerzity

Napriek tomu, že univerzity sú centrami pokroku, čelia viacerým výzvam, ktoré obmedzujú ich efektívnosť pri riešení globálnych problémov:

Obmedzené financovanie: V mnohých krajinách sa financovanie univerzít neustále znižuje. Verejné financie často nestačia na pokrytie nákladov na výskum a vývoj. Na Slovensku napríklad rozpočet na vedu a výskum predstavuje len 0,9 % HDP, čo je hlboko pod priemerom EÚ.

Konkurenčný boj: Univerzity súťažia o granty a financie, čo vedie k izolovaným projektom namiesto spolupráce. Táto konkurencia brzdí interdisciplinárne výskumné iniciatívy, ktoré sú však kľúčové pri riešení komplexných problémov, akými sú klimatické zmeny.

Tradičné akademické štruktúry: V akademickom prostredí prevláda dôraz na publikácie a individuálne úspechy, čo často zanedbáva interdisciplinárny výskum a spoluprácu. Kariérny postup je zvyčajne viazaný na úzko špecializované výsledky, čo môže brániť výskumníkom presahovať ich oblasti odbornosti.

Politické a ekonomické tlaky: Národné politiky a ekonomické záujmy často diktujú priority univerzít. Vzťah medzi univerzitami a vládami môže byť komplikovaný, najmä v krajinách, kde sa akademická sloboda stretáva s politickými zásahmi.

Úloha univerzít pri riešení globálnych výziev

Univerzity majú jedinečnú pozíciu, aby prispievali k riešeniu globálnych problémov prostredníctvom:

Výskumu a inovácií: Univerzity disponujú zdrojmi a odbornými znalosťami potrebnými na vývoj inovatívnych riešení. Napríklad výskum obnoviteľných zdrojov energie alebo technológií na záchyt uhlíka sú často výsledkom univerzitných projektov.

Vzdelávania budúcej generácie: Študenti sú budúci lídri. Univerzity môžu pripraviť generácie odborníkov a lídrov, ktorí budú vybavení vedomosťami a zručnosťami potrebnými na riešenie globálnych výziev.

Spájania sektorov: Univerzity môžu pôsobiť ako most medzi verejným a súkromným sektorom, poskytujúc priestor pre výmenu nápadov a spoluprácu medzi rôznymi aktérmi.

Modely úspešnej spolupráce

Niekoľko univerzít už začalo implementovať inovatívne stratégie na prekonávanie vyššie uvedených výziev:

Interdisciplinárne školy: Imperial College London vytvorila štyri interdisciplinárne školy, ktoré sa zameriavajú na oblasti ako umelá inteligencia, medicínske technológie a klimatické vedy. Tento prístup spája odborníkov z rôznych odborov a umožňuje tak komplexnejšie riešenia.

– Partnerstvá s filantropickými organizáciami: V USA spolupracujú univerzity, ako je Stanford alebo MIT, s filantropickými organizáciami na financovaní veľkých výskumných projektov. Tieto partnerstvá poskytujú stabilné zdroje financovania a umožňujú univerzitám sústrediť sa na dlhodobé projekty.

Regionálne spolupráce: Európske univerzity sa čoraz častejšie spájajú v rámci regionálnych iniciatív. Napríklad projekt Horizon Europe podporuje cezhraničné výskumné projekty, ktoré zahŕňajú univerzity, priemysel a vládne organizácie.

Zapojenie komunity: Niektoré univerzity implementujú programy, ktoré priamo zapájajú miestne komunity do riešenia problémov, ako sú energetická efektívnosť alebo mestské plánovanie. To pomáha aplikovať akademické poznatky v reálnom svete a zvyšuje dôveru verejnosti v univerzity.

Budúce príležitosti pre univerzity

Digitalizácia a technológie: Moderné technológie, ako je umelá inteligencia a strojové učenie, môžu transformovať spôsob, akým univerzity uskutočňujú výskum a vzdelávanie. Digitalizácia tiež umožňuje efektívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami na globálnej úrovni.

Zelená transformácia: Univerzity môžu byť lídrami v prechode na udržateľné technológie a politiky. Výskum v oblastiach ako obnoviteľné zdroje energie, cirkulárna ekonomika a znižovanie uhlíkovej stopy môže byť kľúčový.

Otvorené vzdelávanie: Rozvoj online vzdelávacích platforiem a otvorených kurzov môže rozšíriť prístup k vzdelaniu a umožniť študentom z rozvojových krajín získať kvalitné vzdelanie.

Výzvy, ktoré je potrebné prekonať

Financovanie: Nájsť nové a udržateľné spôsoby financovania výskumu a vzdelávania.

Rovnosť: Zabezpečiť prístup k vzdelávaniu a inováciám pre všetkých, bez ohľadu na sociálne či ekonomické zázemie.

Spolupráca: Podporovať spoluprácu medzi univerzitami, vládami, priemyslom a občianskou spoločnosťou pri dosahovaní spoločných cieľov.

Inovácie v pedagogike: Implementovať moderné vzdelávacie metódy a prispôsobiť sa meniacim sa potrebám študentov.

Univerzity majú potenciál stať sa hnacou silou pri riešení najnaliehavejších globálnych výziev. Prekonanie existujúcich prekážok a využitie príležitostí, ktoré ponúka moderná doba, si však vyžaduje inovatívne prístupy, spoluprácu naprieč sektormi a záväzok k spoločnému dobru. Prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia do výskumu, vzdelávania a spoločenského diania môžu univerzity prispieť k tvorbe udržateľnej a prosperujúcej budúcnosti pre všetkých. JaroR

 

Popieranie klimatických zmien bude hlavnou výzvou v roku 2025

Klimatické zmeny predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre ľudstvo. Vedci a odborníci už desaťročia varujú pred ich dôsledkami, ktoré zahŕňajú stúpajúcu hladinu morí, extrémne počasie, úbytok biodiverzity a hospodárske škody. Napriek jasným dôkazom o vplyve ľudskej činnosti na klímu však popieranie klimatických zmien naďalej pretrváva. Odhady naznačujú, že globálne teploty by mohli prekročiť kritickú hranicu 1,5 °C už v nadchádzajúcich rokoch, a bez rozhodných krokov budú dopady klimatických zmien nezvratné. Rok 2025 môže priniesť novú vlnu výziev, keďže popieranie tejto reality brzdí nevyhnutné opatrenia.

Čo je popieranie klimatických zmien?

Popieranie klimatických zmien zahŕňa odmietanie vedeckých dôkazov o globálnom otepľovaní alebo spochybňovanie jeho príčin a následkov. Tento jav má rôzne podoby:

Priame popieranie: Odmietanie, že klimatické zmeny vôbec existujú, napriek tomu, že väčšina klimatológov sa zhoduje na tom, že globálne otepľovanie je spôsobené ľudskou činnosťou.

Popieranie ľudského vplyvu: Tvrdenie, že klimatické zmeny sú výsledkom prirodzených cyklov a nie následkom spaľovania fosílnych palív, ktoré zodpovedajú za významnú časť emisií skleníkových plynov.

Bagatelizácia dôsledkov: Zľahčovanie vplyvu klimatických zmien, napríklad tvrdením, že ich ekonomické a sociálne dopady budú zanedbateľné.

Faktory prispievajúce k popieraniu klimatických zmien

Popieranie klimatických zmien je často výsledkom kombinácie ekonomických záujmov, politickej ideológie, dezinformácií a psychologických faktorov.

Ekonomické záujmy: Priemysel fosílnych palív patrí medzi najväčších podporovateľov popierania. Odhaduje sa, že ropné a plynárenské spoločnosti investujú značné sumy do lobovania proti klimatickým politikám. Tieto kampane financujú think-tanky a iniciatívy, ktoré šíria dezinformácie.

Politická ideológia: V niektorých krajinách je popieranie klimatických zmien politicky polarizovanou témou. Napríklad v USA je významná časť politického spektra skeptická voči politikám na znižovanie emisií, čo bráni prijímaniu efektívnych opatrení.

Dezinformácie a sociálne médiá: Sociálne médiá umožňujú šírenie nepravdivých informácií rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa analýz obsahuje značná časť klimatických príspevkov na platformách ako Twitter (teraz X) dezinformácie.

Psychologické faktory: Výskumy ukazujú, že mnohí ľudia sa cítia bezmocne pri konfrontácii s klimatickou krízou, čo môže viesť k odmietaniu problému ako spôsobu zvládania stresu.

Prečo je popieranie klimatických zmien problémom?

Popieranie klimatických zmien má vážne dôsledky pre globálne úsilie o ochranu životného prostredia.

Zdržanie akcie: Napriek tomu, že Parížska dohoda stanovila ciele na zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, popieranie klimatických zmien vedie k politickej neochote prijímať potrebné opatrenia.

Podpora nečinnosti: Popieranie ospravedlňuje nečinnosť mnohých vlád a korporácií. Plánované projekty na ťažbu ropy a plynu môžu byť v rozpore s cieľmi uhlíkovej neutrality.

Rozdelenie verejnej mienky: Nedostatok konsenzu v rámci verejnosti oslabuje tlak na prijatie konkrétnych opatrení na riešenie klimatických zmien.

Výzvy roku 2025

Rok 2025 môže priniesť špecifické výzvy v súvislosti s popieraním klimatických zmien:

Nárast extrémnych klimatických udalostí: Očakáva sa, že extrémne poveternostné javy, ako sú rekordné horúčavy, povodne a suchá, budú pribúdať. Napriek týmto jasným signálom môžu popierači naďalej argumentovať, že ide o „prirodzené výkyvy počasia“.

Kľúčové medzinárodné rokovania: Rok 2025 bude kritický pre hodnotenie pokroku v rámci Parížskej dohody. Ak bude popieranie klimatických zmien naďalej dominovať v politickom diskurze, môže to brzdiť prijímanie potrebných opatrení na dosiahnutie stanovených cieľov.

Technologické a ekonomické prekážky: Implementácia obnoviteľných zdrojov energie a udržateľných technológií vyžaduje investície a politickú podporu. Popieranie klimatických zmien môže znižovať ochotu investovať do týchto oblastí.

Popieranie klimatických zmien predstavuje vážnu prekážku v boji proti globálnemu otepľovaniu. Aby sme prekonali výzvy, ktoré nás čakajú v roku 2025 a neskôr, je nevyhnutné zvýšiť povedomie verejnosti, bojovať proti dezinformáciám a podporovať vedecky podložené politiky. Len kolektívnou akciou môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre budúce generácie. JaroR 

Brusel obmedzí zelené zákony v snahe zachrániť chorú európsku ekonomiku

Európska komisia radikálne zjednoduší ekologické predpisy EÚ v snahe naštartovať bojujúci európsky priemysel a konkurovať rýchlejšie rastúcim ekonomikám v Ázii a Amerike. Von der Leyen začiatkom tohto mesiaca uviedla, že spustí legislatívny postup na zjednodušenie troch hlavných environmentálnych zákonov EÚ z posledného mandátu: Smernicu o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti , Smernicu o povinnej starostlivosti o udržateľnosti podnikov a Taxonómiu EÚ . (MARIANNE GROS, Viac na politico.eu)

LEGISLATÍVA