Was ist globale Erwärmung?

Pojem globale Erwärmung opisuje dlhodobé zvyšovanie teplôt klimatického systému Zeme, pozorované už od predindustriálneho obdobia (1850–1900) v dôsledku ľudskej činnosti, najmä spaľovania fosílnych palív, čo vedie k nárastu množstva skleníkových plynov v atmosfére, ktoré zachytávajú teplo. Tento pojem je často používaný synonymne s pojmom Klimawandel. Klimatické zmeny už prešli históriou, no súčasné zmeny sú rýchlejšie než všetky známe udalosti v histórii Zeme. Hlavné príčiny sú emisie skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého (CO₂) a metánu, pričom väčšina týchto emisií pochádza zo spaľovania fosílnych palív na výrobu energie. Ďalšie významné zdroje zahŕňajú poľnohospodárstvo, výrobu ocele, výrobu cementu a odlesňovanie. K zvyšovaniu teplôt prispievajú aj spätné väzby, ako je znižovanie snehovej pokrývky, ktorá by inak odrážala slnečné žiarenie, a uvoľňovanie oxidu uhličitého z lesov postihnutých suchom, čo spoločne zosilňuje globálne otepľovanie.

Teploty na pevnine rastú približne dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer, čo vedie k rozširovaniu púští, častejším vlnám horúčav a lesným požiarmi. Zvýšené otepľovanie v Arktíde prispieva k topeniu permafrostu, ústupu ľadovcov a úbytku morského ľadu. Vyššie teploty tiež spôsobujú intenzívnejšie búrky a iné extrémne poveternostné javy. V zónach ako koralové útesy, horské oblasti a Arktída sú mnohé druhy nútené presúvať sa alebo vymierať v dôsledku zmeny klímy. Táto zmena ohrozuje ľudí nedostatkom potravín a vody, zvýšeným rizikom povodní, extrémnymi horúčavami, väčším počtom chorôb a ekonomickými stratami, ktoré môžu tiež podnietiť migráciu. Svetová zdravotnícka organizácia považuje zmenu klímy za najväčšiu hrozbu pre globálne zdravie v 21. storočí. Aj keď sa budúcemu otepľovaniu podarí zabrániť, niektoré dôsledky budú trvať stáročia, ako napríklad zvýšená hladina morí a teplejšie a kyslejšie oceány.

Mnohé z týchto vplyvov sú pozorovateľné už pri súčasných úrovniach otepľovania okolo 1,2 °C. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) predvída ešte vážnejšie dôsledky, ak sa oteplenie udrží na 1,5 °C alebo vyššie. Ďalšie otepľovanie zvyšuje riziko prekročenia kritických bodov v klimatickom systéme, ako je topenie Grónskych ľadovcov. Odpoveď na tieto zmeny vyžaduje prijatie opatrení na zmiernenie otepľovania a prispôsobenie sa týmto zmenám. To zahŕňa zníženie emisií skleníkových plynov a ich odstránenie z atmosféry prostredníctvom väčšieho využívania veternej a slnečnej energie, postupného vyradenia fosílnych palív a zvyšovania energetickej účinnosti. Prechod na elektrické vozidlá, verejnú dopravu a tepelné čerpadlá pre domácnosti a komerčné budovy by tiež prispel k zníženiu emisií. Zabránenie odlesňovaniu a ochrana lesov môžu tiež pomôcť absorbovať CO₂. Spoločnosť sa môže prispôsobiť lepšou ochranou pobrežia, zvládaním katastrof a vývojom odolnejších plodín, ale samotné adaptačné úsilie nemôže zabrániť vážnym, rozsiahlym a trvalým následkom.

Parížska dohoda z roku 2015 zaväzuje krajiny udržiavať globálne otepľovanie „výrazne pod 2 °C“ prostredníctvom snáh o zmiernenie. Avšak aj s prijatými záväzkami by globálne otepľovanie mohlo do konca storočia dosiahnuť približne 2,7 °C. Obmedzenie otepľovania na 1,5 °C by vyžadovalo zníženie emisií o polovicu do roku 2030 a dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050.

Predpokladá sa, že do roku 2100 sa teplota zemského povrchu zvýši o 0,3 až 1,7 °C pri výraznom znížení produkcie CO₂ alebo o 2,6 až 4,8 °C pri dnešnej miere produkcie CO₂. Neistoty v odhadoch nárastu teploty vyplývajú z použitia rôznych modelov so zmenami citlivosti teploty na koncentráciu skleníkových plynov. Očakávané otepľovanie a súvisiace zmeny však nebudú rovnaké v rôznych regiónoch. Klimatická variabilita sa lokálne zvýši, ale globálne sa nevyhnutne nezníži. Očakáva sa, že otepľovanie bude výraznejšie nad pevninou než nad oceánmi a najviac v Arktíde, čo bude spojené s pokračujúcim topením ľadovcov, permafrostu a morského ľadu, zvýšením hladiny morí, zmenami zrážok a rozširovaním subtropických púští. Ďalšie očakávané udalosti zahŕňajú častejšie extrémne výkyvy počasia ako vlny horúčav, obdobia sucha, lesné požiare, prívalové dažde a záplavy, intenzívne sneženie, okysľovanie oceánov a masívne vymieranie druhov. Z dôsledkov, ktoré sú dôležité pre ľudí, je obzvlášť významná strata potravinovej bezpečnosti v dôsledku klesajúcich poľnohospodárskych výnosov a strata biotopov v dôsledku pobrežných záplav. Keďže klimatický systém má veľkú zotrvačnosť a skleníkové plyny zostávajú v atmosfére dlhý čas, mnohé z týchto účinkov budú trvať nielen desaťročia alebo storočia, ale aj desaťtisíce rokov.

Termín globale Erwärmung vo všeobecnosti zahŕňa ľudskú činnosť. Neutrálnejší termín Klimawandel sa používa pre zmeny v klíme bez predpokladu príčin. Významnou výnimkou je Rámcová dohoda OSN o zmene klímy, ktorá používa termín zmena klímy pre zmeny spôsobené ľudskou činnosťou a klimatické kolísanie pre zmeny bez ľudského pričinenia. Niekedy sa tiež používa termín klimatická zmena na naznačenie ľudského vplyvu. Frühling