Vlády sa čoraz viac zameriavajú na zdravotné riziká poháňané globálnym otepľovaním, pričom väčšina krajín teraz vo svojich klimatických plánoch zvažuje obavy od malárie po srdcové choroby, podľa údajov, ktoré výhradne zdieľa Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Viac ako 90 percent krajín zahrnulo zdravotné riziká do svojich záväzkov v boji proti klimatickým zmenám, známych ako národne stanovené príspevky (NDC), až zo 70 percent v roku 2020, podľa nového súboru údajov WHO, ktorý má byť zverejnený v pripravovanej správe. Doktorka Maria Neira, riaditeľka WHO pre verejné zdravie a životné prostredie, uviedla, že klimatická kríza ohrozuje kľúčové piliere verejného zdravia – vrátane prístupu k jedlu, vode, prístrešiam a čistému vzduchu – a krajiny môžu mať problém primerane reagovať na rastúce riziká. Klimatické zmeny podnietia všetky možné zdravotné katastrofy, ktoré očakávame. Potrebujeme sa uistiť, že máme zdravotnícke systémy vhodné pre 21. storočie,“ povedala Dr Neira pred piatkovým uvedením výročnej správy WHO o štatistike zdravia. „Musíme zmeniť rozhovor (o zmene klímy). Doteraz sme sa príliš sústreďovali na ľadovce, ďalšiu generáciu a planétu,“ povedala v rozhovore. Ale „zdravotný argument pre klimatické opatrenia môže byť veľmi silný a môže byť tým, ktorý by mohol motivovať vlády“. (The Straits Times)