Správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z roku 2024 analyzuje trendy a projekcie v oblasti zmierňovania zmeny klímy v Európe. Posudzuje pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov, (mehr …)

Dokument s názvom „Trendy a projekcie v Európe 2024“ od Európskej agentúry pre životné prostredie skúma historické trendy, najnovší pokrok a očakávaný budúci vývoj v oblasti zmierňovania zmeny klímy prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov, ziskov z obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenej energetickej účinnosti. Správa sa zameriava na pokrok smerom k cieľom EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 s dôrazom na rok 2023.

V roku 2023 sa celkové čisté emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 8 % v porovnaní s rokom 2022, čím dosiahli 37 % pod úroveň roku 1990. To predstavuje najväčšie medziročné zníženie emisií za posledné desaťročia, okrem roku 2020 ovplyvneného pandémiou COVID-19. Zníženie bolo spôsobené najmä poklesom emisií v sektore energetiky v dôsledku výrazného nárastu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia celkovej spotreby energie.

Pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov sa v jednotlivých hospodárskych odvetviach v Európe výrazne líši. Emisie v sektore dodávok energie sa v porovnaní s úrovňami z roku 2005 takmer znížili na polovicu, zatiaľ čo priemysel zaznamenal za posledné dve desaťročia významné zníženie o viac ako tretinu. Tieto dva sektory tvoria prevažnú časť súčasného európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý sprístupňuje cieľ zníženia emisií do roku 2030. Na druhej strane, sektory, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí (ESR), ako napríklad budovy, doprava, odpad a poľnohospodárstvo, dosahujú pomalší pokrok. Zatiaľ čo sektor budov dosiahol výrazné zníženie emisií, sektor dopravy vykazuje malý pokrok a stal sa najväčším zdrojom emisií v EÚ.

Pokiaľ ide o obnoviteľnú energiu, podiel hrubej konečnej spotreby energie EÚ vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie sa od roku 2005 zvýšil v priemere o 0,8 % ročne. Toto tempo sa musí do roku 2030 strojnásobiť, aby sa splnili ciele. Pokiaľ ide o energetickú účinnosť, je potrebné zrýchlenie, aby sa dosiahli ciele.

Tieto najnovšie trendy poukazujú na potrebu trvalého úsilia o zníženie emisií v celej EÚ a dosiahnutie pokroku smerom ku klimatickej neutralite. Členské štáty musia zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľov do roku 2030, najmä v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje ESR. Udržanie dynamiky smerom ku klimatickej neutralite si bude vyžadovať jasný a predvídateľný politický rámec po roku 2030 vrátane dohody o odporúčanom 90 % cieli zníženia emisií do roku 2040 a zabezpečenia dostatočných investícií do bezuhlíkového hospodárstva budúcnosti. Frühling

Glosár kľúčových pojmov

• Klimatická neutralita: Stav, v ktorom sa dosiahne rovnováha medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním z atmosféry.
• Emisie skleníkových plynov (GHG): Plyny, ktoré zachytávajú teplo v atmosfére Zeme a prispievajú k zmene klímy.
• Systém obchodovania s emisiami (ETS): Systém, ktorý stanovuje strop pre celkové emisie skleníkových plynov z určitých sektorov a umožňuje spoločnostiam obchodovať s emisnými povoleniami.
• Nariadenie o spoločnom úsilí o zníženie emisií (ESR): Nariadenie, ktoré stanovuje záväzné národné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov z odvetví, ktoré nie sú zahrnuté v ETS.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene dopĺňajú, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, vodná energia a biomasa.
• Energetická efektívnosť: Zníženie spotreby energie pri zachovaní alebo zlepšení úrovne služieb.
• Odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF): Odvetvie, ktoré zahŕňa emisie a absorpciu CO2 z lesov, pôdy a zmien vo využívaní pôdy.
• Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov.
• Fit for 55: Balík legislatívnych návrhov EÚ zameraný na dosiahnutie cieľa zníženia čistých emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030.
• Národný energetický a klimatický plán (NECP): Plán, ktorý každý členský štát EÚ vypracováva s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.

Dokument popisuje postoje Climate Action Network (CAN) k zachytávaniu, ukladaniu a využívaniu uhlíka (CCS) a k geoinžinierstvu. CAN je globálna sieť viac ako 1 900 organizácií občianskej spoločnosti vo viac ako 130 krajinách, ktorá presadzuje kolektívne a udržateľné akcie na boj proti klimatickej kríze a na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.

Dokument sa zaoberá tromi hlavnými témami:

1. CCS: CAN sa znepokojuje, že CCS odvádza pozornosť od potreby prijať v blízkej budúcnosti koordinované opatrenia v rôznych sektoroch na drastické zníženie emisií. CAN sa domnieva, že CCS je do značnej miery neoverená technológia, ktorej potenciál na dosiahnutie významného zníženia emisií do polovice storočia je v súčasnosti obmedzený. Dokument ďalej zdôrazňuje, že CCS nie je potrebný v energetickom sektore, pretože existujú rýchlejšie, čistejšie, bezpečnejšie, efektívnejšie a lacnejšie spôsoby znižovania emisií CO2, ako je postupné vyraďovanie fosílnych palív a ich nahrádzanie obnoviteľnými zdrojmi energie, energetickou efektívnosťou a úsporami energie.

2. Modifikácia slnečného žiarenia (SRM): CAN sa dôrazne stavia proti nasadzovaniu SRM a experimentom v reálnom svete. CAN uznáva, že SRM nerieši základné príčiny globálneho otepľovania a neprináša zásadnú transformačnú zmenu v našich spoločnostiach, ktorá je potrebná na riešenie globálnej krízy spotreby zdrojov, rovnosti a spravodlivosti v boji proti zmene klímy a na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

3. Morské geoinžinierstvo: CAN žiada o zavedenie a presadzovanie existujúcich nariadení, rezolúcií a rozhodnutí v rámci Dohovoru o biologickej diverzite a Londýnskeho dohovoru / Londýnskeho protokolu, ktoré zabraňujú nasadzovaniu a zavádzajú prísne kontroly vonkajších testov morského geoinžinierstva. Dokument zdôrazňuje, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že morské geoinžinierstvo možno rozšíriť tak, aby poskytlo bezpečné, účinné a trvalé zaručené odstránenie atmosférického CO2 s neutrálnymi alebo pozitívnymi výsledkami pre životné prostredie oceánov.

Záverom, dokument zdôrazňuje, že prioritou by malo byť znižovanie emisií skleníkových plynov a nie spoliehanie sa na neoverené a potenciálne škodlivé technológie, ako sú CCS a geoinžinierstvo. Frühling

Glosár kľúčových pojmov

Zachytávanie a uchovávanie uhlíka (CCS): Technológia, ktorá zachytáva CO2 zo zdrojov emisií, transportuje ho a ukladá do geologických formácií.

Bioenergia so zachytávaním a uchovávaním uhlíka (BECCS): Technológia, ktorá spaľuje biomasu na výrobu energie a zachytáva a ukladá CO2, čím teoreticky dosahuje negatívne emisie.

Priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu a uchovávanie (DACCS): Technológia, ktorá filtruje CO2 priamo zo vzduchu a ukladá ho do geologických formácií.

Zachytávanie a využitie uhlíka (CCU): Technológia, ktorá zachytáva CO2 a premieňa ho na užitočné produkty.

Zvýšené získavanie ropy a plynu (EOR/EGR): Technika, ktorá využíva CO2 na zvýšenie ťažby ropy a plynu z existujúcich ložísk.

Geoinžiniering: Zamarené úpravy zemských systémov s cieľom zmierniť klimatické zmeny, rozdelené na manipuláciu so slnečným žiarením (SRM) a odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR).

Modifikácia slnečného žiarenia (SRM): Techniky, ktoré odrážajú slnečné žiarenie späť do vesmíru, aby sa znížilo globálne otepľovanie.

Morská geoinžiniering: Aplikácia geoinžinierstva v morskom prostredí, vrátane techník na zvýšenie absorpcie CO2 oceánom alebo manipuláciu so slnečným žiarením nad oceánom.

Princíp predbežnej opatrnosti: Princíp, ktorý vyžaduje opatrnosť pri zavádzaní nových technológií a činností s potenciálne škodlivými dôsledkami, aj keď tieto dôsledky nie sú úplne vedecky potvrdené.

Climate Action Network International (CAN): Globálna sieť viac ako 1900 mimovládnych organizácií zameraných na boj s klimatickou krízou a dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.

Suchá majú veľké spoločenské a ekologické dopady vrátane nedostatku pitnej vody, neúrody, úmrtnosti stromov, lesných požiarov a zníženej produktivity ekosystémov . Posuny v hydrologickom cykle a pokračujúce otepľovanie so zmenou klímy vedú k rýchlo sa vyvíjajúcim suchám, ktoré sú intenzívnejšie a dlhšie trvajúce . Extrémne, ale krátkodobé suchá (< 1 rok) môžu mať širokú škálu následkov v závislosti od závažnosti a načasovania sucha, ako aj od odolnosti ekosystému. (Mehr dazu science.org)

Zmierňovanie zmeny klímy sa zameriava na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Cieľom je spomaliť alebo zastaviť proces zmeny klímy a znížiť jej negatívne dopady.

Príklady zmierňovacích opatrení:

• Zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie (solárna, veterná, vodná energia)
• Zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, dopravy a priemyslu
• Znižovanie odlesňovania a podpora zalesňovania
• Vývoj a zavádzanie technológií na zachytávanie a skladovanie uhlíka

Anpassung an den Klimawandel sa zameriava na prispôsobenie sa už prebiehajúcim a očakávaným zmenám klímy. Cieľom je znížiť zraniteľnosť voči negatívnym dopadom zmeny klímy a využiť prípadné príležitosti.

Príklady adaptačných opatrení:

• Výstavba protipovodňových zábran a ochrana pobrežia pred stúpajúcou hladinou mora
• Zavádzanie systémov včasného varovania pred extrémnymi poveternostnými javmi
• Pestovanie odolnejších plodín a zavádzanie adaptačných stratégií v poľnohospodárstve
• Prispôsobenie infraštruktúry (napr. mosty, cesty, budovy) zmeneným klimatickým podmienkam
• Zlepšenie systémov riadenia vodných zdrojov

Es ist wichtig, das zu betonen zmierňovanie a adaptácia sú komplementárne stratégie, ktoré je potrebné implementovať spoločne. Zmierňovanie zmeny klímy zníži rozsah budúcich zmien a zníži tak potrebu adaptácie. Adaptácia je však nevyhnutná na riešenie už existujúcich a nevyhnutných dopadov zmeny klímy.

Publikácia „Data for Climate Action“ zdôrazňuje úlohu národných štatistických úradov (NŠÚ) v oboch týchto oblastiach. NŠÚ môžu poskytovať dáta a analýzy na monitorovanie emisií skleníkových plynov a hodnotenie účinnosti zmierňovacích opatrení. Zároveň môžu poskytovať informácie o zraniteľnosti voči zmene klímy a o účinnosti adaptačných opatrení. Frühling

NŠÚ hrajú zásadnú úlohu v informovaní verejnosti o problematike zmeny klímy, keďže sú dôveryhodným zdrojom dát a informácií. Základným princípom ich fungovania je nezávislé a nestranné poskytovanie údajov o ekonomických, demografických, sociálnych a environmentálnych témach. V súčasnom svete, kde sa šíria neoverené informácie a dezinformácie, je ich úloha pri poskytovaní spoľahlivých štatistík o klimatických zmenách obzvlášť dôležitá.

Publikácia identifikuje viacero spôsobov, ako môžu NŠÚ prispieť k informovaniu verejnosti:

1. Publikovanie relevantných a kvalitných štatistík: Okrem údajov o emisiách skleníkových plynov by NŠÚ mali poskytovať aj ďalšie typy klimatických štatistík, napríklad o vplyve zmeny klímy na zdravie, ekonomiku či biodiverzitu.
2. Zjednodušenie prístupu k dátam a ich interpretácii: NŠÚ by mali zverejňovať dáta v zrozumiteľnej forme, dopĺňať ich o vysvetľujúce komentáre a vizualizácie, a používať jednoduchý jazyk.
3. Aktívna komunikácia s verejnosťou: NŠÚ by mali proaktívne oslovovať verejnosť prostredníctvom tlačových správ, správ o životnom prostredí, interaktívnych webových stránok a sociálnych médií. Dôležité je tiež organizovať vzdelávacie aktivity pre školy a univerzity, aby sa zvýšila informovanosť o klimatických zmenách a relevantných štatistikách.
4. Spolupráca s médiami: Novinári zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní informácií verejnosti. NŠÚ by im mali poskytovať potrebnú podporu, napríklad prostredníctvom špecializovaných servisných liniek a tlačových správ zameraných na aktuálne témy.
5. Zohľadnenie potrieb rôznych skupín používateľov: NŠÚ by mali publikovať informácie v rôznych formátoch a na rôznych úrovniach detailu, aby uspokojili potreby širokej verejnosti, odborníkov aj novinárov.

Publikácia zdôrazňuje, že NŠÚ musia byť vnímavé voči potrebám používateľov a pravidelne hodnotiť ich skúsenosti s prístupom k dátam. Iba tak môžu zabezpečiť, aby ich práca bola relevantná a pomáhala zvyšovať povedomie verejnosti o problematike zmeny klímy.

Okrem vyššie uvedených bodov je dôležité, aby NŠÚ spolupracovali s inými aktérmi v oblasti zmeny klímy, ako sú vládne agentúry, výskumné inštitúcie a mimovládne organizácie. Táto spolupráca pomôže zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup ku komplexným a spoľahlivým informáciám o klimatických zmenách a ich dôsledkoch. Frühling

Glosár

• Adaptácia na zmenu klímy: Prispôsobenie sa súčasným alebo očakávaným dopadom zmeny klímy s cieľom znížiť škody a využiť potenciálne príležitosti.
• Inventár emisií skleníkových plynov: Systematické zaznamenávanie emisií skleníkových plynov z rôznych zdrojov a ich pohlcovania v rámci daného územia a časového obdobia.
• Klimatické financovanie: Finančné zdroje určené na podporu opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.
• Národne stanovené príspevky (NDC): Plány jednotlivých krajín, ktoré stanovujú ich záväzky v oblasti zmierňovania zmeny klímy v rámci Parížskej dohody.
• Parížska dohoda: Globálna dohoda o zmene klímy z roku 2015, ktorej cieľom je udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
• Princíp rezidencie: Zaznamenávanie emisií skleníkových plynov na základe ekonomickej aktivity rezidentských jednotiek v danom národnom hospodárstve.
• Princíp územia: Zaznamenávanie emisií skleníkových plynov na základe ich uvoľňovania na danom území.
• SEEA: Systém environmentálneho a ekonomického účtovníctva.
• Spravodlivá transformácia: Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorý je sociálne spravodlivý a zabezpečuje, aby nikto nebol zanechaný pozadu.
• Zmierňovanie zmeny klímy: Znižovanie emisií skleníkových plynov alebo zvyšovanie ich pohlcovania s cieľom zmierniť zmenu klímy.

Snaha o zníženie našej uhlíkovej stopy podnietila značné úsilie smerom k vývoju systému na elimináciu emisií skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, pri ich zdroji. Primárnym cieľom boli emisie uhlíka z elektrární, priemyselných rafinérií, cementární a iných priemyselných odvetví.Tieto snahy, aj keď sú pôsobivé, často zaostávajú za riešením obrovského množstva oxidu uhličitého, ktorý je už prítomný v atmosfére.

Globálna ekonomika by mohla čeliť 50 % strate hrubého domáceho produktu (HDP) v rokoch 2070 až 2090 v dôsledku katastrofických otrasov klimatických zmien, pokiaľ politickí lídri neprijmú okamžité opatrenia na dekarbonizáciu a obnovu prírody, uvádza sa v novej správe. (Mehr dazu theguardian.com)

Dokument pojednáva o význame udržateľného stravovania a jeho vplyve na planétu. Zdôrazňuje, že naše potravinové rozhodnutia formujú svet, v ktorom žijeme a majú dopad na biodiverzitu, klímu a sociálnu spravodlivosť.

Článok predstavuje dva hlavné príklady iniciatív zameraných na zmenu globálneho potravinového systému:

• Agroekologickú farmu Miguela Altieriho v Kolumbii, ktorá slúži ako vzdelávací model pre komunitu a propaguje princípy udržateľného poľnohospodárstva.
• Cestovnú výstavu „Cleverfood pre každého“, ktorá zdôrazňuje prepojenia potravinového systému a ukazuje návštevníkom, ako môžu ich udržateľné stravovacie návyky ovplyvniť životné prostredie, spoločnosť, ľudské zdravie a ekonomiku.

Obidve iniciatívy sa zameriavajú na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia verejnosti o význame udržateľného stravovania. Článok tiež zdôrazňuje, že boj proti negatívnym dopadom súčasného potravinového systému je závodom s časom.

Hlavnou myšlienkou je, že aj malé každodenné gestá, ako je varenie doma alebo upustenie od jahôd v decembri, môžu prispieť ku globálnej zmene. Frühling 

Horúčavy predstavujú vážne zdravotné riziko, najmä pre určité skupiny obyvateľstva. Ich organizmus má problém prispôsobiť sa vysokým teplotám, čo ich robí náchylnejšími na zdravotné komplikácie. Medzi najohrozenejšie skupiny patria:

Deti:

• Bábätká a malé deti majú nedostatočne vyvinutý systém regulácie telesnej teploty, ich potné žľazy nie sú plne funkčné a ich povrch tela je v pomere k hmotnosti väčší ako u dospelých. To spôsobuje rýchlejší nárast telesnej teploty a zvýšené riziko prehriatia.
• Deti potrebujú pravidelnú hydratáciu a ochranu pred priamym slnečným žiarením, najmä v čase obeda.
• Nikdy nenechávajte deti v zaparkovanom aute, ani na krátku dobu, pretože teplota vo vnútri vozidla môže veľmi rýchlo stúpnuť a ohroziť ich život.

Starší ľudia:

• Kardiovaskulárny systém starších ľudí nie je taký efektívny v odvádzaní tepla z tela.
• Ich schopnosť potiť sa klesá a často nepociťujú smäd ani po strate tekutín, čo vedie k dehydratácii a riziku prehriatia.
• Starší ľudia by mali kontrolovať teplotu v miestnosti a udržiavať ju pod 26°C.
• Dôležité je dbať na dostatočný príjem tekutín a konzultovať s lekárom prípadnú úpravu medikácie.

Chorí ľudia:

• Ľudia s kardiovaskulárnymi alebo obličkovými problémami, cukrovkou, ochoreniami centrálneho nervového systému alebo duševnými poruchami ako schizofrénia sú obzvlášť citliví na choroby súvisiace s horúčavami.
• Ľudia s demenciou sú tiež veľmi zraniteľní.
• Užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú krvný obeh, rovnováhu vody a elektrolytov v tele alebo nervový systém, môže taktiež zvýšiť riziko zdravotných problémov v horúcom počasí.
• Dôležitá je pravidelná kontrola telesnej teploty a konzultácia s lekárom o úprave medikácie.

Okrem týchto skupín sú ohrození aj ľudia pracujúci vonku a ľudia bez domova.

Všetky uvedené skupiny by mali byť počas horúčav obzvlášť opatrné a dodržiavať odporúčania na ochranu pred horúčavami, ako napríklad:

• Zostaňte v chladnom prostredí, v tieni alebo v klimatizovaných priestoroch.
• Pite dostatok tekutín, najmä vody, riedených štiav a bylinkových čajov.
• Vyhýbajte sa namáhavej fyzickej aktivite v čase najväčších horúčav.
• Noste ľahké a svetlé oblečenie.
• Dávajte si pozor na príznaky prehriatia, ako sú bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie a mdloby.

V prípade podozrenia na prehriatie je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Frühling

Podujatia občanov zapájajú, spájajú a posilňujú komunity pri príprave na dopady klimatických zmien. Zahŕňajú aktivity ako praktické workshopy, informačné výstavy, komunitné fóra, panelové diskusie a interaktívne stretnutia. Cieľom týchto podujatí je informovať a inšpirovať miestne komunity, aby sa aktívne podieľali na prispôsobovaní sa zmene klímy. (Mehr dazu Climate-adapt.eea.europa.eu)

Carbon Brief analyzoval údaje, aby zostavil svoj ročný zoznam 25 najdiskutovanejších dokumentov týkajúcich sa klímy za posledný rok.  Vyššie uvedená infografika zvýrazňuje najspomínanejšie klimatické články z roku 2024, zatiaľ čo článok podrobnejšie analyzuje 25 najlepších výskumných prác, vrátane rôznorodosti a príslušnosti autorov k jednotlivým krajinám. Celkovo údaje spoločnosti Altmetric odhaľujú, že články, ktoré v roku 2024 vyvolali najväčší online rozruch, boli už štvrtý rok po sebe spojené s ochorením Covid-19, pričom päť z 10 najdiskutovanejších článkov roka sa týkalo vírusu.

Niekoľko najviac zdieľaných štúdií sa však týkalo zmeny klímy, od toho, ako otepľovanie ovplyvňuje oceánske prúdy, ekonomiku a meranie času, až po snahy zamerané na mapovanie historických teplôt pomocou proxy údajov. (Mehr dazu carbonbrief.org)

Vzdelávanie a osvetová činnosť zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnom úsilí o boj proti klimatickej zmene. Prostredníctvom informovania a vzdelávania jednotlivcov, komunít a organizácií prispievajú k zvýšeniu povedomia, podpore udržateľných návykov a vytváraniu podpory pre politické a spoločenské zmeny potrebné na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny.

Zvyšovanie povedomia a informovanososti

1. Pochopenie klimatickej zmeny

– Ausbildung poskytuje základné vedomosti o príčinách, dôsledkoch a riešeniach klimatickej zmeny.

– Klimatické vzdelávacie programy v školách a univerzitách zabezpečujú, že budúce generácie sú informované a pripravené čeliť environmentálnym výzvam.

2. Informovanie verejnosti

– Osvetové kampane zvyšujú verejné povedomie o vážnosti klimatickej zmeny a núdzivosti prijatia opatrení.

– Mediálne iniciatívy a sociálne siete pomáhajú šíriť informácie a zapájať širšie publikum do diskusie o klíme.

Podpora behaviorálnych zmien

1. Udržateľné návyky

– Ausbildung motivuje jednotlivcov k prijatiu udržateľných návykov, ako je zníženie spotreby energie, recyklácia a využívanie verejnej dopravy.

– Praktické školenia a workshopy učia ľudí, ako môžu v každodennom živote prispieť k znižovaniu svojich uhlíkových stôp.

2. Konsumentská zodpovednosť

– Informovanie spotrebiteľov o ekologicky šetrných produktoch a službách podporuje udržateľné nákupné rozhodnutia.

– Zelené certifikácie a etikety pomáhajú spotrebiteľom identifikovať a vyberať produkty s nízkym dopadom na životné prostredie.

Podpora inovácií a politických zmien

1. Inovatívne riešenia

– Vzdělávacie programy podporujú výskum a vývoj nových technológií a inovatívnych riešení na zmiernenie klimatickej zmeny.

– Spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami a priemyslom stimulujú tvorbu udržateľných technológií a praktík.

2. Politická angažovanosť

– Vzdelávanie občanov ich motivuje zapájať sa do politických procesov a podporovať environmentálne priateľské politiky.

– Osvetové kampane môžu tlačiť na vlády a firmy, aby prijímali opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a podporovali obnoviteľné zdroje energie.

Mobilizácia spoločnosti a kolektívne úsilie

1. Spoluvytváranie riešení

– Ausbildung podporuje spoluprácu medzi rôznymi sektorami spoločnosti, vrátane vlády, podnikania a nevládnych organizácií, na vytváranie komplexných riešení klimatickej zmeny.

– Komunitné projekty a lokálne iniciatívy umožňujú obyčajným ľuďom stáť sa súčasťou globálneho boja proti klimatickej zmene.

2. Posilnenie komunity

– Vzdelávacie programy podporujú komunitné siete a solidarity, čo zvyšuje odolnosť miest voči klimatickým výzvam.

– Osvetové aktivity ako sú verejné diskusie, semináre a konferencie umožňujú zdieľanie poznatkov a skúseností medzi členmi komunity.

Príklady a prístupy

1. Environmentálne vzdelávacie programy

– Školské učebnice a kurzy zamerané na ekológiu a klimatickú zmenu integrujú vedomosti o udržateľnosti od najmladších rokov.

– Vysokoškolské programy zamerané na environmentálne vedy a technológie pripravujú odborníkov na riešenie klimatických problémov.

2. Osvetové kampane

– Medzinárodné iniciatívy ako sú Den Zeme A Klimatické vojny zvyšujú globálne povedomie o klimatických otázkach.

– Online kampane využívajú platformy ako YouTube, Instagram a Twitter na šírenie informácií a aktivizáciu mladých ľudí.

Výzvy a budúce smerovanie

– Prekonávanie skepticizmu: Výzvou je presvedčiť tých, ktorí nezdieľajú vedecké konsenzus o klimatickej zmene, o potrebe vzdelávania a osvety.

– Finančné a logistické bariéry: Implementácia komplexných vzdelávacích programov vyžaduje značné finančné zdroje a efektívnu distribúciu.

– Prispôsobenie obsahu: Vzdelávacie materiály musia byť prispôsobené rôznym kultúrnym a regionálnym kontextom, aby boli efektívne a relevantné.

Vzdelávanie a osvetová činnosť sú neoddeliteľnou súčasťou boja proti klimatickej zmeny. Zabezpečujú, že spoločnosť je informovaná, motivovaná a pripravená prijať opatrenia potrebné na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny. Prostredníctvom vzdelávania sa zvyšuje vedomé rozhodovanie, podporujú sa inovatívne riešenia a posilňuje sa kolektívna schopnosť čeliť globálnym environmentálnym výzvam. Preto je dôležité investovať do vzdelávacích iniciatív a pokračovať v šírení osvetových informácií na všetkých úrovniach spoločnosti.

Tento dokument, „Správa o globálnych rizikách 2024“ od Svetového ekonomického fóra, skúma najvýznamnejšie globálne riziká v nasledujúcich dvoch a desiatich rokoch. Správa vychádza z dvoch hlavných zdrojov:

• Prieskum vnímania globálnych rizík, ktorý zhromažďuje názory približne 1 500 svetových lídrov z rôznych sektorov.
• Prieskum názorov výkonných riaditeľov, ktorý identifikuje riziká, ktoré predstavujú najzávažnejšiu hrozbu pre každú krajinu v nasledujúcich dvoch rokoch, na základe odpovedí viac ako 11 000 obchodných lídrov zo 113 ekonomík.

Hlavné zistenia správy zdôrazňujú dezinformácie a dezinformácie ako najväčšie riziko v nasledujúcich dvoch rokoch. Správa zdôrazňuje rastúcu hrozbu dezinformácií šírených prostredníctvom rozsiahlych modelov umelej inteligencie (AI) a ich potenciál manipulovať s verejnou mienkou. Ďalším významným rizikom je erózia ľudských práv, ktorá je úzko spätá s dezinformáciami a cenzúrou.

Správa ďalej skúma štyri kľúčové štrukturálne sily, ktoré formujú globálnu rizikovú krajinu:

1. Environmentálne zmeny: Rastúce riziko klimatických zmien a ich dopad na ekosystémy a spoločnosť.
2. Technologický pokrok: Rýchly vývoj AI a ďalších technológií predstavuje príležitosti aj riziká.
3. Ekonomické trendy: Zmeny v globálnej ekonomike, ako napríklad rastúca nerovnosť a dlhová kríza.
4. Demografické zmeny: Staršia populácia a rastúca migrácia prinášajú nové výzvy.

Správa varuje pred potenciálnou kaskádou rizík, kde jedno riziko môže spustiť ďalšie, a zdôrazňuje potrebu kolektívnej akcie na riešenie týchto globálnych výziev.

Okrem toho správa analyzuje ďalšie kľúčové trendy a riziká, ako sú:

• Rastúci počet štátnych ozbrojených konfliktov.
• Vplyv klimatických zmien na produkciu potravín a záplavové riziko.
• Riziko spojené s vývojom nových biologických zbraní pomocou AI.
• Nedostatok pracovných síl a rastúca nerovnosť.
• Vzostup kriminality a jej prepojenie s krehkosťou štátov.

Správa končí výzvou na posilnenie medzinárodnej spolupráce a zdôrazňuje, že riešenie globálnych rizík si vyžaduje spoločné úsilie vlád, podnikov a občianskej spoločnosti. Frühling

Napriek pretrvávajúcim výzvam existuje neochvejný legislatívny tlak na environmentálne, sociálne a podnikové aspekty (ESG). Prekvapivo sa európsky regulátor ujíma vedenia pri vytváraní nových nariadení, pričom termíny na zníženie emisií skleníkových plynov, dosiahnutie prahov energetickej účinnosti a ďalšie ciele trvalo udržateľného rozvoja sa približujú. (Mehr dazu cms.law)

Urbanizácia je proces rastúceho počtu obyvateľov žijúcich v mestách a rozširovania mestských oblastí. Tento trend je spojený s ekonomickým rozvojom, industrializáciou, migráciou z vidieka do mesta a zvyšovaním životnej úrovne. Urbanizácia má významný vplyv na životné prostredie a klimatickú zmenu prostredníctvom zvýšených emisií skleníkových plynov a zmeny prírodných ekosystémov.

Vplyv urbanizácie na emisie skleníkových plynov

1. Zvýšená energetická spotreba

Mestá sú centrami energetickej spotreby, čo zahŕňa otepľovanie, chladenie, osvetlenie a prevádzku spotrebičov. Vyššia hustota obyvateľstva a koncentrácia priemyselných aktivít vedie k zvýšeným emiseám oxidu uhličitého (CO₂).

2. Emisie z dopravy

Urbanizácia často vyžaduje rozvinutú dopravnú infraštruktúru, čo zahrňuje cesty, mosty, mestskej dopravy a ľahkovozové systémy. Automobilová doprava tvoria významný podiel emisií skleníkových plynov v mestách, pričom prémiové dopravné módy ako automobily na fosílne palivá zvyšujú uhlíkovú stopu.

3. Budovy a infraštruktúra

Mestské budovy, najmä komerčné a rezidenčné, sú veľkými majiteľmi emisií skleníkových plynov kvôli energie potrebnej na ich vykurovanie, chladenie a osvetlenie. Neefektívne budovy a staré stavebné materiály prispievajú k vyššej energetickej náročnosti.

Urbanizácia a klimatická zmena

1. Urban Heat Island (UHI) efekt

Mestá často vykazujú vyššie teploty než okolitá vidiecka oblasť vďaka hustej výstavbe, asfaltovým povrchom a nedostatku zelene. Tento jev, známy ako Urban Heat Island (UHI) efekt, zvyšuje potrebu chladenia, čo ďalej zvyšuje energetickú spotrebu a emisie.

2. Zmena lokálnych klimatických podmienok

Urbanizácia mení mikroklímu miestnych oblastí, čo môže viesť k zvýšeniu teplôt. zníženiu kvality ovzdušia a zvýšenej vlhkosti. Tieto zmeny môžu ovplyvniť zdravie ľudí a funkčnosť mestskej infraštruktúry.

3. Redukcia biodiverzity a prírodných ekosystémov

Rozširovanie mestských oblastí často vedie k odstráneniu prírodných ekosystémov, čo znižuje biodiverzitu a zhoršuje hranice ekosystémov schopné absorbovať uhlík.

Mitigačné opatrenia v urbanizácii

1. Zelené budovy a udržateľná architektúra

Investície do energeticky efektívnych budov, používateľov zelených materiálov a implementácie obnoviteľných zdrojov energie (napr. solárne panely) môžu výrazne znížiť emise skleníkových plynov.

2. Rozvoj verejnej dopravy

Podpora efektívnej a udržateľnej verejnej dopravy, ako sú elektrické autobusy, mestské železnice a cyklotrasy, môže znížiť počet súkromných vozidiel na cestách, čo vedie k nižším emisiam.

3. Zelené plochy a urbaná zeleň

Stromovité ulice, parky, verejné záhrady a zelené strechy pomáhajú absorbovať CO₂, znižovať teploty v mestách a zlepšovať kvalitu ovzdušia. Urbanizácia by mala zahrňovať plánovanie s cieľom maximalizovať zelené plochy.

4. Inteligentné energetické siete (Smart Grids)

Implementácia inteligentných energetických sietí umožňuje efektívnejšie riadenie spotreby energie, integráciu obnoviteľných zdrojov a zníženie strát energie.

5. Podpora udržateľného plánovania a rozvoja

Mestské plánovanie by malo integrovať udržateľné stratégie, ako je kompaktný rozvoj, zelená infraštruktúra a multifunkčné zóny, ktoré podporujú nižšiu spotrebu energie a redukujú ekologický dopad.

Urbanizácia má výrazný vplyv na emise skleníkových plynov a klimatickú zmenu. Rýchly rast mestských oblastí prináša s sebou zvýšenú energetickú spotrebu, viac dopravy a znižovanie prírodných ekosystémov, čo prispieva k celkovému otepľovaniu planéty. Avšak, implementácia mitigačných opatrení, ako sú zelené budovy, rozvoj verejnej dopravy a urbaná zeleň, môže významne znížiť negatívne dopady urbanizácie. Udržateľné mestské plánovanie a investície do čistých technológií sú kľúčové pre zabezpečenie ekologicky udržateľnej a klimaticky odolnej budúcnosti** pre globálnu populáciu.

Európska únia (EÚ) plánuje od 1. januára 2025 zaviesť prísnejšie emisné normy pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá. Tieto opatrenia majú za cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého (CO₂) o 15 % v porovnaní s hodnotami z roku 2021, čo znamená, že priemerné emisie CO₂ pre nové automobily by nemali prekročiť 93,6 gramu na kilometer.

Automobilky, ktoré tieto ciele nedodržia, budú čeliť vysokým pokutám. Pokuta za prekročenie limitu je stanovená na 95 eur za každý gram CO₂ nad stanovený limit a za každé predané vozidlo. To znamená, že ak automobilka prekročí limit o 10 gramov CO₂ na kilometer a predá 100 000 vozidiel, pokuta môže dosiahnuť až 95 miliónov eur.

Tieto prísnejšie normy môžu mať významný dopad na automobilový priemysel. Výrobcovia budú musieť investovať do nových technológií a vývoja ekologickejších vozidiel, čo môže zvýšiť náklady na výrobu. Tieto náklady sa môžu preniesť na spotrebiteľov vo forme vyšších cien nových áut. Napríklad, podľa odhadov môže zdraženie vozidiel v dôsledku nových emisných noriem dosiahnuť až niekoľko tisíc eur na jedno vozidlo.

Okrem toho, prísnejšie emisné normy môžu ovplyvniť aj dostupnosť niektorých modelov na trhu. Výrobcovia môžu byť nútení ukončiť výrobu modelov, ktoré nespĺňajú nové emisné limity, alebo investovať do ich úpravy, čo môže ovplyvniť ponuku vozidiel pre spotrebiteľov.

Je dôležité, aby spotrebitelia boli informovaní o týchto zmenách a zvážili ich pri plánovaní kúpy nového vozidla. Okrem toho, prísnejšie emisné normy môžu podporiť rozvoj a adopciu alternatívnych pohonov, ako sú elektromobily, ktoré produkujú menej emisií a môžu pomôcť dosiahnuť ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.  Frühling

Tento dokument s názvom „Ako vytvoriť klimatický príbeh – Praktický návod“ z decembra 2024 slúži ako pomôcka pre odborníkov v oblasti adaptácie na klimatické zmeny pri tvorbe vlastných klimatických príbehov. Príručka vznikla ako súčasť európskeho výskumného projektu REACHOUT.

Klimatické príbehy využívajú rozprávanie na komunikáciu tém súvisiacich so zmenou klímy. Rozprávanie príbehov umožňuje komunikovať zložité vedecké údaje, výsledky modelov a poznatky cieľovému publiku pútavým a zrozumiteľným spôsobom. Príbehy pomáhajú prekonať priepasť medzi vedou a spoločnosťou tým, že spájajú zložité informácie s ľudskými a zrozumiteľnými prvkami.

Klimatické príbehy sú najefektívnejšie ako nástroj na komunikáciu posolstiev, poznatkov alebo informácií spôsobom, ktorý transformuje alebo ovplyvňuje poslucháča. Môžu prehĺbiť pochopenie, zmeniť perspektívy alebo vyvolať emocionálne reakcie. Nie sú však vhodné na komunikáciu podrobných informácií, rozsiahlych súborov údajov alebo zložitých pokynov.

Príručka predstavuje trojicu vzájomne prepojených vývojových cyklov pre tvorbu klimatického príbehu:

• Cyklus 1 – Plánovanie: Stanovenie cieľa príbehu, hlavnej myšlienky, identifikácia publika a nájdenie najlepšieho spôsobu, ako sa s ním a so zainteresovanými stranami spojiť.
• Cyklus 2 – Návrh: Vytvorenie storyboardu, ktorý zahŕňa dejovú líniu, vizuálny štýl, postavy a náladu príbehu.
• Cyklus 3 – Tvorba: Produkcia obsahu (médiá, grafika, údaje) a transformácia príbehu do konečného produktu.

Dôležitou súčasťou procesu tvorby je interakcia so zainteresovanými stranami. Zapojenie jednotlivcov alebo organizácií so záujmom o príbeh im umožňuje prispievať nápadmi, koncepciami, produktmi alebo riešeniami, čo vedie k miestnej angažovanosti a podpore príbehu.

Príručka zdôrazňuje dôležitosť pochopenia dôvodu a motivácie pre tvorbu klimatického príbehu a kladie dôraz na výber vhodného média pre prezentáciu príbehu.

Záverečná časť sa venuje šíreniu klimatického príbehu a meraniu jeho dopadu. Odporúča sa pútavá mediálna kampaň zameraná na konkrétne publikum a stratégie pre spustenie príbehu. Na meranie dopadu možno použiť rôzne nástroje, ako napríklad webovú analytiku, prieskumy a rozhovory.

Príručka obsahuje aj príklady klimatických príbehov zo šiestich európskych miest, ktoré ilustrujú uvedené princípy a techniky. Frühling

Príbeh zemskej klímy možno nájsť zamknutý v malých škrupinách, ktoré sú roztrúsené po starovekých skalách. Tieto zdanlivo skromné ​​pozostatky práve pomohli vedcom odhaliť jednu z najvýznamnejších klimatických záhad v histórii našej planéty. Výskumníci z University of St Andrews urobili pozoruhodné objavy o základnej úlohe oxidu uhličitého (CO ₂ ) pri formovaní zemskej klímy.

Štúdia poskytuje nový pohľad na to, ako CO ₂ reguloval otepľovanie a ochladzovanie Zeme počas stoviek miliónov rokov.

WAS ₂ : klimatický architekt Zeme

WAS ₂ je najvplyvnejší skleníkový plyn na Zemi . Zachytáva teplo zo Slnka tak, že ho absorbuje a časť z neho vyžaruje späť k povrchu planéty.

Tento prirodzený proces udržuje Zem dostatočne teplú na to, aby udržala život. Keď sa však hladiny CO ₂ v atmosfére zvýšia, planéta sa otepľuje, čo vedie k výrazným klimatickým zmenám. (Sanjana Gajbhiye, mehr unter erde.com)

NEUTRALPATH má za cieľ podporiť mestá v ich prechode na klimatickú neutralitu tým, že navrhne plán spolupráce pre udržateľnejšiu budúcnosť pre všetkých. Na tento účel bude projekt:

• Navrhnite dva PCED v majákových mestách, aby ste ukázali, že sú platnými riešeniami na dosiahnutie klimatickej neutrality.
• Zriaďte päť laboratórií CN-Labs v majáku a ďalších mestách, ktoré budú pôsobiť ako inovačné centrá na koordináciu a uľahčenie procesov spoločnej tvorby.
• Zaviesť inovatívne stratégie riadenia, ktoré umožnia transformáciu miest smerom ku klimatickej neutralite.
• Definujte metriky na vyhodnotenie PCED , ročnej bilancie energie a CO ₂ .
• Podporujte upscaling a replikáciu prostredníctvom PCED.
• Podporovať mestské siete , aby stavali na existujúcich znalostiach, technológiách a financovaní, a na druhej strane poskytnúť faktický príspevok ku klimatickým cieľom