Z pohľadu aktívneho obhospodarovania lesov a udržiavania alebo obnovy biodiverzity môžeme pozorovať vzájomné prelínanie. Synergie vznikajú, keď udržiavanie lesných štruktúr, ktoré podporujú uznané ľudské potreby na produkciu biomasy, zabezpečuje vytváranie rozmanitých biotopov. V dnešných časoch rôznorodá vlastnícka štruktúra spôsobila rôznorodé využívanie pôdy, čo vedie k výskytu rôznych typov lesov vedľa seba. Keď chceme hovoriť o ochrane biodiverzity, tak je potrebné ťažiť z citlivého plánovania ochrany, prispôsobeného miestnym a regionálnym podmienkam. Efektívne stratégie musia zahrňovať plánovanie využívania pôdy, založené na údajoch viacerých zainteresovaných strán v danej krajine. Takýto prístup umožní ochranu a obnovu koridorov pre voľne žijúce živočíchy, čím sa bude zvyšovať celková biodiverzita. (Viac na lesmedium.sk)

Pre priaznivcov by kredity za biodiverzitu mohli uvoľniť miliardy z veľmi potrebného financovania pre prírodu, ale kritici sa obávajú opakovania škandálov, ktoré prenasledovali iné finančné prístupy k ochrane životného prostredia.

Platenie za ochranu tropických dažďových pralesov alebo kompenzáciu za ničenie biotopov je oblasťou rastúceho záujmu a na tohtoročnom samite OSN o biodiverzite COP16 v Kolumbii sa tento mesiac objaví aj obchodovanie s kreditmi na ochranu prírody.

Trh s kreditmi alebo certifikátmi za biodiverzitu – ktoré speňažujú aktivity, ktoré tvrdia, že chránia alebo obnovujú prírodu – je nový, neregulovaný a prenasledovaný obavami z „greenwashingu“.

Podporovatelia tvrdia, že kredity by mohli finančne kompenzovať ekologické škody spôsobené priemyslom, napríklad keď projekt bane alebo cesty ovplyvní okolité prostredie.

Podniky by mohli aspoň teoreticky kompenzovať škody nákupom kreditov od organizácií, ktoré podporujú prírodu a biodiverzitu napríklad ochranou mokradí alebo trvalo udržateľnou výrobou kaučuku. (Benjamin LEGENDRE, viac na phys.org)

Vyhynutie stoviek druhov vtákov spôsobené ľuďmi za posledných 130 000 rokov viedlo k podstatnému zníženiu funkčnej diverzity vtákov – čo je miera rozsahu rôznych úloh a funkcií, ktoré vtáky vykonávajú v prostredí a viedla k strate približne 3 miliárd rokov unikátnej evolučnej histórie, podľa novej štúdie zverejnenej dnes v Science.

Na dosiahnutie čistej nuly budú potrebné obrovské investície, najmä do energetického sektora a súvisiacej infraštruktúry, ktorá sa podľa odhadov do roku 2030 zdvojnásobí a povedie k exponenciálnemu zvýšeniu výroby elektriny z 500 na 160 biliónov dolárov. Ale hoci je tento typ prístupu dôležitý v boji proti klimatickým zmenám, môže zároveň znamenať  nezanedbateľné riziká pre biodiverzitu , ktorých účinky sú už evidentné:  pokles funkčnosti ekosystémov stojí globálnu ekonomiku viac ako 5 000 mld. dolárov ročne.  To znamená, že  svetová ekonomika každý rok prichádza o ekosystémové služby v hodnote približne 6 % globálneho HDP , čo je suma, ktorá sa zhruba rovná celkovej trhovej hodnote produkcie poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva v roku 2019. (Správy BCG a Quantis, viac na esgnews.it)

DIVERSEED je 7-ročný projekt zameraný na obnovu prioritných trávnatých biotopov zdieľaných medzi Slovenskom a Rumunskom a prináša inovatívne techniky mapovania a obnovy, ktoré budú mať (viac…)

Téma biodiverzity sa čoskoro opäť premietne do celosvetového centra pozornosti na stretnutí 16. konferencie OSN o biodiverzite (COP16), ktoré sa uskutoční v októbri v Cali v Kolumbii. Veľký dôraz sa bude klásť na činnosť a implementáciu rámca dohodnutého na minuloročnej konferencii COP15 s cieľom pokračovať v napredovaní národných záväzkov a opatrení. Pri takejto globálnej otázke je však kľúčová spolupráca a zapojenie podnikateľskej komunity, ako aj iných skupín zainteresovaných strán, bude rozhodujúce pre úspech.

V tomto druhom článku našej série „Klíma pre prírodu“ – zapájajúc názory vedúcich pracovníkov na otázky súvisiace s prírodou, ktoré sú hlavnými programami zasadacích miestností – sa zameriame na biodiverzitu a na to, ako sa rýchlo stáva prioritou pre podniky. Náš partner pre trvalú udržateľnosť Ben Stansfield hovorí s Dr Samuelom Sinclairom, spoluzakladateľom a riaditeľom Biodiverzity, o výzvach týkajúcich sa zberu údajov a plánovania v tejto oblasti, o príležitostiach a o tom, čo treba zvážiť v závislosti od toho, kde sa na svojej ceste za biodiverzitou nachádzate. (Ben Stansfield, viac na lexology.com)

Klimatické zmeny a strata biodiverzity predstavujú pre Spojené kráľovstvo „zásadnejšiu hrozbu“ ako terorizmus alebo Vladimir Putin, uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy vo svojom prvom významnom politickom prejave, informoval denník Independent . V prejave v londýnskych Kew Gardens Lammy povedal, že zmena klímy a strata biodiverzity „nemusí byť taká naliehavá ako terorista alebo imperialistický autokrat“, ale sú „základnejšie… systémové… všadeprítomné… a zrýchľujú sa smerom k nám“, Independent povedal. Financial Times uviedol, že Lammy sa zaviazal, že zmena klímy a strata biodiverzity budú „ústredné pre všetko, čo ministerstvo zahraničných vecí robí“, a že v každej oblasti vytvorí „špeciálnych zástupcov“. The Guardian poznamenal, že to bude prvýkrát, čo Spojené kráľovstvo vymenovalo osobitného vyslanca pre prírodu. (Viac na carbonbrief.org)

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody „riešenia založené na prírode využívajú prírodu a silu zdravých ekosystémov na ochranu ľudí, optimalizáciu infraštruktúry a zabezpečenie stabilnej a biodiverznej budúcnosti“. Tieto riešenia zohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní klimatických zmien a odhaduje sa, že generujú viac ako 30 % zníženia emisií potrebných na obmedzenie globálneho otepľovania. Okrem toho zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení straty biodiverzity, obnove prirodzených biotopov a podpore komunít pri adaptácii zlepšením zdravotných a sociálno-ekonomických podmienok. (Pam Cheng, viac na weforum.org)

Tím medzinárodných vedcov znepokojený stratou biodiverzity na celom svete v dôsledku zmeny klímy navrhol nový prístup k riadeniu zraniteľnej krajiny so zameraním na lokality, ktoré sú najmenej ovplyvnené meniacim sa počasím. Tieto miesta, známe ako útočisko pri zmene klímy, zažívajú poveternostné podmienky, ktoré sú pre ich prežitie najpriaznivejšie a môžu byť kľúčom k zníženiu vymierania druhov , tvrdia ekológovia.

V novom článku, ktorý napísali vedci z Austrálie, Kanady, Spojených štátov a Maďarska, vedci stanovili rámec na identifikáciu, ochranu a obnovu útočiska pred klimatickými zmenami.

Dokument publikovaný v Trends in Ecology & Evolution vyzýva na alternatívu k tradičným ochranárskym snahám, ktoré sa zamerali na vytváranie statických chránených oblastí. (Candy Gibson, University of South Australia, viac na phys.org)

Európska komisia zvažuje trhový systém, ktorý by povzbudil poľnohospodárov a priemysel, aby chránili prírodu a obnovovali stratenú biodiverzitu stanovením ceny za ekosystémy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes (13. septembra) uviedla, že EÚ musí vytvoriť nové finančné nástroje na odmeňovanie poľnohospodárov, ktorí prispievajú k zvráteniu straty biodiverzity a klimatických zmien.

„Potrebujeme nové finančné nástroje, aby sme farmárom kompenzovali dodatočné náklady na udržateľnosť a kompenzovali ich za starostlivosť o pôdu, pôdu, vodu a vzduch,“ povedala von der Leyenová.

Dňa 24. júna 2024 prijala Európska únia nariadenie (EÚ) 2024/1991 o obnove prírody, uverejnené 29. júla 2024 v Úradnom vestníku Európskej únie a účinné od 18. augusta 2024 (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie, ktorým sa zavádzajú právne záväzné ciele a povinnosti na obnovu degradovaných ekosystémov, bude mať významný vplyv na podniky pôsobiace v rámci Európskej únie. Cieľom tohto príspevku je načrtnúť hlavné dôsledky, ktoré bude mať prijatie nariadenia pre spoločnosti, a zároveň poskytnúť prehľad opatrení potrebných na účinnú prípravu. (Pinella Altiero, Melánia Mazzonová, viac na lexology.com)

V nedeľu (18.8.) nadobudlo účinnosť nariadenie o obnove prírody (zákon o obnove prírody). Úplná implementácia zákona je kľúčová na obnovenie biodiverzity EÚ a zastavenie ďalšej straty biodiverzity, na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a prispôsobenie sa zmene klímy a na zvýšenie potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ. Zákon tým podporí dosahovanie ďalších európskych ambícií, ako je napríklad bezpečnosť vody.

Je to tiež kľúčový nástroj na pomoc EÚ a jej členským štátom pri plnení medzinárodných záväzkov v oblasti biodiverzity v rámci globálneho rámca pre biodiverzitu Kunming-Montreal.

Zákon uvádza do pohybu proces nepretržitej a trvalo udržateľnej obnovy prírody na pevnine a mori EÚ a zároveň podporuje udržateľnejší hospodársky rozvoj a poľnohospodársku výrobu a ruka v ruke s rozvojom obnoviteľnej energie. (Viac na environment.ec.europa.eu)

Už roky sa volajú po spoločnom prístupe k riešeniu zmeny klímy a straty biodiverzity, ale dodnes stále chýba koordinovaná globálna politika. Svet čelí neporovnateľným zmenám klimatických podmienok a drastickej strate biologickej diverzity, čo ohrozuje ľudstvo. Zlom zemského podnebia a rýchly úbytok voľne žijúcich živočíchov sú vzájomne prepojené, no reakcia vlád na tieto krízy v súčasnosti nedokáže rozpoznať hlboké spojenie medzi nimi.

Už roky sa ozývajú výzvy na spoločný prístup k riešeniu klimatických zmien a straty biodiverzity, ale dodnes stále chýba koordinovaná globálna politika.

Ľudstvo riskuje katastrofické globálne otepľovanie, ak sa zameria iba na dekarbonizáciu na úkor obnovy prírodného sveta, povedal kolumbijský minister životného prostredia v príprave na kľúčový svetový summit o prírode koncom tohto roka.

Susana Muhamad, ktorá bude v októbri predsedníčkou októbrového summitu OSN o biodiverzite Cop16 v Cali, uviedla, že osobitné zameranie sa na znižovanie emisií uhlíka pri zlyhaní pri obnove a ochrane prírodných ekosystémov by bolo „nebezpečné pre ľudstvo“ a hrozilo by spoločenský kolaps. (Patrik Greenfield, viac na theguardian.com)

Strata biodiverzity má reťazový efekt, ktorý ovplyvňuje budúcnosť vašich študentov aj vaše výskumné ciele. Biodiverzita je na celom svete ohrozená klimatickými zmenami, znečistením, inváznymi druhmi, nadmerným využívaním prírodných zdrojov a rastúcimi mestami a populáciami. Ako pedagóg a zodpovedný za rozširovanie poznatkov musíte zohrávať kľúčovú úlohu v riešení tejto krízy. Čo naučíte ďalšiu generáciu, bude rozhodujúce pre našu schopnosť čeliť budúcim environmentálnym a sociálnym výzvam. Integráciou biodiverzity do učebných osnov na všetkých úrovniach, podporovaním výskumu zameraného na prírodu a vedením študentov k informovaným opatreniam môžete vytvoriť základ pre transformačné zmeny. Pri príležitosti Medzinárodného dňa biodiverzity vám ponúkame šesť spôsobov, ako môžu pedagógovia začleniť ochranu biodiverzity do učebných plánov a výskumných činností.

1. Vytváranie kurzov a materiálov o biodiverzite:

Zahrňte vzdelávanie o biodiverzite do škôl a univerzít. Poskytujte školenia v oblasti manažmentu a ochrany biodiverzity, aby sa učebne stali centrami povedomia a aktivít zameraných na ochranu. Zvažujte vytvorenie certifikačných programov v oblasti ochrany biodiverzity a školenie učiteľov v najlepších postupoch. Mentorujte výskumy, ktoré riešia urgentné otázky biodiverzity s reálnymi dopadmi.

2. Realizácia výskumu a spolupráca na ochrane a tvorbe politiky:

Váš výskum môže zlepšiť pochopenie biodiverzity a ovplyvniť politické rozhodnutia. Spolupracujte na občianskych vedeckých projektoch, aby ste prispievali cennými údajmi. Zapojiť sa môžete aj do iniciatív na podporu udržateľnosti, napríklad ochranou koridorov voľne žijúcich živočíchov vo vašom kampuse.

3. Poskytovanie výskumných príležitostí pre študentov a odborníkov:

Ponúkajte študentom a odborníkom bohaté možnosti praktického výskumu, aby mohli priamo prispievať k ochrane biodiverzity. Zvažujte konkurenčné letné stáže a viacročné štipendijné programy. Spojte študentov s miestnymi ochranárskymi skupinami a zabezpečte finančnú podporu pre všetkých zainteresovaných študentov.

4. Spolupráca a angažovanie sa s podnikmi, tvorcami politík a občianskou spoločnosťou:

Zvýšte povedomie o biodiverzite a podieľajte sa na tvorbe a ochrane poznatkov. Organizujte verejné prednášky a workshopy, spolupracujte s mimovládnymi organizáciami a zvyšujte gramotnosť v oblasti biodiverzity. Spojte sa s priemyselnými partnermi na podporu udržateľnosti a pracujte s medzinárodnými organizáciami na zdieľaní osvedčených postupov.

5. Financovanie a podpora medzinárodných učiteľských misií:

Virtuálne alebo osobné výmeny vystavujú študentov rôznym problémom a kultúram, podporujúc tak väčšie povedomie a úsilie o ochranu prírody. Ponúkajte mikropoverenia pre študentov a profesionálov, aby prednášali o špecifických témach v zahraničí a šírili dôležité znalosti cez hranice.

6. Organizácia terénnych exkurzií a praktického učenia:

Plánujte exkurzie do prírodných rezervácií, národných parkov alebo ekologických fariem. Tieto výlety umožnia študentom vidieť biodiverzitu v praxi a pochopiť význam jej ochrany priamo v teréne.

7. Interdisciplinárne prístupy:

Integrujte témy biodiverzity do rôznych predmetov ako biológia, zemepis, sociálne vedy a dokonca aj umenie. Tento holistický prístup ukáže, ako biodiverzita ovplyvňuje rôzne aspekty spoločnosti a každodenného života.

8. Simulačné hry a interaktívne aktivity:

Využite simulačné hry, kde študenti môžu vidieť dopady svojich rozhodnutí na ekosystémy a biodiverzitu. Interaktívne aktivity, ako je tvorba „žijúceho múru“ alebo modelu ekosystému, môžu študentom pomôcť lepšie pochopiť zložitosť prírodných vzťahov.

9. Digitálne nástroje a online kurzy:

Využívajte digitálne nástroje a online platformy na šírenie poznatkov o biodiverzite. Mnohé univerzity a organizácie ponúkajú online kurzy a zdroje, ktoré môžu byť začlenené do tradičného vzdelávacieho proprostredia.

10.  Projekty založené na spoločnosti:

Zapojujte študentov do projektov, ktoré spolupracujú s miestnymi komunitami na ochrane biodiverzity. Tieto praktické aplikácie môžu zvýšiť povedomie a zároveň posilniť spojenie medzi študentmi a ich komunitou.

11. Enviromentálne kluby a študentské organizácie:

Podporujte tvorbu enviromentálnych klubov a študentských organizácií, ktoré budú riešiť otázky biodiverzity. Tieto skupiny môžu organizovať kampane na zvyšovanie povedomia, ale aj praktické aktivity, ako napríklad čistenie prírodných lokalít.

12. Výzvy a súťaže:

Organizujte súťaže a výzvy zamerané na ochranu biodiverzity, napríklad tvorba inovatívnych riešení pre miestne problémy biodiverzity alebo umeleckej práce, ktorá zobrazuje dôležitosť ochrany prírodného sveta.

13. Spolupráca s odborníkmi a inštitúciami:

Pozývajte odborníkov z oblasti ekológie a ochrany prírody na prednášky a workshopy. Spolupráca s univerzitami, výskumnými inštitúciami a organizačnými orgánmi môže priniesť do vzdelávania aktuálne poznatky a skúsenosti.

14. Lokálne uchovávanie a monitorovanie biodiverzity:

Iniciujte projekty zamerané na inventarizáciu a monitorovanie miestnej biodiverzity. Zapojenie študentov do týchto projektov môže zvyšovať ich vedomosti o miestnych ekosystémoch a prispieť k ich ochrane.

15. Udržateľnosť v každodennej škole:

Implementujte programy udržateľnosti na školách, ako je recyklácia, kompostovanie, znižovanie plastového odpadu a vytváranie zelených priestorov. Študenti môžu byť zapojení do týchto aktivít a naučia sa praktické kroky na ochranu životného prostredia.

16. Šírenie povedomia prostredníctvom umeleckých projektov:

Povzbudzujte študentov k tvorbe umeleckých projektov, ktoré vyzdvihujú krásu a význam biodiverzity. Môžu to byť výstavy, filmové projekty alebo divadelné predstavenia.

17. Partnerstvo so záhradami a zverinecmi:

Spolupracujte s botanickými záhradami, zoologickými záhradami a inými organizáciami, ktoré sa zaoberajú ochranou biodiverzity. Ich odborné vedenie a zdroje môžu byť úžasným doplnkom k tradičnému vyučovaniu.

Začlenenie ochrany biodiverzity do vzdelávania môže byť realizované rôznymi kreatívnymi a inovatívnymi spôsobmi, ktoré posilnia znalosti a citlivosť študentov na túto dôležitú tému.

Ochrana biodiverzity začína v triede. Ako pedagógovia, výskumníci a správcovia vedomostí máte jedinečnú príležitosť podnietiť zmenu a viesť nové generácie k ochrane biodiverzity. Vaši študenti a kolegovia potrebujú nielen vedomosti, ale aj vedenie v otázkach, ktoré budú formovať našu budúcnosť. Staňte sa príkladom hodným nasledovania a urobte z každého dňa „deň pre biodiverzitu“ (Co2AI)

Zalesňovanie je základným nástrojom v boji proti klimatickým zmenám. Stromy absorbujú oxid uhličitý (CO2) z atmosféry počas procesu fotosyntézy, ukladajú uhlík vo svojich tkanivách a uvoľňujú kyslík. Tento prirodzený proces znižuje koncentráciu CO2 v atmosfére, jedného z hlavných skleníkových plynov zodpovedných za globálne otepľovanie.

Okrem zachytávania uhlíka ponúka opätovné zalesňovanie množstvo ďalších environmentálnych výhod, ako je biodiverzita . V skutočnosti lesy poskytujú nevyhnutné biotopy pre mnohé živočíšne a rastlinné druhy, čím prispievajú k zachovaniu biodiverzity. (Viac na dazebaonews.it)

Biodiverzita klesá alarmujúcim tempom. Krajiny EÚ sa zaviazali k obnove prírody a zachovaniu jej biologickej diverzity.

Zamysleli ste sa niekedy nad zákulisnými silami, ktoré skúmajú pulzujúci rad rastlín, ktoré nás obklopujú? Alebo ste spochybnili hmatateľnú, no záhadnú  premenu našej prírody v priebehu storočí? Vedci z renomovanej univerzity v Yorku odhalili vplyv človeka na biodiverzitu.

Naším vedúcim výskumníkom v tomto príbehu o skákaní v čase je Jonathan Gordon, postdoktorand z Leverhulme Center for Anthropocene Biodiverzita na University of York. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

Dňa 17. júna 2024 prijali ministri životného prostredia členských štátov EÚ nové nariadenie o obnove prírody. Predchádzala tomu búrlivá diskusia, počas ktorej v marci Holandsko stiahlo svoju podporu na základe parlamentného návrhu, keďže holandskí poslanci považovali ciele za nesplniteľné a chceli najprv splniť existujúce záväzky. Napriek tomu nečakaná podpora Rakúska umožnila schválenie nariadenia. Čo toto prijatie znamená pre prax?

Zavedenie nariadenia reaguje na vážny a neustály úpadok prírody v Európe. Hodnotenia ukazujú, že len 15 % biotopov je v dobrom stave, zatiaľ čo 45 % má mierne nepriaznivý a 36 % zlý stav ochrany. Situácia v Holandsku je ešte horšia: približne 90 % typov biotopov a 75 % druhov vykazuje nepriaznivý stav, pričom iba 21 % biotopov a 14 % druhov majú pozitívny trend.

Existujúce politiky, vrátane smerníc o vtákoch a biotopoch a rámcová smernica o vode, už stanovujú povinnosti na udržanie a obnovu prirodzených biotopov, druhov a kvality vody. Členské štáty musia zabezpečiť, aby nedošlo k zhoršovaniu kvality týchto prírodných zdrojov.

Nové nariadenie spresňuje tieto povinnosti, určujúc konkrétne miesta a termíny, kde a kedy by sa opatrenia mali prijať na zlepšenie stavu ochrany. Stanovuje termíny a ciele, ktoré chcú dosiahnuť obnovou minimálne 20 % suchozemských a morských oblastí Únie do roku 2030 a všetkých potrebných ekosystémov do roku 2050. Obsahuje aj povinnosti obnovy typov biotopov a predchádzania zhoršovaniu ich stavu, ak dosiahnu uspokojivý stav.

Členské štáty majú do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia predložiť Komisii návrh národného plánu obnovy. Tento plán má obsahovať posúdenie stavu ekosystémov, opis opatrení na obnovu, harmonogram implementácie, plán monitorovania a financovania.

Holandsko odhadlo, že splnenie cieľov nariadenia si vyžiada investície vo výške približne 76 miliárd EUR, zatiaľ čo spoločenské náklady neuplatnenia sa odhadujú na minimálne 129 miliárd EUR. Keďže je priestoru v Holandsku málo, implementácia zákona si bude vyžadovať presnejšie rozhodovanie o využití priestoru, čo môže ovplyvniť aj existujúce aktivity. Záujem o obnovu prírody bude mať pri povoľovaní ústrednejšie miesto. (Co2AI)

Viac ako 70 % morského odpadu sa ukladá na talianskom morskom dne a na plážach je priemerne 400 kusov odpadu každých 100 metrov. A to je len jedno z nebezpečenstiev, ktoré hrozia Stredozemnému moru. „Je to takmer uzavreté more, okolo ktorého sa tiahne okolo 500 miliónov ľudí a početné antropické aktivity,“ vysvetľuje Giordano Giorgi, vedúci Národného centra pre environmentálnu charakteristiku a ochranu pobrežného pásma, morskú klimatológiu a operačnú oceánografiu ISPRA a zodpovedný pre projekt Pnrr MER (Obnova morského ekosystému) – v dôsledku toho je príspevok znečisťujúcich látok pochádzajúcich z pevniny jedným z prvkov, ktoré znepokojujú, aj keď v porovnaní so 70. a 80. rokmi situácia na Jadrane vďaka systémom čistenia, Medzi novovznikajúcimi prvkami však vyniká prítomnosť plastov a mikroplastov, ktoré vytvárajú akumulácie na mori, ktoré ešte zďaleka nenapodobňujú plastové ostrovy v Tichomorí pochádzajúce z viacerých zdrojov, ako sú domáce umývacie systémy a znehodnocovanie plastov. prítomný na morskom dne, ktorý nájdeme aj v rybách, ktoré sa dostanú na naše stoly“. (MARINA SANTINOVÁ, viac na quotidiano.net)