Dokument  predstavuje komplexný prehľad výskumných aktivít EÚ v oblasti NBS. Zameriava sa na to, ako NBS môžu pomôcť riešiť klimatické a biodiverzitné krízy a zdôrazňuje dôležitosť spolupráce, zdieľania vedomostí a budovania kapacít pre úspešnú implementáciu týchto riešení.

Hlavné témy a myšlienky

Dokument zdôrazňuje dôležitosť NBS pri riešení klimatických a biodiverzitných kríz. NBS sú definované ako:

„inšpirované a podporované prírodou, sú nákladovo efektívne, súčasne poskytujú environmentálne, sociálne a ekonomické výhody a pomáhajú budovať odolnosť.“

Dokument uvádza niekoľko kľúčových výhod NBS, vrátane:

• Zvyšovanie odolnosti voči klimatickým zmenám: NBS pomáhajú zmierňovať dopady klimatických zmien, ako sú záplavy, vlny horúčav a sucho.
• Zlepšovanie kvality ovzdušia: Zelená infraštruktúra v mestách dokáže absorbovať znečisťujúce látky a zlepšiť kvalitu ovzdušia.
• Obnova pôdy: NBS podporujú obnovu degradovanej pôdy a zlepšujú jej úrodnosť.
• Podpora zdravia a pohody: Prístup k zeleným priestorom má pozitívny vplyv na fyzické aj psychické zdravie.
• Tvorba nových ekonomických príležitostí: NBS môžu stimulovať rast v odvetviach ako ekoturizmus, zelená infraštruktúra a obnova ekosystémov.
• Udržateľná transformácia miest: NBS prispievajú k rozvoju zelenších a zdravších miest.

Výskumné projekty financované EÚ

Dokument predstavuje širokú škálu výskumných projektov financovaných EÚ, ktoré sa zaoberajú implementáciou NBS v rôznych prostrediach, vrátane:

• Mestské oblasti: Projekty ako CLEVER Cities, Grow Green a URBREATH sa zameriavajú na zavádzanie NBS v mestách s cieľom zvýšiť ich odolnosť, zlepšiť kvalitu života a podporiť biodiverzitu.
• Oblasti mimo miest: Projekty ako DRYvER (zameriavajúci sa na sucho), FutureMARES (morské a pobrežné ekosystémy), a MountResilience (horské ekosystémy) riešia špecifické výzvy spojené s klimatickou zmenou a biodiverzitou v rôznych ekosystémoch.
• Prierezové projekty: Projekty ako NetworkNature+ a BIODIVERSA+ slúžia ako platformy pre spoluprácu, zdieľanie vedomostí a budovanie kapacít v oblasti NBS.

Dôležité fakty

Dokument uvádza zaujímavé štatistiky o projektoch financovaných EÚ v oblasti NBS:

• 1 538 partnerov
• 79 krajín
• Rozpočet 755 miliónov eur
• 88 projektov

Nedávno zverejnená správa IPBES (Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services) prináša nové poznatky o vzájomnej prepojenosti biodiverzity, potravinových systémov, vodných zdrojov, zdravia a klímy. Tento komplexný dokument zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu pri riešení globálnych výziev a ponúka nasledujúcich päť kľúčových zistení:

1. Biodiverzita ako základ udržateľných ekosystémov

Biodiverzita je kľúčová pre zachovanie ekosystémových funkcií, ktoré podporujú život na Zemi. Správa poukazuje na to, že zdravé ekosystémy sú zásadné pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a čistých vodných zdrojov, a preto je jej ochrana nevyhnutná pre udržateľný rozvoj.

2. Prepojenie potravinových systémov a klímy

Výroba potravín je jedným z hlavných prispievateľov k emisiám skleníkových plynov. Transformácia potravinových systémov smerom k udržateľným praktikám môže znížiť ich environmentálny dopad a zároveň zlepšiť zdravie a výživu populácie. Správa vyzýva na implementáciu agroekologických metód a zníženie plytvania potravinami.

3. Vodné zdroje pod tlakom

Správa varuje pred rastúcim nedostatkom vody v dôsledku klimatických zmien a nevhodného hospodárenia. Efektívne využívanie vodných zdrojov a ochrana sladkovodných ekosystémov sú nevyhnutné pre udržanie ich dostupnosti pre budúce generácie.

4. Zdravie a životné prostredie sú prepojené

Zdravie ľudí je úzko prepojené so stavom životného prostredia. Degradácia ekosystémov môže viesť k šíreniu chorôb a zhoršeniu kvality života. Správa zdôrazňuje potrebu znižovania environmentálnych rizík prostredníctvom zachovania biodiverzity a zlepšovania kvality ovzdušia a vody.

5. Integrovaný prístup k zmenám klímy

Riešenie klimatických zmien musí zahŕňať ochranu biodiverzity a zlepšovanie potravinovej a vodnej bezpečnosti. Správa odporúča prijatie politík, ktoré zohľadňujú vzájomné prepojenia medzi týmito oblasťami a podporujú synergické riešenia.

Tieto zistenia IPBES podčiarkujú naliehavosť koordinovaných akcií na globálnej úrovni, ktoré zabezpečia udržateľnú budúcnosť pre všetky formy života na Zemi. Správa je silným pripomenutím, že činnosti v jednej oblasti ovplyvňujú mnohé ďalšie, a preto je potrebné hľadieť na riešenia komplexne a so zreteľom na vzájomné vzťahy. JaroR

Ekosystémové služby sú príspevkom prírody k potrebám ľudstva, ako je zabezpečenie čistej vody, regulácia miestneho ovzdušia a klímy, ochrana pred rizikami a chorobami – príroda tiež poskytuje inšpiráciu a zmysel pre miesto. Biodiverzita – rozmanitosť génov, druhov, krajiny a ich vzájomné pôsobenie – podporuje tieto ekosystémové služby a je jedným z najsilnejších nástrojov na dosiahnutie  rozvojových cieľov udržateľnosti. (Viac na weforum.org)

Frank Wugt Larsen, expert EEA na poznatky a siete o biodiverzite, je súčasťou delegácie Európskej únie na plenárnom zasadnutí Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES). Vypočuli sme ho, aby sme pochopili, čo IPBES robí a ako táto práca súvisí s inými medzinárodnými snahami o zlepšenie stavu prírody. (Viac na eea.europa.eu)

Keď väčšina ľudí premýšľa o klimatických zmenách, vybavia sa im obrázky topiacich sa ľadovcov alebo stúpajúcich hladín morí. Realita je však oveľa zložitejšia a naliehavejšia. Účinky klimatickej zmeny, ako sú požiare, suchá a extrémne poveternostné udalosti, nie sú len environmentálnymi hrozbami, ale aj krízami, ktoré majú priamy vplyv na ľudskú pohodu a prežitie voľne žijúcich živočíchov. V skutočnosti ide o komplexnú sieť, ktorá ovplyvňuje ľudí aj zvieratá, a naopak, kde každý hrá kľúčovú úlohu pri podpore odolných ekosystémov, ktoré dokážu odolať týmto výzvam. (PETER LALAMPAA A JEAN-GAËL COLLOMB, viac na news.mongabay.com/)

Výzva na predkladanie návrhov v rámci projektu BioProtect pre miestne/ regionálne orgány a organizácie na získanie finančnej a technickej podpory na implementáciu a zlepšenie nástrojov Area-Based Management. s cieľom chrániť a obnoviť biodiverzitu.

cieľ(e) :

Zvýšiť vplyv a zvýšiť odolnosť a prispôsobivosť riešení na ochranu a obnovu biodiverzity.

• Zlepšiť nástroje na ochranu a obnovu biodiverzity.

• Zhromaždite spätnú väzbu z regiónov na zdokonalenie a posilnenie týchto riešení.

Spôsobilosť :

• Miestne/regionálne orgány, miestne a/alebo regionálne organizácie z členských štátov EÚ a pridružených krajín k programu Horizont Európa.

• Miestne a/alebo regionálne orgány z pridružených regiónov z členských štátov EÚ a krajín pridružených k programu Horizont Európa, okrem tých, ktoré sú súčasťou projektového konzorcia.

• Akýkoľvek iný typ tretích strán podľa podmienok programu Horizont Europe, ako sú súkromné ​​ziskové organizácie, organizácie vyššieho vzdelávania alebo mimovládne organizácie, nie sú oprávnené.

• Okrem toho musí byť zabezpečené, že účastnícke zariadenia sú registrované na portáli Funding & Tenders a majú 9-miestny identifikačný kód účastníka (PIC).

• Subjekty, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článku 215 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), nie sú oprávnené zúčastniť sa ako príjemcovia FSTP.

• Žiadosť musí zahŕňať miestny/regionálny orgán.

Podrobnosti :

Hľadáme 5 regiónov na získanie grantov do výšky 100 000 EUR na každý a technickú podporu na implementáciu a zlepšenie (Viac na eufundingportal.eu)

Na konferencii COP16 v Kolumbii sa stretli globálni lídri a odborníci, aby rokovali o kritických otázkach biodiverzity. Napriek určitým neúspechom a neschopnosti dosiahnuť niektoré stanovené ciele, podujatie prispelo k rozvoju diskusií o ochrane prírody a biodiverzity. Kľúčové výsledky konferencie zahŕňajú:

1. Finančné výzvy a záväzky: Napriek nedosiahnutiu úplného financovania pre ochranu biodiverzity, konferencia zdôraznila potrebu zvýšených finančných záväzkov. Lídri zdôraznili nevyhnutnosť okamžitých finančných krokov na riešenie krízy biodiverzity, pričom EÚ prisľúbila balík 160 miliónov eur na podporu medzinárodných snáh.

2. Vplyv na domorodé obyvateľstvo a miestne komunity: COP16 uznala dôležitosť zapojenia IPLC do riešení biodiverzity, pričom sa vytvoril nový fond „Cali Fund“, ktorý má spravodlivo zdieľať výhody z genetických zdrojov.

3. Riadenie inváznych cudzích druhov: Konferencia zdôraznila potrebu regulácií a usmernení na kontrolu inváznych druhov, ktoré sú hlavnými prispievateľmi k strate biodiverzity.

4. Konsolidácia politík: Krajiny sa zhodli na potrebe lepšej koordinácie politík v oblasti biodiverzity a klimatických zmien, čo by mohlo priniesť integrovanejší prístup k riešeniu týchto globálnych výziev.

COP16 potvrdila, že dosiahnutie cieľov biodiverzity si vyžaduje intenzívnu spoluprácu a významné finančné investície, pričom sa musí klásť dôraz na ochranu práv a účasti domorodých a miestnych komunít. Antonio Guterres upozornil, že ochrana biodiverzity je kritická pre prežitie našej planéty aj ľudstva. JaroR

Dokument „G20 High-Level Principles on Bioeconomy“ predstavuje desať dobrovoľných a nezáväzných princípov bioekonomiky, ktoré vypracovala Iniciatíva G20 pre bioekonomiku (GIB). Cieľom týchto princípov je podporiť udržateľnú budúcnosť a hospodársky rast pre všetkých.

Tu je zhrnutie kľúčových bodov:

• Princíp 1: Bioekonomické aktivity by mali integrovať a podporovať trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých jeho ekonomických, sociálnych a environmentálnych dimenziách. Mali by prispievať k odstráneniu hladu a chudoby, zlepšovať zdravie a blahobyt a zároveň zabezpečovať globálnu potravinovú bezpečnosť a výživu.
• Princíp 2: Bioekonomika by mala byť inkluzívna a spravodlivá, mala by dodržiavať práva všetkých osôb vrátane pôvodných obyvateľov a členov miestnych komunít, podporovať rodovú rovnosť a účasť všetkých zainteresovaných strán.
• Princíp 3: Bioekonomické aktivity by mali podporovať úsilie o zmiernenie a adaptáciu na zmenu klímy v súlade s príslušnými multilaterálnymi dohodami o klíme, ako je napríklad Parížska dohoda.
• Princíp 4: Bioekonomika by mala prispievať k ochrane biodiverzity, udržateľnému využívaniu jej zložiek a spravodlivému a rovnocennému rozdeleniu prínosov vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov a súvisiacich tradičných znalostí, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a príslušnými medzinárodnými dohodami a nástrojmi, ako je napríklad Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework (KMGBF).
• Princíp 5: Bioekonomika by mala podporovať udržateľné modely spotreby a výroby a efektívne a obehové využívanie biologických zdrojov a zároveň podporovať obnovu a regeneráciu degradovaných oblastí a ekosystémov.
• Princíp 6: Rozvoj bioekonomiky by sa mal uskutočňovať prostredvom bezpečného, zabezpečeného a zodpovedného využívania vedy, techniky, inovácií a tradičných znalostí, pričom by sa mali vedecky posudzovať potenciálne prínosy, riziká a vplyvy.
• Princíp 7: Bioekonomika by mala ťažiť zo silných a koherentných politických rámcov, ktoré podporujú obchod s produktmi a službami bioekonomiky, trhové podmienky, udržateľné obchodné modely, dôstojnú prácu, tvorbu miestnej hodnoty a účasť súkromného sektora a občianskej spoločnosti.
• Princíp 8: Na posúdenie udržateľnosti bioekonomiky v celom hodnotovom reťazci by sa mali používať transparentné, porovnateľné, merateľné, inkluzívne, vedecky podložené a kontextovo špecifické kritériá a metodiky.
• Princíp 9: Bioekonomiku by mala podporovať medzinárodná spolupráca, ktorá rieši globálne výzvy, využíva komplementárne silné stránky, inovácie a podnikanie a podporuje financovanie, budovanie kapacít a výmenu osvedčených postupov.
• Princíp 10: Bioekonomika by mala byť založená na prístupoch špecifických pre jednotlivé krajiny a mala by sa implementovať v súlade s národnými prioritami a regionálnymi a miestnymi podmienkami.

Dokument zdôrazňuje dôležitosť holistického a inkluzívneho prístupu k bioekonomike, ktorý zohľadňuje ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty. Co2AI

Konferencia OSN o biodiverzite COP16, ktorá sa konala v roku 2024 v Cali, Kolumbia, priniesla dôležité rozhodnutia a záväzky pre ochranu globálnej biodiverzity. Na tejto konferencii sa stretli lídri a experti z viac ako 190 sveta s cieľom nové stratégie na riešenie biodiverzity, ktorá sa stáva čoraz aktuálnejšou. Rokovania v Cali boli vedené pod heslom „Obnova prírody pre budúcnosť“, čo zdôraznilo potrebu rýchlych opatrení na ochranu prírody a ekosystémov, ktoré sú ohrozené ľudskou činnosťou, klimatickými zmenami a odlesňovaním. V tomto článku si priblížime kľúčové dohody a ich význam pre budúcnosť biodiverzity.

---

Význam COP16 pre biodiverzitu

Biodiverzita je základným kameňom života na Zemi – podporuje ekosystémy, ktoré poskytujú ľuďom jedlo, čistú vodu, opelenie, a pomáha regulovať klímu. Napriek tomu je biodiverzita ohrozená viac ako kedykoľvek predtým. Rýchly nábytok druhov, ktorý je zameraný na oblasť lesňovania, poľnohospodárska expanzia, mimoriadneho, a znečistenia, má katastrofálne dopady na svet. Konferencia COP16 preto stanovila potenciálne ciele, ktoré sú určené na zastavenie a zvrátenie strát biodiverzity do roku 2050.

---

Kľúčové výsledky a dohody z COP16

Konferencia v Cali priniesla viacero zásadných záväzkov, ktoré majú veľkú ochranu biodiverzity na globálnej úrovni:

1. Ochrana 30 % svetovej súše a oceánov do roku 2030

Jedným z hlavných cieľov COP16 je chrániť 30 % svetovej súše a oceánov do roku 2030 . Táto iniciatíva, známa ako „30×30“, kladie za cieľ vytvoriť sieť chránených oblastí, ktoré poskytovali bezpečné útočisko pre rastliny, zvieratá a ekosystémy. Očakáva sa, že tento krok prispeje k zlepšeniu biodiverzity a podpore obnovy ekosystémov, ktoré sú kľúčové pre boj proti klimatickým zmenám. Štáty sa zaviazali zvýšiť investície do ochrany týchto oblastí a chrániť ekologické a vedecké monitorovanie.

2. Zníženie znečistenia plastmi a toxickými látkami

Vplyv plastov a toxických látok na ekosystémy je značný, najmä vo vodných prostrediach. Na COP16 sa krajiny dohodli na znížení znečistenia plastmi a toxickými látkami na globálnej úrovni. Dohoda zahŕňa opatrenia na obmedzenie jednorazových plastov a zavedenie ekologických alternatív. Očakáva sa tiež prísnejšia regulácia chemikálií používaných v priemysle a poľnohospodárstve, ktoré často končia vo vode a pôde, čím poškodzujú lokálne ekosystémy a ohrozujú zdravie živočíchov aj ľudí.

3. Program na obnovu degradovaných ekosystémov

Jedným z dôležitých výsledkov konferencie je bežný program na obnovu degradovaných ekosystémov . Odhaduje sa, že asi 20 % sú a mnoho vodných plôch je v dôsledku ľudskej činnosti vážne poškodených. Tento program má za cieľ obnoviť tieto oblasti prostredníctvom zalesňovania, ochrany mokradí a zlepšenia zdravia pôdy. Krajiny sa zaviazali investovať do projektov, ktoré podporujú udržateľné hospodárenie s pôdou a vodou a prispievajú k obnoveniu prirodzených biotopov pre mnohé druhy.

4. Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôvodných druhov

Intenzívne poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin strát biodiverzity, preto COP16 kládla dôraz na podporu udržateľného poľnohospodárstva . Dohodli sa na podpore techník, ktoré minimalizujú chemické vstupy, zlepšujú zdravie pôdy a slúžia na pesticídoch. tohto záväzku je aj ochrana pôvodných a miestnych druhov, ktoré sú ohrozené intenzívnym pestovaním komerčných plodín.

5. Zabezpečenie práv domorodých a miestnych komunít

Domorodé komunity a miestni obyvatelia sú kľúčovými ochrancami biodiverzity, žijúci v blízkosti mnohých významných ekosystémov a ich tradičné znalosti o prírode sú neoceniteľné. Na COP16 bol prijatý záväzok zabezpečiť ich práva a zaručiť, aby ich hlas bol platný pri ochrane prírody. Tento záväzok zahŕňa aj záruky, že miestne komunity budú mať prístup k územiam, ktoré im patria, a budú mať možnosť podieľať sa na ochrane prírodných zdrojov.

---

Výzvy a potreba spolupráce

Napriek prípadným cieľom z COP16 sa implementácia týchto opatrení nezaobíde bez výziev. Dosiahnutie záväzkov, ako je ochrana 30 % planét alebo zastavenie degradácie ekosystémov, si vyžaduje obrovské úsilie nielen zo strany vlád, ale aj súkromného sektora, neziskových organizácií a celej spoločnosti. Kritickým prvkom je financovanie, najmä pre rozvoj krajiny, kde sa často nachádzajú najcennejšie prírodné zdroje, no zároveň im chýbajú prostriedky na ich ochranu.

Rovnakú žiadnu hodnotu má aj osveta verejnosti. Povedomie o dôležitosti biodiverzity je potrebné na to, aby ľudia podporovali iniciatívu, ktorá pomáha chrániť prírodu a zostáva dopad ľudskej činnosti na životné prostredie.

---

Záver

Konferencia COP16 v Cali priniesla zásadné výsledky a rozhodnutia, ktoré môžu pomôcť zvrátiť krízu biodiverzity. Dohodnuté kroky a záväzky sú však len prvým krokom na dlhej ceste k udržateľnej budúcnosti. Ak sa podarí tieto plány zrealizovať, môže viesť k obnove ekosystémov, ochrane druhov a zlepšeniu kvality života pre súčasnú aj budúcu generáciu. COP16 vyslala jasný signál, že svet je pripravený na ochranu planéty a biodiverzity, a ukázal cestu, ako môžeme prispieť k jej zachovaniu. JaroR

Zatiaľ čo sa COP16 chýli ku koncu, stále pretrváva značná priepasť medzi ambíciami a financovaním potrebným na dosiahnutie cieľa ochrany 30 % svetových ekosystémov do roku 2030 („30 x 30“). Aj keď súkromné ​​financovanie riešení založených na prírode v posledných rokoch výrazne vzrástlo, stále existuje rozdiel vo financovaní biodiverzity vo výške 700 miliárd USD.

V tomto kontexte sa dobrovoľné trhy s uhlíkom (VCM) javia ako sľubný mechanizmus na preklenutie tejto medzery, najmä vzhľadom na to, že trhy s kreditmi na biodiverzitu sú stále v počiatočnom štádiu vývoja.

VCM ponúkajú niekoľko kľúčových výhod:

• Poskytujú okamžité finančné toky na iniciatívy na ochranu prírody.
• Majú potenciál poskytnúť až 32 % globálneho potenciálu riešení založených na prírode do roku 2030.
• Začlenením úvah o biodiverzite do projektov kompenzácie uhlíka môžu VCM riešiť zmenu klímy aj stratu biodiverzity.
• Poskytujú model pre trhy s kreditmi na biodiverzitu, z ktorého sa môžu poučiť a zrýchliť tak svoj vlastný vývoj.

Projekt Rimba Raya v Indonézii je príkladom toho, ako môžu VCM prinášať výhody pre klímu aj biodiverzitu.

Aj keď VCM nie sú bezchybné, ich riadenie je oveľa vyspelejšie ako riadenie trhov s biodiverzitou, čo im umožňuje poskytovať základ pre rozvoj dôveryhodných kreditov za biodiverzitu.

VCM zdôraznili aj dôležitosť:

• Silného riadenia a transparentnosti.
• Robustných metodík na presné meranie a monitorovanie vplyvov na biodiverzitu.
• Zapojenia a posilnenia miestnych komunít.

Využitím dynamiky VCM môžeme začať zmenšovať priepasť vo financovaní biodiverzity, urýchliť ochranu ekosystémov a položiť základy pre udržateľné finančné mechanizmy, ako sú kredity za biodiverzitu.

Aj keď je pred nami ešte dlhá cesta k zabezpečeniu vysokej integrity na trhoch s uhlíkom, ich potenciál vytvárať dvojité výhody pre zmierňovanie zmeny klímy a biodiverzitu z nich robí silný nástroj v boji proti obom krízam. (CO2AI)

Aj keď sú klimatické zmeny nesmierne dôležité a vyžadujú si našu pozornosť, zdá sa, že zabúdame na ďalší závažný problém: stratu biodiverzity. Zatiaľ čo konferencia o zmene klímy COP29 púta pozornosť médií a politikov, konferencia COP16 o biodiverzite zostala takmer nepovšimnutá. Až 80% krajín ani len nepredložilo plány na dosiahnutie cieľov dohody OSN o biodiverzite.

Dôsledky straty biodiverzity sú však hrozivé. Od roku 1970 klesla populácia voľne žijúcich živočíchov o 73%. Mnoho druhov už vyhynulo a ďalšie sú na pokraji vyhynutia. Napriek tomu sa zdá, že pozornosť sveta sa sústreďuje najmä na klimatické zmeny.

Tento trend sa odráža aj v britskej politike. Zatiaľ čo premiér Rishi Sunak čelil silnému tlaku verejnosti, aby sa zúčastnil konferencie o zmene klímy COP27, na konferenciu o biodiverzite COP16 poslal len „prírodovedného vyslanca“. Médiá taktiež venujú oveľa viac priestoru klimatickej kríze ako strate biodiverzity.

Hoci sú tieto dva problémy prepojené a riešenie jedného pomáha riešiť aj druhý, úplné ignorovanie biodiverzity je nebezpečné.

Okrem toho, zameranie sa výlučne na klimatické zmeny môže byť kontraproduktívne. Aj keď sú dáta o klimatickej zmene dôležité, ich abstraktná povaha nemusí stačiť na to, aby motivovala ľudí k zmene správania. Emocionálne pútavejšie príbehy o ľudských a zvieracích obetiach klimatickej zmeny a strate biodiverzity by mohli byť účinnejšie. Príkladom úspešnej kampane zameranej na ochranu konkrétneho druhu je „Save the Whales“, ktorej úspech bol čiastočne spôsobený použitím charizmatickej veľryby ako symbolu.

Pre záchranu planéty je nevyhnutné venovať pozornosť obom krízam – klimatickej zmene aj strate biodiverzity. Potrebujeme komplexný prístup, ktorý bude brať do úvahy všetky aspekty životného prostredia a bude komunikovaný spôsobom, ktorý osloví širokú verejnosť. (Co2AI)

Biodiverzita a klíma sú vzájomne prepojené. Strata alebo zhoršenie ekosystémov a ich rastlín či zvierat vedie k uvoľňovaniu uloženého uhlíka do atmosféry, čo urýchľuje zmenu klímy. Zhoršujúce sa klimatické zmeny zároveň spôsobujú ďalšie straty biodiverzity (viac…)

16. konferencia zmluvných strán (COP16) Dohovoru OSN o biologickej diverzite sa začala v pondelok v meste Cali a potrvá do 1. novembra. S témou „Mier s prírodou“ má naliehavú úlohu prísť s monitorovacími a finančnými mechanizmami na dosiahnutie 23 cieľov ochrany prírody OSN dohodnutých v Kanade pred dvoma rokmi.

Prezidentka COP16 Susana Muhamad, kolumbijská ministerka životného prostredia, v piatok povedala, že v rokovaniach došlo k „veľmi dobrému pokroku“ a dodala, že „počas tohto týždňa pokročilo veľa práce“.

Mobilizácia zdrojov zostáva „jedným z najťažších problémov,“ povedala novinárom v Cali, „kvôli veľmi odlišným názorom strán.“

Šéf OSN António Guterres v nedeľu vyzval 196 signatárov dohovoru o biodiverzite, aby „premenili slová na činy“ a podporili Globálny rámcový fond pre biodiverzitu vytvorený minulý rok na splnenie cieľov OSN. (Viac na phys.org)

Globálny atlas ekosystémov je prvý harmonizovaný zdroj určený na mapovanie a monitorovanie všetkých svetových ekosystémov. Globálny atlas ekosystémov, ktorý zvolala Skupina pre pozorovania Zeme a bol predstavený na konferencii Organizácie Spojených národov o biodiverzite (COP16) v roku 2024, bude slúžiť ako základný nástroj na podporu ochrany, obnovy a trvalo udržateľného riadenia ekosystémov, ktoré sú rozhodujúce pre riešenie globálnych environmentálnych kríz.

Tvorcovia politík, finančné inštitúcie, súkromné ​​spoločnosti a dokonca aj miestne komunity budú používať Atlas na prijímanie informovaných rozhodnutí, podporu udržateľnosti a riadenie rizík.

Globálny atlas ekosystémov zmení hru v tom, ako chápeme, monitorujeme, chránime a riadime ekosystémy.

Tento týždeň sa v Cali v Kolumbii otvára 16. ^konferencia OSN o biodiverzite (COP16), na ktorej sa stretlo 190 účastníkov z celého sveta, aby sa zamerali na problematiku prírody a predchádzania jej strate. Čo môžeme očakávať, že po otvorení prvých zasadnutí bude na prvom mieste programu? Ako je cieľom konferencie podnietiť zmenu a na čo by si podniky mali dávať pozor?

Tohtoročný COP o biodiverzite prehodnotí jeden z kľúčových výstupov COP15 spred dvoch rokov – Kunming-Montreal Global Biodiverzita Framework, tiež známy ako Plán biodiverzity. Dohoda znamenala významný míľnik na konferencii COP15 a stanovila štyri ciele na vysokej úrovni , ktorými sú vo všeobecnosti: zachovanie integrity ekosystému, podstatné zvýšenie plochy prirodzených ekosystémov do roku 2050, zastavenie vymierania známych ohrozených druhov spôsobené ľudskou činnosťou a desaťnásobné zníženie miery vymierania. Stanovilo tiež 23 cieľov vrátane často diskutovaného cieľa 30×30 – záväzku chrániť a zachovať minimálne 30 % pôdy a mora pre biodiverzitu do roku 2030. (Ben Stansfield, viac na lexology.com)

Nový brífing EEA „Riešenia na obnovu európskych poľnohospodárskych ekosystémov“ predstavuje príklady kľúčových možností, ktoré majú poľnohospodári k dispozícii, na základe dôkazov , aby pomohli obnoviť európske ekosystémy a zvýšili schopnosť poľnohospodárskeho sektora vyrovnať sa s rastúcimi vplyvmi zmeny klímy, ako sú suchá a záplavy. zvýšenie produktivity.

Štúdia hovorí, že zavedenie niektorých kľúčových poľnohospodárskych postupov sa môže ukázať ako výhodné pre farmárov aj miestnu prírodu , pretože poskytuje lepšiu odolnosť a obnovuje miestne ekosystémy, ako sú trávne porasty, živé ploty alebo potoky.

Tieto postupy môžu zlepšiť stav poloprírodných biotopov, obnoviť multifunkčné a biologicky rozmanité poľnohospodárske krajiny a znížiť tlaky na biodiverzitu pri udržateľnom hospodárení s pôdou a vodou. Všetky tieto akcie môžu byť prospešné pre opeľovače, druhy a ich biotopy, ako aj pomôcť posilniť miestnu odolnosť voči vplyvom zmeny klímy.  (Viac na eea.europa.eu)

Zvažovaním opatrení v oblasti klímy oddelene od ochrany prírody môžu klimatické riešenia niekedy zhoršiť biodiverzitu, zdôrazňujú viacerí odborníci, ktorí si žiadajú systémový prístup.

„Niekedy, keď sa snažíme nájsť riešenie problému, riskujeme, že spôsobíme škody inde,“ vysvetľuje Anne Larigauderie, výkonná tajomníčka Medzivládnej vedeckej a politickej platformy pre biodiverzitu, ktorá v decembri zverejní významnú správu o tom, ako zosúladiť klímu, biodiverzitu, prístup k vode alebo jedlu a zdravie.

Už v roku 2021 pracovná skupina medzi IPBES a IPCC, jej klimatickými náprotivkami v rámci OSN, vysvetlila, že samostatné posudzovanie klímy a biodiverzity riskuje, že „v najhoršom prípade […] povedie k prijatiu opatrení, ktoré neúmyselne zabránia vyriešeniu jedného alebo oboch problémov. (Viac na rtbf.be)

Všetko, čo potrebujete vedieť o troch tohtoročných veľkých environmentálnych konferenciách. Klimatická zmena, strata biodiverzity, degradácia pôdy, dezertifikácia a sucho sú hlboko prepojené aspekty planetárnej krízy.

Keďže väčšina cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG) do roku 2030 je v súčasnosti mimo trať, musíme urýchlene konať, aby sme túto krízu zvládli a zabezpečili si budúcnosť, v ktorej sa dá žiť.

Tento rok sa v priebehu šiestich týždňov konajú tri veľké environmentálne konferencie zmluvných strán (COP).

Predstavujú jedinečnú príležitosť riešiť naše najpálčivejšie problémy bezhlavo a spoločne. Výzvy, ktorým čelíme, neexistujú izolovane a ani riešenia neexistujú. Výsledok COP je rozhodujúci pre našu budúcnosť.

Tu je to, čo potrebujete vedieť.

Summit o biodiverzite COP16 sa začína v pondelok 21. októbra a potrvá do 1. novembra. Na rozdiel od konferencií o zmene klímy, ktoré sa konajú každý rok, COP o biodiverzite sú zriedkavejším činom, ktoré sa konajú každé dva roky. Tohtoročný COP o biodiverzite, ktorý sa koná v kolumbijskom meste Cali, je preto prvým od COP15 v roku 2022. COP15 vyvrcholil  Globálnym rámcom biodiverzity Kunming-Montreal , ktorý stanovuje cestu k dosiahnutiu „ sveta žijúceho v harmónii s prírodou do roku 2050 “. “ a obsahuje ciele na rok 2050, podporené cieľmi na rok 2030. Rozhodujúcim zameraním nadchádzajúceho COP o biodiverzite je implementácia ambicióznych cieľov a cieľov stanovených v Rámci do praxe. Nižšie uvádzame niekoľko bodov, na ktoré si treba dať pozor pred začiatkom COP. (Richard Hilton, Helena Campbellová, viac na lexology.com)