Biodiverzita

Aktívne zapojenie občanov má významný pozitívny vplyv na úspešnosť a udržateľnosť iniciatív zameraných na zvýšenie mestskej biodiverzity a zelenej infraštruktúry. Projekt BiodiverCities ukázal, že keď sú (viac…)

Štúdia  analyzuje potenciálny vplyv Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (EUBDS) na drevárske biohospodárstvo EÚ. Cieľom EUBDS je do roku 2030 chrániť 30 % územia EÚ, pričom 10 % má byť prísne (viac…)

Hospodárske subjekty čakajú z dôvodu implementácie euronariadenia o znižovaní odlesňovania nové povinnosti. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa vykonávajú opatrenia Európskej únie (EÚ) na zmiernenie globálneho odlesňovania, z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady SR. Tlačová agentúra TASR o tom informuje na portáli Teraz.sk.

Tento dokument predstavuje rozsiahlu metaanalýzu zameranú na posúdenie globálneho vplyvu ľudskej činnosti na biodiverzitu. Autori analyzovali 2 133 publikácií zahŕňajúcich 97 783 ovplyvnených a referenčných lokalít, čím vytvorili bezprecedentný súbor dát s 3 667 nezávislými porovnaniami vplyvov na biodiverzitu naprieč všetkými hlavnými skupinami organizmov, biotopmi a piatimi najvýznamnejšími ľudskými tlakmi. Štúdia kvantifikovala tri kľúčové miery biodiverzity s cieľom zistiť, ako tieto tlaky vedú k homogenizácii, zmenám v zložení biologických spoločenstiev a zmenám v lokálnej diverzite.

Autori zdôrazňujú, že hoci je známe, že ľudské aktivity spôsobujú širokú škálu environmentálnych tlakov, ktoré majú bezprecedentné účinky na biodiverzitu, doterajšie poznatky o rozsahu a povahe týchto vplyvov zostávali nejasné. Predchádzajúce pokusy o syntézu priniesli zmiešané výsledky týkajúce sa lokálnej diverzity a najmä biotickej homogenizácie. Táto štúdia sa preto zamerala na systematické porovnanie ovplyvnených a referenčných spoločenstiev s cieľom identifikovať globálne trendy v homogenizácii a zmenách zloženia spoločenstiev a lokálnej diverzity.

Na analýzu vplyvu ľudských tlakov na diverzitu spoločenstiev v priestore autori zhromaždili 3 667 individuálnych porovnaní z 2 133 publikovaných štúdií, ktoré zahŕňali 49 401 referenčných a 48 382 ovplyvnených spoločenstiev. Tento globálny súbor dát pokrýva všetky hlavné skupiny organizmov (rastliny, tetrapody, ryby, hmyz, mikroorganizmy a huby) a reprezentuje hlavné biómy Zeme (morské, sladkovodné a suchozemské). Štúdia sa zamerala na kvantifikáciu zmien spojených s piatimi dominantnými ľudskými tlakmi: zmeny využívania pôdy, využívanie zdrojov, znečistenie, zmena klímy a invázne druhy. Pre každé porovnanie bol vypočítaný log-response ratio (LRR) pre homogenitu (LRR homogenity), zmenu zloženia (LRR shift) a lokálnu diverzitu (LRR local diversity).

Výsledky štúdie ukázali, že na rozdiel od dlhodobých očakávaní, neexistuje jasná všeobecná homogenizácia spoločenstiev vplyvom ľudských tlakov. Celkový log-response ratio pre homogenitu bol blízky nule, ale mierne negatívny, čo naznačuje skôr biotickú diferenciáciu. Kriticky však bolo zistené, že priestorová škála významne ovplyvňuje účinky ľudských tlakov na homogenitu spoločenstiev. Ľudské tlaky majú tendenciu homogenizovať spoločenstvá vo väčších mierkach a diferencovať ich v menších mierkach. Biotická diferenciácia bola významná najmä v reakcii na využívanie zdrojov a znečistenie.

Naopak, štúdia zistila jasný posun v zložení spoločenstiev v reakcii na ľudské tlaky. Tento posun sa líšil v závislosti od typu biómu, tlaku, skupiny organizmov a priestorovej škály. Všetkých päť analyzovaných typov ľudských tlakov významne posunulo zloženie biologických spoločenstiev, pričom najsilnejší vplyv na zmeny zloženia mali zmeny biotopov a najmä znečistenie. Významné rozdiely v posunoch zloženia boli zistené aj medzi skupinami organizmov, pričom mikroorganizmy a huby vykazovali najväčšie zmeny.

Pokiaľ ide o lokálnu diverzitu, štúdia zistila jasné dôkazy o tom, že lokality ovplyvnené ľudskými tlakmi majú nižšiu lokálnu diverzitu. Podobne ako pri zmenách zloženia, aj tu boli najsilnejšími hnacími silami straty lokálnej diverzity znečistenie a zmeny biotopov. Zaujímavé je, že na rozdiel od zmien zloženia, najväčšie negatívne účinky na lokálnu diverzitu pociťovali najväčšie organizmy.

Štúdia tiež odhalila prepojenie medzi zmenami lokálnej diverzity a posunmi v zložení a homogenizáciou biologických spoločenstiev v priestore. Väčšia strata druhov bola spojená so silnejším posunom v zložení a diferencovanejšími spoločenstvami.

Metodologicky štúdia vykonala metaanalýzu na základe dát extrahovaných z ordinačných grafov (PCoA a NMDS) publikovaných štúdií. Použitím webového nástroja Webplotdigitizer boli manuálne extrahované súradnice bodov reprezentujúcich jednotlivé biologické spoločenstvá. Následne boli vypočítané efektové veľkosti pre homogenitu, posun v zložení a zmenu lokálnej diverzity. Na testovanie vplyvu rôznych faktorov (bióm, tlak, skupina organizmov, priestorová škála) na tieto efektové veľkosti boli použité zmiešané lineárne modely. Autori tiež testovali potenciálnu publikačnú zaujatosť, ktorá sa neukázala ako významný faktor ovplyvňujúci výsledky.

Záverom, táto rozsiahla analýza poskytuje nový a vysoko detailný obraz o stave poznania vplyvu ľudských tlakov na biodiverzitu. Ukazuje, že hoci nedochádza k všeobecnej biotickej homogenizácii, ľudské tlaky jednoznačne vedú k posunom v zložení spoločenstiev a znižujú lokálnu diverzitu. Zistené vzťahy medzi rôznymi aspektmi biodiverzity a ich odozvou na ľudské tlaky predstavujú dôležitý základ pre rozvoj a hodnotenie budúcich stratégií ochrany biodiverzity. JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Biodiverzita: Rozmanitosť života na Zemi na všetkých jeho úrovniach, vrátane genetickej diverzity v rámci druhov, druhovej diverzity medzi druhmi a diverzity ekosystémov.
• Homogenizácia (biotická): Proces, pri ktorom sa biologické spoločenstvá v rôznych geografických oblastiach stávajú si podobnejšími v druhovej skladbe v dôsledku šírenia bežných alebo inváznych druhov a úbytku pôvodných alebo vzácnych druhov.
• Diferenciácia (biotická): Proces, pri ktorom sa biologické spoločenstvá v rôznych geografických oblastiach stávajú menej podobnými v druhovej skladbe.
• Lokálna diverzita (alfa diverzita): Druhová bohatosť alebo rozmanitosť v rámci určitej lokality alebo biotopu. V tejto štúdii sa často meria ako taxonomická bohatosť (počet druhov).
• Zloženie spoločenstva: Identita a relatívna početnosť druhov, ktoré tvoria určité biologické spoločenstvo. Zmeny v zložení znamenajú zmeny v tom, ktoré druhy sú prítomné a v akom množstve.
• Log-response ratio (LRR): Štandardizovaná metrika veľkosti účinku používaná v meta-analýzach. V tejto štúdii sa používa na kvantifikáciu zmien v homogenite, zložení a lokálnej diverzite vplyvom ľudských tlakov v porovnaní s referenčnými lokalitami.
• Meta-analýza: Štatistická technika, ktorá kombinuje výsledky viacerých nezávislých štúdií na danú tému s cieľom získať celkový odhad účinku.
• Antropocén: Navrhovaná geologická epocha charakterizovaná významným vplyvom ľudských aktivít na geológiu a ekosystémy Zeme.
• Referenčné spoločenstvá: Biologické spoločenstvá, ktoré sú považované za málo alebo vôbec neovplyvnené špecifickým ľudským tlakom, a slúžia ako kontrola pre porovnanie s ovplyvnenými spoločenstvami.
• Ordinačné metódy (napr. PCoA, NMDS): Multivariátne štatistické techniky používané na vizualizáciu a analýzu podobnosti alebo odlišnosti medzi biologickými spoločenstvami na základe ich druhovej skladby.
• Taxonomická bohatosť: Počet rôznych druhov prítomných v danom spoločenstve alebo na danej lokalite.

Metóda Miyawaki je jednou z najúčinnejších metód výsadby stromov na rýchle vytvorenie lesného porastu na degradovanej pôde, ktorá bola použitá na iné účely, ako je poľnohospodárstvo alebo stavebníctvo. Je účinný, pretože je založený na princípoch prirodzeného zalesňovania, teda využívaní drevín pôvodných v danej oblasti a kopírujúcich prirodzené procesy obnovy lesa. Má niektoré významné výhody oproti tradičnejším lesníckym metódam, keď sa používa v menších projektoch zalesňovania a je obzvlášť účinný v mestskom prostredí. Stromy vysadené touto metódou rastú oveľa rýchlejšie, čím naštartujú proces tvorby lesa a zachytia viac uhlíka. V lesoch Miyawaki bola zaznamenaná vyššia biodiverzita ako v susedných lesoch, takže je to ideálna metóda na rýchle vytváranie rozmanitých lesných ekosystémov. V kontexte súčasnej núdzovej situácie v oblasti zmeny klímy a dôrazných varovaní o globálnej strate biodiverzity môže byť schopnosť rýchlo vytvárať rozmanité a zdravé lesy životne dôležité pre splnenie medzinárodných cieľov a riešenie týchto problémov. (Dr Simone Webber, viac na creatingtomorrowsforests.co.uk)

Často sa predpokladá, že staršie lesné ekosystémy dokážu efektívne akumulovať a dlhodobo ukladať (sekvestrovať) väčších uhlíkov. Nová štúdia realizovaným výskumným tým z biologickej stanice University of Michigan však skúmala kolobeh uhlíka v období dvoch storočí a zistila, že tento proces je oveľa komplexnejší, ako sa pôvodne predpokladalo.

Štúdia štruktúry spoločenstiev, ktoré vzájomne prepojené účinky lesa, založenia stromov a húb, ako aj biogeochemických procesov v pôde, zasahujú do množstva uhlíka uloženého nad a pod zemou výraznejšie, než sa doteraz verilo.

Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise a výsledkom je ekologický výskum výskumných aktivít, ktorý v priebehu niekoľkých desaťročí priniesol viac ako 100 vedcov z rôznych častí USA na historickej výskumnej stanici v Pellstone, v št.

(Viac na esajournals.onlinelibrary.wiley.com)

Dokument sa zaoberá potenciálom stredoeurópskych lesov pre ukladanie uhlíka v globálnom kontexte a zdôrazňuje ich dôležitú, no často podceňovanú úlohu pri zmierňovaní nepriaznivých dôsledkov klimatických zmien. (viac…)

Odlesňovanie v Kolumbii vzrástlo v roku 2024 o 35 % z 23-ročného minima v predchádzajúcom roku, čo je spôsobené nárastom v amazonskom regióne, uviedla vo štvrtok ministerka životného prostredia Susana Muhamad. Oznámenie prichádza niekoľko dní predtým, ako krajina na budúci týždeň predsedá rokovaniam OSN o prírode v Ríme.

Odlesňovanie vlani dosiahlo 1 070 štvorcových kilometrov (413 štvorcových míľ) po tom, čo v roku 2023 kleslo na niečo vyše 792 štvorcových kilometrov z približne 1 235 štvorcových kilometrov v roku 2022.

„V roku 2024 sme boli svedkami nárastu stredne veľkých oblastí odlesňovania, ktoré zahŕňa operácie platené veľkým kapitálom,“ povedal Mohamed novinárom v Bogote, pričom poukázal na zapojenie organizovaného zločinu viac ako vidieckych komunít. (Sebastian Rodriguez, viac na climatechangenews.com)

Na samite COP15 o biodiverzite v decembri 2022 sa takmer každá krajina na svete zaviazala k novej globálnej dohode o „zastavení a zvrátení“ straty biodiverzity do roku 2030 a „obnovení harmónie s prírodou“ do roku 2050.

V rámci globálneho rámca biodiverzity Kunming-Montreal (GBF) sa krajiny zaviazali vydať nové národné plány, ako dosiahnu celý rad cieľov a úloh.

Tieto plány sú známe ako národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity (NBSAP). (Viac na carbonbrief.org)

Tento dokument, „Stratégia odolnosti voči vode“, je pozícia organizácie Water Europe (WE) zameraná na podporu inovácií, výskumu a vývoja technológií v oblasti vody v Európe. Dokument zdôrazňuje potrebu (viac…)

Nová štúdia naznačuje, že reintrodukcia vlkov do Škótskej vysočiny by mohla mať zásadný vplyv na zníženie emisií uhlíka a obnovu pôvodných lesov. Výskum, publikovaný v časopise Ecological (viac…)

Tím Mercedesu pre Formulu 1 spojil svoje sily s prírodne založeným vývojárom uhlíka Chestnut Carbon, aby podporili vysokokvalitné projekty odstraňovania uhlíka v juhovýchodných Spojených štátoch.

Prvá iniciatíva s cieľom poskytnúť „účinné klimatické projekty, ktoré zväčšia omladenie poškodenej pôdy“, bude zahŕňať obnovu 200 hektárov degradovanej poľnohospodárskej plochy na živé lesy s biodiverzitou prostredníctvom výsadby viac ako 260 000 pôvodných stromov. ( Viac na formula1.com)

Dokument sa zaoberá snahou o integráciu biodiverzity do urbanistického plánovania v Európe, s cieľom zvrátiť úpadok prírody. Zdôrazňuje dôležitosť záväzných cieľov pre vlády a potrebu rozsiahlej revízie procesu územného plánovania. (viac…)

Environmentálna kriminalita spôsobuje značné škody na životnom prostredí, verejnom zdraví a globálnej ekonomike. Počet úspešne stíhaných prípadov však zostáva nízky, sankcie nemajú odstrašujúci účinok a cezhraničná spolupráca je nedostatočná. (viac…)

Publikácia sa zaoberá významom biodiverzity pre odolnosť lesov, najmä v kontexte klimatických zmien a rastúcich narušení.  Zdôrazňuje, ako rozmanitosť druhov stromov a rastlín posilňuje schopnosť lesa (viac…)

Svet čelí bezprecedentnej strate biodiverzity a zhoršovaniu stavu prírody, čo má vážne dôsledky pre globálnu ekonomiku a ľudské blaho. Predchádzajúce a súčasné prístupy k ochrane prírody zlyhali pri zastavení alebo zvrátení tohto negatívneho trendu. Preto je transformačná zmena naliehavo potrebná na dosiahnutie vízie, v ktorej je biodiverzita cenená, chránená a múdro využívaná, čím sa zabezpečia ekosystémové služby a zdravá planéta pre všetkých.

Čo je transformačná zmena?

Transformačná zmena je zásadná a systémová reorganizácia v rámci technických, ekonomických a sociálnych faktorov, vrátane paradigiem, cieľov a hodnôt. Nejde len o zmenu v stratégiách a činnostiach, ale aj o zmenu v spôsobe, akým ľudia vnímajú svet, štruktúry a praktiky. Táto zmena sa zameriava na hlboké príčiny straty biodiverzity, ktorými sú:

• odpojenie od prírody a dominancia nad ňou a nad ľuďmi,
• koncentrácia moci a bohatstva,
• uprednostňovanie krátkodobých, individuálnych a materiálnych ziskov.

Princípy transformačnej zmeny

Pre úspešnú transformačnú zmenu sú nevyhnutné štyri kľúčové princípy:

1. rovnosť a spravodlivosť,
2. pluralizmus a inklúzia,
3. úctivé a vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a prírodou,
4. adaptívne učenie a konanie.

Tieto princípy sú dôležité pre odstránenie hlbokých príčin straty biodiverzity a pre riadenie procesu zmeny spôsobom, ktorý je citlivý na neočakávané alebo negatívne dopady.

Výzvy a prekážky transformačnej zmeny

Transformačná zmena čelí systémovým, pretrvávajúcim a všadeprítomným výzvam. Medzi hlavné prekážky patria:

• vzťahy dominancie nad prírodou a ľuďmi,
• ekonomické a politické nerovnosti,
• nedostatočné politiky a nevhodné inštitúcie,
• neudržateľné vzorce spotreby a výroby,
• obmedzený prístup k čistým technológiám a nekoordinované systémy poznania a inovácií.

Tieto výzvy sa prejavujú ako bariéry, ktoré bránia transformačnej zmene. Okrem toho mocné skupiny s osobnými záujmami využívajú zdroje na ochranu svojich záujmov, čím spomaľujú transformačnú zmenu.

Stratégie a akcie pre transformačnú zmenu

Na urýchlenie transformačnej zmeny je potrebných päť kľúčových stratégií a s nimi spojené akcie:

1. Ochrana a obnova miest cenných pre prírodu a ľudí.
2. Zavedenie systémových zmien v odvetviach, ktoré najviac prispievajú k strate biodiverzity.
3. Transformácia ekonomických systémov v prospech prírody a spravodlivosti.
4. Transformácia systémov riadenia tak, aby boli integrované, inkluzívne, zodpovedné a adaptívne.
5. Posun spoločenských názorov a hodnôt, aby sa uznala a uprednostnila základná previazanosť medzi ľuďmi a prírodou.

Kľúčové kroky pre transformačnú zmenu:

• Vytváranie spoločných pozitívnych vízií: Je dôležité vytvárať vízie, ktoré uznávajú prepojenosť sociálnych a ekologických systémov. Vízie by mali zahŕňať rôzne hodnoty a pohľady a mali by podporovať poznatky domorodých obyvateľov.
• Spolupráca a partnerstvá: Transformačná zmena si vyžaduje spoluprácu rôznych aktérov, vrátane vlád, podnikateľov, občianskej spoločnosti, domorodých obyvateľov a miestnych komunít.
• Politická podpora: Vlády majú kľúčovú úlohu pri presadzovaní politík a regulácií, ktoré podporujú ochranu prírody a udržateľnosť.
• Zmena ekonomických paradigiem: Je potrebné preorientovať ekonomické systémy tak, aby uprednostňovali prírodu a sociálnu spravodlivosť pred súkromnými záujmami.
• Vzdelávanie a osveta: Vzdelávanie a komunikácia majú zásadný význam pre zmenu spoločenských názorov a hodnôt.

Príklady transformačnej zmeny

Existuje mnoho iniciatív, ktoré majú transformačný potenciál. Napríklad:

• Morské rezervácie, ktoré sú spravované spoločne rybármi, vedcami a vládou, prinášajú pozitívne výsledky v oblasti ochrany biodiverzity a miestnej ekonomiky.
• Agroekologické prechody, ktoré podporujú biodiverzitu a spravodlivosť v potravinových systémoch.
• Technologické inovácie využívajúce finančné technológie na ochranu prírody a výsadbu stromov.
• Komunitné ochranárske projekty ktoré sú založené na hodnotách spolunažívania, dôstojnosti a ľudských práv.

Transformačná zmena je naliehavá, potrebná a náročná, ale dosiahnuteľná. Na záchranu biodiverzity a zabezpečenie udržateľnej budúcnosti je nevyhnutné prijať nový spôsob myslenia a konania. To si vyžaduje spoločné úsilie všetkých aktérov spoločnosti a odhodlanie k zásadným zmenám v našich hodnotách, štruktúrach a praktikách. Napriek prekážkam, existuje množstvo príkladov transformačnej zmeny ktoré dokazujú, že pozitívne výsledky pre prírodu a ľudí sú možné. Kľúčom k úspechu je odhodlanie, spolupráca, a viera v lepšiu budúcnosť pre našu planétu. JaroR

Vedecká štúdia, ktorá sa zaoberá vplyvom rôznych stratégií zmierňovania klimatických zmien na biodiverzitu. Konkrétne skúma dopad lesných a bioenergetických stratégií na rozsahy výskytu 14 234 druhov stavovcov. Štúdia využíva rozsiahle dátové sady o biotopoch, klíme a výskyte druhov na modelovanie toho, ako tieto stratégie ovplyvňujú dostupné biotopy a klimatické podmienky pre rôzne druhy.

Metodológia

1. Zber a príprava dát:
   • Získavanie údajov o biodiverzite, klíme, využití pôdy a ďalších podporných údajoch.
   • Používanie údajov o výskyte druhov z Global Biodiversity Information Facility (GBIF) a IUCN.
   • Čistenie a spracovanie dát, vrátane odstraňovania záznamov mimo očakávaného rozsahu a filtrovania fosílnych záznamov.
   • Vytvorenie dvoch sád záznamov výskytu pre vtáky: „hniezdiace“ a „nehniezdiace“.
   • Získanie globálnych klimatických premenných z Coupled Model Intercomparison Project (CMPIP6) a IPCC.
   • Použitie globálnej mapy biotopov IUCN, ktorá modifikuje dáta Copernicus landcover z roku 2015 s použitím záznamov o biodiverzite.
   • Projekcia zmien v zložení biotopov do roku 2050 na základe frakčných pokrytí 32 rastlinných funkčných typov.
   • Získanie máp súčasných zásob uhlíka v rastlinnej biomase a v pôde.
   • Použitie máp maximálneho percenta pokrytia stromami, globálnych biomov a sedimentárnych paniev.
2. Vytvorenie máp areálu výskytu (AOH) pre každý druh:
   • Modelovanie bioklimatickej obálky každého druhu pomocou MaxEnt modelov distribúcie druhov (SDM).
   • Kombinovanie bioklimatickej obálky s údajmi o biotopoch a afinitami druhov k biotopom na vytvorenie máp AOH.
   • Zohľadnenie rôznych scenárov šírenia druhov, vrátane nulového, obmedzeného a ideálneho šírenia.
3. Modelovanie vplyvov konverzie biotopov spôsobených LBMS:
   • Posudzovanie vplyvov zalesňovania (reforestation and afforestation) a bioenergetických plodín.
   • Identifikácia pixelov, ktoré sú biophysical schopné podporovať stromy prostredníctvom prirodzeného rastu.
   • Vylúčenie pixelov, kde by zisky uhlíka boli offsetované zmenami v albede.
   • Rozlišovanie medzi reforestation a afforestation na základe historických biotopov.
   • Modelovanie vplyvov bioenergetických plodín s dôrazom na trávnaté porasty.
   • Aktualizácia AOH máp pre každý druh po aplikovaní zalesňovacích a bioenergetických stratégií.
4. Výpočet dopadov LBMS na zmierňovanie klímy:
   • Výpočet množstva atmosférického uhlíka odstráneného zalesňovaním a ukladaním uhlíka z bioenergetických plodín.
   • Zohľadnenie emisií uhlíka spojených s hnojením bioenergetických plodín.
   • Výpočet uhlíkového benefitu nahradením fosílnych palív bioenergiou.
   • Modelovanie sekvestrácie uhlíka prostredníctvom zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) v geologických zásobníkoch.
   • Prevod množstva uhlíka na zmeny v priemernej úrovni globálneho otepľovania a regionálne zmeny v bioklimatických premenných.
   • Výpočet zmien v AOH každého druhu v závislosti od zmien v bioklimatických premenných.
5. Agregácia výsledkov:
   • Prezentovanie výsledkov na úrovni druhov, vrátane logaritmického pomeru zmien AOH.
   • Výpočet priestorovo špecifických zmien v AOH, priemerných naprieč všetkými druhmi.
   • Identifikácia, ktorá LBMS je lepšia pre biodiverzitu v danom pixeli.

Hlavné zistenia

• Zalesňovanie má pre niektoré druhy pozitívny vplyv, zatiaľ čo pre iné negatívny.
• Bioenergetické plodiny majú potenciál na zmiernenie zmeny klímy, ale môžu mať negatívny dopad na biodiverzitu.
• Vplyv lesných a bioenergetických stratégií sa líši v závislosti od druhu a regiónu.
• Klimatické zmeny môžu významne ovplyvniť rozsahy druhov bez ohľadu na implementáciu LBMS.
• Štúdia zdôrazňuje dôležitosť zohľadňovania rôznych vplyvov LBMS (konverzia biotopov a zmierňovanie klímy) a ich vzájomné ovplyvňovanie.

Zdroje neistoty

• Použitie jedného SDM modelu (MaxEnt) a rovnakých prediktorových premenných pre všetky druhy.
• Neistota v mapách globálneho potenciálu rastu lesov, sekvestrácie uhlíka a albeda.
• Zjednodušené modelovanie vplyvu klímy na druhy.
• Neistota vyplývajúca z modelovania šírenia a adaptácie druhov.
• Nedostatok detailov o tom, ako druhy využívajú rozličné biotopy.

Záver

Štúdia poskytuje komplexný prehľad o vplyvoch lesných a bioenergetických stratégií na biodiverzitu. Výsledky ukazujú, že je dôležité brať do úvahy komplexné vplyvy LBMS na rôzne druhy a regióny, a nie sa zameriavať iba na globálne ukazovatele. Je potrebné dôsledne zvážiť kompromisy medzi zmierňovaním klímy a ochranou biodiverzity pri rozhodovaní o implementácii LBMS. Ďalší výskum by sa mal zamerať na zlepšenie modelov a zohľadňovanie ďalších faktorov ovplyvňujúcich vplyv LBMS na biodiverzitu. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• AOH (Area of Habitat): Plocha biotopu, predstavuje oblasť, ktorá je pre daný druh vhodná z hľadiska klímy a typov biotopov.
• Bioclimatická obálka: Rozsah klimatických podmienok, ktoré je daný druh schopný tolerovať, vyjadrený ako relatívna miera vhodnosti jednotlivých miest.
• LBMS (Land-Based Mitigation Strategy): Pozemná mitigačná stratégia, metóda alebo postup využívania pôdy na zníženie emisií skleníkových plynov alebo odstraňovanie uhlíka z atmosféry.
• Reforestácia: Obnova lesa na miestach, kde historicky lesy existovali.
• Aforestácia: Výsadba lesa na miestach, ktoré boli historicky nelesné.
• MaxEnt: Druhový distribučný model založený na princípe maximálnej entropie, ktorý sa používa na modelovanie rozloženia druhov na základe ich výskytu a environmentálnych premenných.
• GBIF: Global Biodiversity Information Facility, globálna databáza údajov o výskyte druhov.
• SDM (Species Distribution Model): Druhový distribučný model, vytvára predpovede o priestorovom rozložení druhov.
• Bilineárna interpolácia: Metóda na odhadovanie hodnôt medzi dvoma známymi údajmi, použitá na resamplovanie dát.
• Kriging: Metóda interpolácie na odhadovanie priestorových hodnôt na základe polohy a hodnoty okolitých bodov.
• Pseudo-absencie: Údaje o miestach, kde sa predpokladá, že daný druh nevyskytuje, ktoré sa používajú na trénovanie modelov druhového rozloženia.
• Sedimentárne panvy: Geologické štruktúry vhodné na dlhodobé ukladanie uhlíka.
• Biom: Veľký ekosystém s charakteristickou vegetáciou a klímou.
• Albedo: Miera odrazivosti povrchu zeme voči slnečnému žiareniu, môže ovplyvňovať otepľovanie a ochladzovanie.
• SSP2-RCP4.5: Spoločná sociálno-ekonomická cesta 2 (SSP2) v kombinácii s reprezentatívnou cestou koncentrácií 4.5 (RCP4.5), jeden z referenčných scenárov pre budúci vývoj klímy.
• Lignocelulózové rastliny: Rastliny, ktorých hlavnou zložkou je celulóza, lignín a hemicelulóza. Používajú sa na výrobu bioenergie.

Biodiverzita je kľúčová pre rovnováhu ekosystémov. Závisia od nej biotopy zvierat a rastlín a tiež ľudia. Predpovede sú však alarmujúce: do konca tohto storočia môžu vyhynúť až tri milióny druhov. Vyplýva to zo záverov medzinárodnej študie publikovaná v roku 2022, ktorá po prvýkrát skúmala významný počet odborníkov z globálneho juhu. (Viac na swissinfo.ch)

Táto zhrňujúca dokumentácia analyzuje kľúčové myšlienky a fakty uvedené v článku „IPBES nexus report: Five takeaways for biodiversity, food, water, health and climate“ publikovanom na Carbon Brief 17. decembra 2024.

Hlavné témy správy:

• Prepojenie medzi biodiverzitou, potravinami, vodou, zdravím a klímou: Správa zdôrazňuje komplexné prepojenie medzi týmito systémami a varuje pred negatívnymi dopadmi, ak sa na jeden prvok zameriame na úkor ostatných.
• Dopady straty biodiverzity: Správa poukazuje na to, ako strata biodiverzity ohrozuje potravinové a vodné systémy, ľudské zdravie a stabilitu klímy.
• Úloha udržateľných potravinových systémov: Správa zdôrazňuje dôležitosť prechodu na udržateľné a zdravé stravovanie, čo by malo priaznivý vplyv na všetky prepojené systémy.
• Obnova ekosystémov: Správa konštatuje, že všetky dostupné možnosti obnovy biodiverzity by zároveň prispeli k zmierňovaniu a adaptácii na zmenu klímy.
• Financovanie opatrení na ochranu biodiverzity: Správa identifikuje značnú finančnú medzeru v oblasti ochrany biodiverzity a navrhuje reformy globálneho financovania na jej preklenutie.

Kľúčové myšlienky a fakty:

1. Strata biodiverzity ohrozuje potravinové a vodné systémy, ľudské zdravie a klímu.

Správa konštatuje, že biodiverzita je „nevyhnutná“ pre ľudskú existenciu, pretože podporuje dodávky vody a potravín, je základom verejného zdravia a prispieva k stabilite klímy. V posledných 30-50 rokoch však biodiverzita klesla v priemere o 2-6% každé desaťročie vo všetkých hodnotených ukazovateľoch.

Správa zdôrazňuje „roztrieštenú správu“ biodiverzity, vody, potravín, zdravia a zmeny klímy ako hlavnú prekážku brániacu efektívnym opatreniam.

„Pretože naše súčasné systémy riadenia sú často rozdelené do rôznych rezortov, pracujú v silách. Sú veľmi fragmentované a pracujú a rozvíjajú politiky izolovane – tieto prepojenia [medzi klímou, zdravím, biodiverzitou, vodou a potravinami] sa často ani neuznávajú alebo ignorujú. To v skutočnosti znamená, že sa môžu objaviť nezamýšľané dôsledky alebo kompromisy, pretože ľudia jednoducho nemysleli holisticky.“ – Prof. Paula Harrison, spoluautorka správy

2. Zameranie sa výlučne na potravinovú bezpečnosť vedie k „vážnym kompromisom“ v oblasti klímy, vody a biodiverzity.

Správa analyzuje šesť „archetypov scenárov prepojenia“ a konštatuje, že scenáre zamerané na udržateľnosť, ako napríklad „scenár orientovaný na prírodu“ a „vyvážený scenár prepojenia“, prinášajú pozitívne dlhodobé výsledky pre všetky prepojené prvky. Naopak, scenáre, ktoré uprednostňujú len jeden prvok, ako napríklad „potraviny na prvom mieste“, vedú k „vážnym kompromisom“ a negatívnym dopadom na ostatné prvky.

3. Prechod na udržateľné zdravé stravovanie bude prínosom pre ľudí a planétu.

Správa zdôrazňuje, že prechod na udržateľné zdravé stravovanie a znižovanie potravinového odpadu by malo „prospech pre potravinovú bezpečnosť a zdravie“ a „znížilo by emisie skleníkových plynov“. Toto by zároveň „uvoľnilo pôdu a v mnohých prípadoch by to prinieslo spoločné výhody pre prvky prepojenia, ako napríklad ochranu biodiverzity a uhlíkové záchytky“.

4. Všetky dostupné možnosti obnovy prírody by zároveň prispeli k zmierňovaniu a adaptácii na zmenu klímy.

Správa konštatuje, že všetky dostupné možnosti obnovy biodiverzity by mali pozitívny vplyv na boj proti zmene klímy a adaptáciu na ňu. Zdôrazňuje sa, že ochrana prírodných ekosystémov pred ďalším ničením by priniesla výhody pre všetky prvky prepojenia. Obnova degradovaných ekosystémov, najmä lesov a mokradí, by zase pomohla zachytávať uhlík.

5. Reforma globálnych finančných systémov môže pomôcť preklenúť medzeru vo financovaní biodiverzity.

Správa identifikuje medzeru vo financovaní potrebnom na uspokojenie potrieb ochrany biodiverzity vo výške 300 až 1 bilióna dolárov ročne. Vyzdvihuje sa potreba „naliehavých opatrení“ na riešenie „dominancie úzkej skupiny záujmov v rámci ekonomických a finančných systémov“ a zvýšenie investícií do biodiverzity, potravín a vody.

Správa navrhuje tri cesty k lepšiemu zosúladeniu globálnych finančných tokov s biodiverzitou a ostatnými prvkami prepojenia:

1. Zlepšenie dostupnosti a využívania informácií o „rôznorodých hodnotách prírody“.
2. Zlepšenie prístupu k financovaniu prostredníctvom viacerých rôznych finančných nástrojov.
3. Znižovanie negatívnych stimulov, vrátane zdokonalených investičných záruk a riešenia škodlivých dotácií.

Správa IPBES o prepojení medzi biodiverzitou, potravinami, vodou, zdravím a klímou jasne ukazuje, že tieto systémy sú úzko prepojené a že ich riešenie izolovane prináša negatívne dôsledky. Zdôrazňuje sa potreba holistického prístupu, ktorý zohľadňuje všetky prepojenia a uprednostňuje udržateľné riešenia. Reforma globálneho financovania a prechod na udržateľné stravovacie návyky sú kľúčovými krokmi k dosiahnutiu tohto cieľa. JaroR