[language-switcher]
Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie
Discover

Čo je MIP4Adapt?

Platforma na implementáciu misií (MIP4Adapt) podporuje európske regionálne a miestne orgány pri príprave a plánovaní ich adaptačných ciest na klimatickú odolnosť. Pre signatárov charty MIP4Adapt uľahčuje komunitu praxe a poskytuje technickú pomoc, ktorá regiónom a miestnym orgánom umožňuje:

  • Využite svoju existujúcu klimatickú zraniteľnosť a hodnotenia rizík na vypracovanie plánov na prispôsobenie sa zmene klímy a financovanie a implementáciu riešení na prispôsobenie sa zmene klímy
  • Identifikujte vhodné demonštračné projekty prispôsobenia sa zmene klímy a identifikujte a získajte finančnú podporu na ich realizáciu
  • Stimulovať zapojenie a mobilizáciu občanov a zainteresovaných strán v inkluzívnych prístupoch k prispôsobeniu sa zmene klímy.

(Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Prípadové štúdie o prispôsobení sa zmene klímy môžu pomôcť posilniť know-how v celej Európe

Zatiaľ čo európske krajiny dosiahli značný pokrok pri zavádzaní politík na prispôsobenie sa zmene klímy, tempo a rozsah adaptačných opatrení sa musia zvýšiť a rozšíriť, aby pokryli viac oblastí, ako je zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a lesníctvo. Preskúmanie online platformy EÚ Climate-ADAPT od Európskej environmentálnej agentúry (EEA), ktoré bolo dnes zverejnené, ukazuje, že zdieľanie príkladov adaptačných opatrení môže podporiť vzdelávanie v rámci EÚ, členských štátov, ako aj regionálnych a miestnych orgánov s cieľom pomôcť spoločnostiam lepšie sa pripraviť na klímu. zmeniť. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Je potrebná nová paradigma pre životný štýl šetrný ku klíme

Zaistenie blahobytu občanov a zároveň zníženie spotreby zdrojov sa ukázalo ako obrovská výzva. Tvorcovia politík v Európskej únii chcú identifikovať nové prístupy k poskytovaniu prostriedkov, ktoré zabezpečia blahobyt občanov bez toho, aby spôsobovali nadmernú environmentálnu záťaž.

Štúdia vykonaná v piatich krajinách EÚ dospela k záveru, že v snahe o prehodnotenie a prepracovanie systémov poskytovania prostriedkov by sa namiesto hospodárskeho rastu malo dostať do popredia uspokojovanie potrieb občanov.

„Aby sme dosiahli ciele Parížskej klimatickej dohody, musíme zmeniť súčasné neudržateľné modely výroby a spotreby v štyroch centrálnych systémoch zásobovania potravinami, mobilitou, bývaním a voľným časom. Náš výskum sa snažil identifikovať kľúčové štrukturálne bariéry zmeniť. (Bianca Schröder, viac na phys.org)

V júli 2024 bola dosiahnutá nová rekordná denná globálna priemerná teplota

Podľa údajov služby Copernicus Climate Change Service (C3S) Zem práve zažila svoj najteplejší deň v nedávnej histórii. 22. júla 2024 dosiahla denná globálna priemerná teplota nový rekord v súbore údajov ERA5*, a to 17,16 °C. To presahuje doterajšie rekordy 17,09 °C, ktoré boli stanovené len deň predtým, 21. júla 2024, a 17,08 °C, ktoré boli zaznamenané o rok skôr, 6. júla 2023.

Na základe údajov zverejnených C3S 25. júla bol pondelok 22. júla najteplejším dňom v súbore údajov ERA5, ktorý sa začína v roku 1940. Teplota 23. júla bola veľmi podobná, 17,15°C**. Zatiaľ čo teplota 21. júla 2024 (17,09 °C) bola takmer na nerozoznanie od predchádzajúceho rekordu 17,08 °C dosiahnutého 6. júla 2023, rozdiel medzi týmito a novým rekordom (17,16 °C) dosiahnutým 22. júla je väčší ako typické rozdiely. v každodenných variáciách medzi alternatívnymi súbormi údajov. (Viac na climate.copernicus.eu)

Zmiernenie dôsledkov zmeny klímy

Zmena klímy predstavuje jednu z najzásadnejších výziev, ktorým čelí súčasná spoločnosť. Nielenže má negatívny dopad na životné prostredie, ale zasahuje aj do ekonomiky, zdravia a sociálnych štruktúr. Aby sme efektívne zmiernili dôsledky týchto zmien, je potrebné zamerať sa na kolektívne povedomie a vytváranie synergií medzi verejnými a súkromnými subjektmi.

Kolektívne povedomie: Základ pre efektívne riešenia

Kolektívne povedomie je proces, pri ktorom skupiny ľudí, komunity alebo organizácie zdieľajú rovnaké hodnoty a ciele, čo vedie k spoločnej akcii a skutkom. V kontexte zmien klímy je nevyhnutné, aby jednotlivci a organizácie pochopili závažnosť problému, jeho dopady na životné prostredie a spoločnosť a svojim spôsobom prispeli k jeho riešeniu.

Podpora kolektívneho povedomia môže byť dosiahnutá prostredníctvom vzdelávania, osvetových kampaní a miestnych projektov, ktoré motivujú obyvateľov k aktívnemu zapojeniu sa do ochrany životného prostredia. Tu zohráva kľúčovú úlohu spolupráca s miestnymi školami, neziskovými organizáciami a komunitnými centrami. Rôzne iniciatívy, ako sú čistiace akcie, tree-planting dni alebo miestne trhy s ekologickými výrobkami, môžu významne posilniť vedomie a aktivitu občanov.

Synergie medzi verejnými a súkromnými subjektmi

Na dosiahnutie efektívnych a udržateľných riešení je nevyhnutná spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom. Každý z týchto segmentov má svoje silné stránky, ktoré môžu doplniť a podporiť úspech druhej strany. Verejné inštitúcie majú právomoci a prístup k zdrojom, zatiaľ čo súkromný sektor prináša inovácie a flexibilitu.

Príkladom synergie môže byť partnerstvo pri vývoji a implementácii obnoviteľných zdrojov energie. Mesto a podnikatelia môžu spoločne investovať do solárnych parkov, čo nielen prispieva k zníženiu emisí CO2, ale aj k ekonomickému rastu v regionálnych komunitách. Takéto iniciatívy môžu tiež vytvoriť novú pracovnú silu a poskytnúť možnosti zamestnania pre miestnych obyvateľov.

Udržateľný rozvoj a dlhodobé plánovanie

Zmiernenie dôsledkov zmeny klímy si vyžaduje dlhodobé a systematické prístupy. Plány na ochranu životného prostredia, ktoré sú zakotvené v legislatíve a podporované miestnymi komunitami a podnikateľmi, majú potenciál vytvoriť stabilné a udržateľné prostredie pre budúce generácie. Je dôležité, aby sa vyhlasované ciele zameriavali nielen na aktuálne potreby, ale aj na dlhodobé výhody pre spoločnosť a planétu.

Zmiernenie dôsledkov zmeny klímy nie je len otázkou technológie a investícií, ale predovšetkým otázkou hodnotového systému, ktorý ako spoločnosť zastávame. Podpora kolektívneho povedomia a vytváranie synergií medzi verejnými a súkromnými subjektmi sú zásadné kroky na to, aby sme spoločne čelili tejto výzve. Nezáleží na tom, či sme jednotlivci, organizácie alebo inštitúcie – každý z nás má úlohu v tejto dôležitej úlohe a spoločne môžeme vytvoriť pozitívnu budúcnosť. (Co2AI)

Komunity pre klímu: Posilnenie miestnych opatrení proti zmene klímy

Communities for Climate (C4C) je iniciatíva Európskej komisie, ktorá podporuje miestne opatrenia proti zmene klímy podporou projektov vedených komunitou. Poskytovaním finančnej, technickej a strategickej pomoci C4C podporuje inovatívne a trvalo udržateľné riešenia prispôsobené miestnym potrebám a podporuje činnosť na miestnej úrovni. Táto iniciatíva nielenže zmierňuje klimatické vplyvy, ale podporuje aj kultúru odolnosti a udržateľnosti, ktorá slúži ako model pre širšiu zmenu v celej Európe. (Viac na ec.europa.eu)

Ako môže zmena klímy ovplyvniť riziko respiračných ochorení

Klimatické zmeny, ktoré sú dôsledkom ľudskej činnosti a globálneho otepľovania, výrazne ovplyvňujú globálne modely počasia. Medzi najviac postihnuté oblasti patria monzúnové vzorce, najmä v regiónoch, kde sú monzúnové dažde kľúčové pre každodenný život a poľnohospodárstvo. Zmena týchto vzorcov má mnoho následkov, vrátane významného vplyvu na verejné zdravie. Stále viac sa obávame nárastu respiračných ochorení, ktoré sú priamo spojené s meniacimi sa podmienkami prostredia. Posun v monzúnových vzorcoch výrazne ovplyvňuje zdravie respiračného systému z viacerých dôvodov.

Počas suchých období, ktoré sú výsledkom zmenených klimatických cyklov, výrazne stúpa koncentrácia prachu a iných častíc vo vzduchu. Toto zvýšenie znečistenia ovzdušia vedie k zhoršeniu respiračných stavov, ako je astma, chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) a bronchitída. Premenlivé počasie tiež uľahčuje šírenie respiračných chorôb. Napríklad po silných dažďoch môže v mokrej a vlhkej pôde rásť pleseň, ktorá zhoršuje dýchacie problémy. Stojaca voda po dažďoch tiež zvyšuje riziko chorôb ako horúčka dengue a malária, ktoré prenášajú komáre a ďalší prenášači, a tieto choroby majú silný dopad na dýchací systém.

Prevencia a adaptácia

Zavedenie systémov včasného varovania môže pomôcť komunitám pripraviť sa na extrémne poveternostné udalosti a zmierniť negatívne zdravotné účinky, ktoré spôsobujú. Tieto systémy môžu varovať pred blížiacimi sa povodňami, cyklónmi alebo dlhšími obdobiami sucha, umožňujúc tak proaktívne opatrenia.

Vývoj čistejších technológií a striktnejšie presadzovanie predpisov o kvalite ovzdušia môžu pomôcť znížiť negatívne účinky znečistenia na zdravie dýchacieho systému. Kampane zamerané na zvýšenie verejného povedomia o zdravotných rizikách spojených so zlou kvalitou ovzdušia môžu tiež spustiť zmenu správania.

Posilnenie kapacít zdravotníckych systémov na zvládnutie nárastu respiračných ochorení je nevyhnutné. Zahŕňa to širšiu dostupnosť liekov, vylepšené diagnostické nástroje a školenia pre zdravotníkov na zvládanie zdravotných problémov citlivých na klímu.

Tipy na následnú starostlivosť pri dýchacích problémoch

1. Uistite sa, že váš dom má dostatočné vetranie, aby ste zabránili rastu plesní, no vyhýbajte sa priamemu vystaveniu studenému vlhkému vzduchu.

2. Používajte odvlhčovač na udržanie optimálnej úrovne vlhkosti a zníženie rastu plesní a roztočov.

3. Počas dlhotrvajúcich dažďov, keď sa zvyšuje vlhkosť a znečistenie, zostaňte vo vnútri, aby ste minimalizovali vystavenie.

4. Vždy majte po ruke inhalátor alebo iné záchranné lieky.

5. Vyhýbajte sa stavebným zónam, kde môže byť viac prachu a znečisťujúcich látok. (Co2AI)

Európska komisia spúšťa nové finančné centrum na podporu klimatickej neutrality

Európska komisia oznámila spustenie nového centra Climate City Capital Hub, nového medzinárodného finančného zdroja, na konferencii Cities Mission 2024, ktorá sa konala 25. a 26. júna vo Valencii. Cieľom projektu je posilniť mestá v rámci misie EÚ o klimaticky neutrálnych a inteligentných mestách.

Vďaka označeniu EÚ Cities Mission Label budú mať mestá prístup k finančnému poradenstvu v spolupráci s poradenskými službami Európskej investičnej banky (EIB), štruktúrovať svoje finančné potreby tak, aby pochopili rôzne spôsoby financovania projektov, vrátane združovania projektov a zavádzania projekty pre spektrum poskytovateľov kapitálu. Patria sem veritelia a investori z verejného a súkromného sektora, ako je filantropický a firemný kapitál, ako aj inovatívne možnosti financovania, ako je crowdfunding a dlhopisy spojené s udržateľnosťou. Hub bude tiež podporovať proces uzatvárania obchodov. (Samuel Balassa, viac na ceenergynews.com)

EÚ schválila zákon na obnovu 20 % pôdy a morí do roku 2030

Európska únia (EÚ) schválila prelomový zákon, ktorý má do roku 2030 obnoviť jednu pätinu pôdy a morí. Nový zákon so špecifickými cieľmi a povinnosťami pre obnovu ekosystémov v suchozemskej, morskej, sladkovodnej a mestskej krajine vyžaduje, aby členské štáty EÚ predložili národné plány obnovy, ktoré načrtnú ich stratégie a pokrok.

Nariadenie sa zameriava aj na zabránenie ďalšej degradácii obnovených oblastí a riešenie poklesu populácie voľne žijúcich opeľovačov do roku 2030 a členské štáty EÚ musia obnoviť odvodnené rašeliniská a pomôcť vysadiť najmenej 3 miliardy ďalších stromov. (Co2AI)

Poznatky získané z prípadových štúdií Climate-ADAPT a Observatory

Nový brífing agentúry EEA „Príprava spoločnosti na klimatické riziká v Európe“ predstavuje ponaučenie z prípadových štúdií Climate-ADAPT a Observatory, čo je rôznorodý súbor príkladov adaptačných opatrení implementovaných v celej Európe. Brífing ukazuje, ako prípadové štúdie inšpirujú a pomáhajú spoločnostiam lepšie sa pripraviť na zmenu klímy, a zároveň zdôrazňuje potrebu zintenzívniť adaptačné opatrenia a činnosti vo všetkých sektoroch politiky a na úrovniach riadenia s cieľom riešiť eskalujúce klimatické riziká. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Diaľkový prieskum zeme a geoinformácie: Kľúč k efektívnej adaptácii miest na zmenu klímy

Dnešné mestá čelia obrovským výzvam. Klimatické zmeny a negatívne dopady prebiehajúcej urbanizácie sa prelínajú a ovplyvňujú kvalitu nášho života. Manažéri miest musia robiť rýchle a presné rozhodnutia týkajúce sa adaptačných opatrení. Niekto by si preto mohol položiť otázku, ako môžeme efektívne podporovať rozhodovací proces v mestách? To je otázka, na ktorú hľadá odpoveď Projekt LIFECOOLCITY .

Klimatické zmeny a ich vplyv na mestá

Jednou z hlavných výziev, ktorým čelia moderné mestá, je antropogénna zmena klímy. Odhaduje sa, že do polovice tohto storočia bude 80 % európskej populácie žiť v mestských oblastiach. Projekt LIFECOOLCITY analyzuje mestské prostredie a jeho problémy vyplývajúce z antropogénnej zmeny klímy.

Projekt sa zameriava na poskytovanie nástrojov, ktoré efektívne podporia proces riadenia modro-zelenej infraštruktúry rozpoznaním stavu piatich faktorov, ktoré budujú adaptačný potenciál mesta, a to: uzavretie územia, mestský tepelný ostrov, stav modrej infraštruktúry, stav zelenej infraštruktúry a stavu biodiverzity. Stojí za zmienku, že modro-zelená infraštruktúra (BGI) zohráva kľúčovú úlohu pri zmierňovaní negatívnych účinkov zmeny klímy. (Viac na themayor.eu)

Vypracovanie národného adaptačného plánu v oblasti zdravia

WHO organizuje sériu technických webinárov o rôznych témach klimatických zmien a zdravia s cieľom vybudovať kapacity na implementáciu na úrovni jednotlivých krajín. Tieto webináre budú zahŕňať školenia, zdieľanie skúseností, interaktívne aktivity a skupinové diskusie.

Prvá séria webinárov bude skúmať konkrétne témy týkajúce sa:

  • Vykonávanie hodnotenia zraniteľnosti v oblasti zmeny klímy a zdravia a adaptácie
  • Vypracovanie národného adaptačného plánu v oblasti zdravia
  • Prístup k financiám v oblasti klímy pre zdravie
  • Zdravotnícke zariadenia odolné voči klíme a environmentálne udržateľné

(Viac na who.int)

Na adaptačné projekty je k dispozícii 124 miliónov EUR

Od výskumu, ktorý informuje o inteligentnejších adaptačných stratégiách až po inovatívne projekty, ktoré posilňujú odolnosť našich komunít, každý úspešný príbeh podčiarkuje zásadný význam adaptácie pri konfrontácii s klimatickou krízou.

Misia musí teraz uprednostňovať inovácie, spoluprácu a výmenu poznatkov s cieľom vyvinúť a implementovať efektívne adaptačné stratégie, ktoré budujú odolnosť na všetkých úrovniach, od miestnych komunít až po globálne ekosystémy.

V apríli 2024 Komisia prijala  pozmeňujúci a doplňujúci návrh  k pracovnému programu Horizont Európa na roky 2023 – 2024, ktorým sa mobilizujú predtým nepridelené finančné prostriedky na zvýšenie rozpočtu na rok 2024 o takmer 1,4 miliardy EUR na 7,3 miliardy EUR.

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zahŕňa investíciu takmer 650 miliónov EUR do misií EÚ, z čoho 124 miliónov EUR bolo vyčlenených pre misiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

Uzávierka všetkých výziev je 18. septembra 2024  a viac informácií o všetkých výzvach na misiu nájdete  tu.

  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-01​ :  Prinášanie dostupných a použiteľných riešení na prispôsobenie sa zmene klímy do vedomostí regiónov a miestnych orgánov
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-02​ :  Spojenie národnej úrovne so zapojenými regionálnymi a miestnymi úrovňami (viacúrovňové riadenie)
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-03​ :  Vyvinúť a zdokonaliť ukazovatele výsledkov na meranie pokroku v oblasti odolnosti voči zmene klímy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, vrátane poznatkov a spätnej väzby získaných z misie.
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-04 ​ Preskúmajte komplexnú súhru medzi klimatickými a biodiverznými krízami smerom k systémovým prístupom a riešeniam
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-05​ :  Zlepšite dizajn pre transformačné prístupy a vybudujte miestne kapacity na implementáciu dostupných riešení zameraných na adaptáciu na klímu
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-06:  Ukážka prístupov na zlepšenie bankovateľnosti riešení podľa návrhu, zameranie sa na vedľajšie výhody (zmiernenie a prispôsobenie) na zlepšenie tokov príjmov
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-07​ :  Ukážka riešení špeciálne vhodných pre vidiecke oblasti a malé/stredne veľké miestne komunity
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-08​ :  Ukážka prístupov regiónov a miestnych orgánov zameraných na zvýšenie odolnosti najzraniteľnejších sociálnych skupín voči zmene klímy (len odolnosť voči zmene klímy)
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-09​ :  Systémové a medzisektorové riešenia odolnosti voči zmene klímy, prispôsobené miestnym potrebám regiónov a miestnych orgánov​.

Adaptácia na zmenu klímy: Svet sa musí stať odolnejším

Naučiť sa žiť s klimatickou krízou. To je to, čo musíme urobiť, hovoria mnohí, ktorí sa chcú poučiť z nedávnej povodne. Rovnako ako sa musíme naučiť prispôsobovať klimatickým zmenám, ktoré si od nás vyžadujú veľa spoločensky a ekologicky. Na juhu, v strede, na západe a na severe krajiny už každý vie: výstraha pred nepriaznivým počasím na mobilnom telefóne nie je vágna predpoveď búrok, ale varuje pred najbližšou možnou katastrofou. Pred nebezpečenstvom smrti, pred miliardovými škodami, pred výnimočným stavom. (Príbeh Joachima Müllera-Junga, viac na msn.com)

Cena 2024 LIFE za projekt TreeCheck zameraný na zmiernenie horúčav v mestách

Projekt LIFE TreeCheck vyhráva cenu LIFE 2024 v kategórii Climate Action za pomoc stredoeurópskym mestám pri minimalizácii efektu mestských tepelných ostrovov a ich zdravotných dopadov s využitím zelenej infraštruktúry. LIFE TreeCheck vyvinul okrem iného softvér na jednoduchšie plánovanie miest a aplikáciu pre verejnosť na rozpoznávanie stromov a zvyšovanie povedomia o potenciáli znižovania tepla. Projekt tiež spája poznatky a odborné znalosti pre nové opatrenia, postupy a technológie, ktoré mestám pomôžu vyrovnať sa s extrémnymi teplotami. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy

Podľa správy IPCC z októbra 2018 je potrebné, aby svetová ekonomika do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov o 45 % oproti roku 2010 na dosiahnutie cieľa obmedziť globálne oteplenie na 1,5 °C. Európska únia a Slovenská republika sa zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, pričom plnenie príslušných cieľov je uvedené v dokumentoch ako Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 a Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021-2030.

Adaptácia na zmenu klímy je tiež prioritou, a SR sa zaviazala plniť medzinárodné záväzky podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody, implementujúc Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

Strategický dokument „Zelenšie Slovensko: Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030“ definuje adaptačné opatrenia. Aktualizovaná Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy (NAS) prijatá v roku 2018, a Akčný plán na jej implementáciu (NAP) vytvorený v roku 2019, stanovujú 45 špecifických opatrení a 169 úloh do roku 2027, v súlade s platnou legislatívou SR.

Opatrenia sa týkajú siedmich oblastí: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Úlohy budú monitorované a hodnotené, pričom finančná matica zabezpečí financovanie týchto opatrení. Záverečné kapitoly NAP obsahujú odporúčania pre úspešnú implementáciu plánu.

 

STRATEGICKÉ PRIORITY

  • Strategická priorita 1

Podporiť adaptáciu na zmenu klímy ako strategickú prioritu Slovenskej republiky, začleňovať a integrovať prispôsobenie sa zmene klímy do politického a právneho rámca a posilňovať tému adaptácie v existujúcich a pripravovaných národných a sektorových plánoch a programoch.

  • Strategická priorita 2

Posilniť implementáciu politík a legislatívy v oblasti adaptácie, znížiť byrokratickú záťaž obmedzujúcu realizáciu opatrení a zlepšiť vymáhanie práva cestou transparentnosti, zlepšenia kompetencií a posilnenia kontrolných a sankčných mechanizmov.

  • Strategická priorita 3

Budovať a rozvíjať efektívny, realizovateľný a fungujúci systém adaptácie na zmenu klímy v Slovenskej republike založený na princípe subsidiarity a spoločného úsilia všetkých zainteresovaných strán a verejnosti.

  • Strategická priorita 4

Rozvíjať vedomostnú základňu, zber údajov, monitorovanie a výskum spojený so šírením údajov a informácií. Podporiť šírenie údajov prostredníctvom zdieľania otvorených údajov.

  • Strategická priorita 5

Podporovať vzdelávanie o zmene klímy a jej riešení v celom vzdelávacom procese a na všetkých úrovniach vzdelávania. Prispievať k zvyšovaniu povedomia verejnosti.

  • Strategická priorita 6

Podporovať a rozvíjať multi-zdrojový systém financovania adaptácie na zmenu klímy.

Pre naplnenie hlavného cieľa a strategických priorít a zároveň pre vytvorenie rámca implementácie špecifických cieľov pre jednotlivé oblasti bude podporených 5 prierezových opatrení prostredníctvom 18 úloh.

Celý dokument na stiahnutie tu

LEGISLATÍVA