Panel profilov krajín Climate-ADAPT bol aktualizovaný o nový a interaktívnejší dizajn. Dashboard umožňuje porovnávať informácie o politike prispôsobenia nahlásené v roku 2023 vo viacerých krajinách alebo skúmať podrobné informácie prostredníctvom profilu každej krajiny.

Urbanizujúce sa riečne delty sú veľmi náchylné na stúpanie hladiny morí a extrémne poveternostné javy, ako sú záplavy a suchá. Katastrofy súvisiace s vodou sa už vyskytujú častejšie v dôsledku zmeny klímy, rýchlej urbanizácie, neudržateľného využívania pôdy a starnúcej infraštruktúry, ktoré ohrozujú veľkú časť ľudského a prírodného prostredia v týchto nízko položených a klesajúcich oblastiach po celom svete. Keďže úrovne stresu spôsobeného klimatickými zmenami sa zrýchľujú, na prispôsobenie našich delt klimatickým zmenám sú nevyhnutné spoločenské a fyzické transformácie. V Holandsku zohrali v minulom storočí kľúčovú úlohu predstavivosť a dôkaz vo forme dlhodobej priestorovej vízie pri stanovení, zdieľaní a realizácii nového smeru na prekonanie povodňových katastrof zmenou pobrežia a koryta rieky Rýn. – Delta Meuse – Šelda. Bezprecedentné zrážky v júli 2021 a búrka v decembri 2021, ktoré zasiahli západnú Európu, odhalili účinnosť tohto nového smeru. Preto žiadame o poprednú úlohu dizajnu v klimatickej vede a manažmente delty, aby sme si predstavili, analyzovali a komunikovali budúce perspektívy adaptácie klímy pri urbanizácii delt. (Chris Zevenbergen, Maurice G. Harteveld, Ellen Trompová, viac na nature.com)

Miestne samosprávy, tvorcovia politík, odborníci a zainteresované strany sa minulý mesiac zišli v Barcelone, aby demonštrovali udržateľné riešenia problémov energetickej chudoby. Na medzinárodnej výročnej konferencii EPAH 2024 bolo predstavených niekoľko projektov LIFE. Na celej severnej pologuli sú noci čoraz tmavšie, chladnejšie a dlhšie – a milióny ľudí čelia výzve vykurovania svojich domovov. Takmer 500 odborníkov na energetickú chudobu sa osobne a virtuálne zhromaždilo na medzinárodnej výročnej konferencii EPAH 2024 aby preskúmali spôsoby, ako udržať teplo. Skúmame príspevky dvoch projektov – projektu Horizont 2020  CoolToRise a LIFE ReHABITA – ktoré ukázali, ako pomáhajú obyvateľom znižovať spotrebu energie. účty, zostať v teple v zime a v lete chladiť. (Viac na cinea.ec.europa.eu)

Mestá môžu zaviesť rôzne typy intervencií na podporu transformácie smerom k udržateľnej klimatickej odolnosti. Tieto intervencie, nazývané aj „páky“, sa zameriavajú na päť kľúčových oblastí, ktoré sa v zdrojoch označujú ako „body pák“:

1. Hodnoty a ciele:

• Zvýšenie povedomia a angažovanosti v oblasti klimatickej odolnosti medzi politickými lídrami, úradníkmi a obyvateľmi prostredníctvom vzdelávacích kampaní, workshopov a verejných diskusií.
• Propagácia udržateľných životných štýlov, ktoré minimalizujú uhlíkovú stopu a podporujú klimatickú odolnosť, napríklad prostredníctvom kampaní zameraných na zníženie spotreby energie a vody.
• Integrácia princípov klimatickej odolnosti do miestnych politík, stratégií a plánov, ako sú územné plány, plány rozvoja infraštruktúry a plány adaptácie na zmenu klímy.

2. Riadenie (Governance):

• Vytvorenie jasných zodpovedností za klimatickú odolnosť v rámci mestskej správy a vymenovanie koordinátora pre klimatickú odolnosť.
• Podpora spolupráce a koordinácie medzi rôznymi oddeleniami mestskej správy, ako aj medzi mestom a externými zainteresovanými stranami, ako sú občianske združenia, akademická obec a súkromný sektor.
• Integrácia klimatickej odolnosti do existujúcich plánovacích nástrojov a procesov, ako sú územné plány, environmentálne posúdenia a verejné obstarávanie.
• Zohľadnenie sociálnej nerovnosti a spravodlivosti pri plánovaní a implementácii opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, s cieľom zabezpečiť, aby zraniteľné skupiny obyvateľstva neboli negatívne ovplyvnené.
• Zapojenie občanov do rozhodovacích procesov týkajúcich sa klimatickej odolnosti prostredníctvom participatívnych metód plánovania a konzultácií.

3. Poskytovanie a výmena poznatkov:

• Podpora výskumu a monitorovania dopadov zmeny klímy na miestnej úrovni a identifikácia relevantných adaptačných opatrení.
• Vytvorenie platformy na zdieľanie informácií o zmene klímy a adaptácii na zmenu klímy medzi rôznymi zainteresovanými stranami, vrátane obyvateľov, podnikov a mestskej správy.
• Poskytovanie odbornej pomoci a školení pre zamestnancov mestskej správy a ďalšie zainteresované strany v oblasti klimatickej odolnosti.

4. Zdroje a kapacity:

• Zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na implementáciu adaptačných opatrení, a to prostredníctvom miestnych rozpočtov, grantov, investícií a verejno-súkromných partnerstiev.
• Investície do budovania kapacít v rámci mestskej správy a medzi obyvateľmi, a to prostredníctvom školení, mentoringu a budovania sietí.
• Využitie existujúcich zdrojov a infraštruktúry, ako sú zelené plochy, vodné toky a budovy, na podporu klimatickej odolnosti.
• Podpora inovácií a technologického rozvoja v oblasti adaptácie na zmenu klímy, napríklad prostredníctvom pilotných projektov a verejných obstarávaní zameraných na zelené technológie.

5. Opatrenia:

• Implementácia širokej škály adaptačných opatrení zameraných na rôzne sektory, ako sú vodné hospodárstvo, energetika, doprava, zdravotníctvo a poľnohospodárstvo.
• Prioritizácia opatrení na základe miestnych klimatických rizík, zraniteľnosti a dostupných zdrojov.
• Monitorovanie a hodnotenie účinnosti adaptačných opatrení a ich prípadná úprava na základe získaných skúseností.
• Zapojenie obyvateľov do implementácie adaptačných opatrení, napríklad prostredníctvom komunitných projektov a dobrovoľníckych aktivít.

Je dôležité zdôrazniť, že transformácia smerom k udržateľnej klimatickej odolnosti si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup, ktorý zahŕňa intervencie na všetkých piatich bodoch pák. Úspešná transformácia si vyžaduje dlhodobú stratégiu, spoluprácu rôznych zainteresovaných strán a flexibilitu pri prispôsobovaní sa meniacim sa podmienkam. Co2AI

Výskum posilňovania klimatickej odolnosti v mestách, najmä prostredníctvom stratégií založených na transformácii, je stále v počiatočnom štádiu. Úspešnosť adaptačných opatrení na zmenu klímy v mestách je ovplyvnená širokou škálou faktorov. Zdroje identifikujú desať kľúčových faktorov:

1. Personálne zdroje: Dostatok kompetentného personálu v samospráve je nevyhnutný pre plánovanie a realizáciu adaptačných opatrení. Nedostatok personálnych kapacít môže viesť k začarovanému kruhu nečinnosti.

2. Finančné zdroje: Dostupnosť finančných prostriedkov z rôznych zdrojov (miestne rozpočty, dotácie, fondy EÚ, výskumné projekty) je zásadná pre realizáciu a údržbu adaptačných opatrení. Komplikovaná administratíva žiadostí o dotácie môže byť prekážkou, najmä pre menšie mestá.

3. Povedomie o probléme a naliehavosti: Silný pocit potreby konať, ktorý môže byť podnietený aktivitou občianskej spoločnosti alebo skúsenosťou s extrémnym počasím, je dôležitým faktorom pre zaradenie adaptačných opatrení na program samosprávy.

4. Politická vôľa a podpora: Podpora zo strany politického vedenia je kľúčová pre presadzovanie a implementáciu adaptačných stratégií a opatrení.

5. Znalosti a dátové podklady: Nedostatok dát, ich nedostupnosť alebo nesprávne spracovanie, ako aj neistota v znalostiach predstavujú významnú prekážku v adaptácii.

6. Synergie vs. konflikty: Adaptácia sa ľahšie realizuje, ak je možné dosiahnuť synergie s inými oblasťami, ako je zmierňovanie zmeny klímy alebo ochrana zdravia. Naopak, konkurencia alebo konflikty s inými oblasťami rozvoja mesta môžu byť brzdou.

7. Štruktúra samosprávy: Dobrá komunikácia a spolupráca medzi rôznymi oddeleniami samosprávy sú dôležité pre efektívne riešenie adaptačných otázok. Jasné rozdelenie zodpovedností a špecializovaný personál pre adaptáciu sú taktiež podstatné.

8. Participácia a akceptácia: Akceptácia zo strany verejnosti a občianskej spoločnosti, ako aj vysoká miera participácie a informovanosti verejnosti, podporujú adaptáciu. Naopak, nedostatok akceptácie môže byť príčinou nedostatočnej aktivity.

9. Legislatívny rámec: Existencia jasného legislatívneho rámca na národnej a regionálnej úrovni, ktorý definuje zodpovednosti a poskytuje nástroje pre adaptáciu, je dôležitá pre úspešnosť adaptačných opatrení.

10. Charakter mesta: Veľkosť mesta, jeho typ (historické mesto, priemyselné mesto, univerzitné mesto), finančná a štrukturálna sila, ako aj organizačná štruktúra samosprávy, ovplyvňujú jeho adaptačnú kapacitu.

Zdroje zdôrazňujú, že tieto faktory sú vzájomne prepojené a ich vplyv sa prejavuje v rôznych fázach adaptácie.

Okrem identifikácie kľúčových faktorov zdroje zdôrazňujú koncept adaptačných bodov, ktoré predstavujú strategické body v systéme, kde cielené zmeny môžu viesť k rozsiahlym dopadom. Päť adaptačných bodov pre adaptáciu na zmenu klímy v mestách:

1. Hodnoty a ciele: Zdieľanie spoločných hodnôt a cieľov v oblasti adaptácie zo strany verejnosti, samosprávy a iných aktérov je základom pre úspešnú transformáciu.

2. Riadenie (governance): Efektívne štruktúry riadenia, ktoré podporujú koordináciu, spoluprácu a participáciu rôznych zainteresovaných strán, sú nevyhnutné pre implementáciu adaptačných opatrení.

3. Poskytovanie a výmena znalostí: Dostupnosť relevantných a zrozumiteľných informácií o zmene klímy a jej dopadoch, ako aj nástrojov a stratégií pre adaptáciu, je kľúčová pre informované rozhodovanie.

4. Zdroje a kapacity: Dostatok personálnych, finančných a technických zdrojov je nevyhnutný pre realizáciu a údržbu adaptačných opatrení.

5. Opatrenia: Výber a realizácia konkrétnych adaptačných opatrení, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam a potrebám, je podstatou adaptačného procesu.

Zdroje uvádzajú, že úspešná adaptácia si vyžaduje cielené intervencie na viacerých, ideálne na všetkých adaptačných bodoch. Kombinácia opatrení na rôznych úrovniach systému s dôrazom na dlhodobé a systémové zmeny má väčšiu šancu na úspech. Co2AI

Projekt ScienceUs financovaný EÚ vyzýva právnické osoby z členských štátov EÚ alebo krajín pridružených k Horizontu Europe, aby požiadali o financovanie na podporu iniciatív súvisiacich s misiou EÚ v oblasti „Adaptácie na zmenu klímy“. Úspešní žiadatelia získajú finančnú podporu, príležitosti na vytváranie sietí a odborné poradenstvo. Uzávierka prihlášok je 6. januára 2025.

Tento dokument zaoberá sa financovaním adaptácie na klimatické zmeny. Zameriava sa najmä na potrebu zvýšiť financovanie adaptácie a na prekážky, ktoré stoja v ceste zapojeniu súkromného sektora. Dokument zdôrazňuje rozdiel medzi potrebným a dostupným financovaním a predstavuje niekoľko nástrojov a iniciatív, ktoré by mohli pomôcť tento rozdiel znížiť. Okrem toho sa v texte popisujú bariéry pre zapojenie súkromného sektora, ako napríklad nedostatok štandardizácie, transparentnosti a informácií, a to aj napriek rastúcemu záujmu o klimatickú akciu. Dokument tiež načrtáva perspektívy budúceho financovania adaptácie a zdôrazňuje potrebu politickej vôle na pridelenie zdrojov pre tento dôležitý aspekt boja proti klimatickým zmenám.

Dokument si môžete stiahnuť tu

Naša séria úspešných príbehov misie oslavuje inovatívne snahy regiónov a miestnych orgánov v celej Európe o prispôsobenie sa zmene klímy. Tieto príbehy poukazujú na to, ako komunity prijímajú projekty na budovanie odolnosti, ktoré prinášajú pôsobivé riešenia problémov, ktoré predstavuje zmena klímy. Uvádzaním hmatateľných príkladov úspechu ilustrujú praktické výhody a reálne výsledky misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Klimatická zmena patrí medzi najväčšie výzvy súčasnosti a jej dôsledky už zasahujú globálnu ekonomiku. Zatiaľ čo niektoré vlády a spoločnosti pristupujú k aktívnym opatreniam na znižovanie emisií a prispôsobovanie sa klimatickým podmienkam, mnohé stále váhajú. Avšak náklady na nečinnosť, teda na neexistenciu adaptačných opatrení, môžu byť v budúcnosti oveľa vyššie ako aktuálne náklady na prispôsobenie sa. Toto poznanie má zásadný význam pre ekonomické rozhodovanie, keďže v hre sú nielen peniaze, ale aj stabilita, bezpečnosť a kvalita života na celom svete.

Ekonomické dôsledky klimatickej zmeny a ich meranie

Zmena klímy prináša pre ekonomiku rôzne výzvy, ktoré sa prejavujú hlavne vo zvýšenej frekvencii extrémnych poveternostných udalostí, narušeniach dodávateľských reťazcov a postupnom zastarávaní infraštruktúry. Tieto udalosti môžu spôsobiť rozsiahle škody, pričom náklady sa s časom dramaticky zvyšujú. Napríklad keď už budovy nie sú prispôsobené novým teplotným štandardom, ich údržba a opravy sa predražujú.

Meranie ekonomických nákladov spojených so zmenou klímy je náročné, pretože tieto náklady sa prejavujú najprv nenápadne a až neskôr prudko. Kľúčový ekonomický ukazovateľ, HDP (hrubý domáci produkt), nereflektuje skutočné náklady spojené so zmenou klímy. HDP totiž len ukazuje výrobné toky, a preto nezohľadňuje zničenie infraštruktúry či ekologických zdrojov. Keď dôjde k prírodným katastrofám, po krátkodobom výpadku výroby sa investuje do obnovy, čo môže dokonca umelo zvýšiť HDP, hoci dlhodobé ekonomické škody sú značné. Významným krokom je preto úsilie inštitúcií, ako je francúzsky INSEE, ktoré sa snažia vytvárať nové ukazovatele na lepšie vyjadrenie klimatických nákladov.

Dlhodobé náklady na nečinnosť

Náklady na nečinnosť môžu viesť k obrovským ekonomickým stratám, ktoré ďaleko prevyšujú investície do adaptačných opatrení. Klimatická zmena má často nelineárne dôsledky – to znamená, že po prekročení určitých prahových bodov dochádza k prudkým zmenám, ktoré môžu spôsobiť kolaps celých odvetví. Jedným z príkladov je okysľovanie a otepľovanie oceánov, čo môže ohroziť rybársky priemysel. Podobne by klimatická zmena mohla spôsobiť, že kancelárska práca v niektorých mestách bude do niekoľkých dekád neznesiteľná kvôli extrémnym horúčavám.

Rizikom sú tiež rastúce poistné sadzby, ktoré by poisťovne museli zaviesť kvôli nárastu prírodných katastrof. Vyššie poistné by znížilo kúpnu silu domácností a zároveň by zvýšilo náklady na verejné výdavky financované cez dane či dlh. Všetky tieto faktory môžu spôsobiť spomalenie ekonomického rastu.

Prispôsobenie sa zmene klímy: cesta k dlhodobej stabilite

Ekonomickí aktéri si musia byť vedomí potreby prispôsobenia sa klimatickým zmenám. Kľúčové sú vzdelávanie a informovanie spoločností o rizikách, ktoré so sebou klimatická zmena prináša. Spoločnosti a regióny by mali plánovať dlhodobo a vyvinúť nové modely, ktoré budú odolné voči meniacemu sa prostrediu. Napríklad automobilový priemysel by sa mohol zamerať na inovácie a vývoj energeticky úspornejších technológií. Agrosektor zasa potrebuje nové postupy, ktoré zabezpečia udržateľnú produkciu potravín aj v extrémnejších klimatických podmienkach.

Adaptácia však nie je zadarmo – prispôsobenie sa vyžaduje značné investície do infraštruktúry a technológií. Napríklad Francúzsko práve spustilo svoj tretí národný adaptačný plán, ktorý zahŕňa konzultácie s podnikmi ohľadom opatrení na zabezpečenie ich aktivít v scenári oteplenia o +4 °C do konca storočia. Tento proces je nákladný, no náklady na adaptačné opatrenia sú stále nižšie než potenciálne straty v prípade nečinnosti.

Úloha finančných inštitúcií v boji proti zmene klímy

Finančný sektor zohráva zásadnú úlohu pri financovaní udržateľných riešení. Banky a investičné spoločnosti môžu podporovať ekologické projekty a zároveň odrádzať od investícií, ktoré zvyšujú uhlíkovú stopu. Udržateľné financovanie je však komplexné, pretože nie všetky sektory sa môžu ľahko prispôsobiť. Niekedy je potrebné podporiť aj odvetvia, ktoré zatiaľ nie sú úplne „zelené“, ale pracujú na transformácii svojich činností.

Finančné inštitúcie samy o sebe nedokážu zvrátiť klimatické zmeny. Sú potrebné regulácie a stimulujúce politiky zo strany vlád, aby sa zabezpečila podpora adaptačných procesov.

Záver

Klimatická zmena predstavuje pre ekonomiku obrovské výzvy, ktoré sa prejavia v nákladoch na nečinnosť. Tieto náklady by v budúcnosti mohli významne presiahnuť finančné prostriedky vynaložené na adaptačné opatrenia a udržateľné riešenia. Spoločnosti, vlády aj jednotlivci musia začať konať, aby minimalizovali negatívne dôsledky klimatickej krízy a zabezpečili dlhodobú stabilitu a rozvoj. Adaptácia je nákladná, no ignorovať potrebu zmien by bolo oveľa drahšie. JaroR

Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR spustila platformu venovanú adaptácii na zmenu klímy. Cieľom je využiť túto platformu ako komunikačný a informačný kanál. Obsahuje sekcie pre odborníkov, ale aj pre zvedavých občanov, ktorí tu nájdu napríklad infografiku či najnovšie adaptačné novinky. Súhrnné informácie sú dostupné v angličtine

MIP4Adapt spustil nový manuál pre domácich majstrov na zapojenie zainteresovaných strán a občanov na podporu miestnych orgánov pri zvyšovaní zapojenia občanov a zainteresovaných strán do úsilia o prispôsobenie sa zmene klímy. Príručka poskytuje praktického sprievodcu zapojením občanov a zainteresovaných strán do každej fázy plánovania prispôsobenia sa zmene klímy, od prípravy pôdy na prispôsobenie sa až po monitorovanie a hodnotenie.

Aktívnym zapojením komunít môžu regionálne a miestne orgány vypracovať stratégie, ktoré lepšie odrážajú miestne potreby a záujmy. Účasť občanov tiež podporuje pocit zodpovednosti a záväzku, vďaka čomu je adaptačné úsilie z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie. Ak sa zainteresované strany zapoja, prispievajú cennými poznatkami a zdrojmi, čím vytvárajú spoločnú zodpovednosť a širokú podporu pre opatrenia v oblasti klímy.  (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Stiahnite si príručku ešte dnes

Keď sa pozrieme okolo seba, nie je ťažké vidieť nespočetné množstvo spôsobov, akými príroda prispieva k našej existencii. Hodnota prírody však ďaleko presahuje to, čo sa na prvý pohľad zdá – ponúka riešenia s výhodami, ktoré sú často prehliadané.

To je mimoriadne odhalenie skupiny výskumníkov z Oxfordskej univerzity. Odborníci skúmali ekonomické dôsledky prírodných riešení (NbS) a to, čo objavili, je ako nájsť hrniec zlata na konci dúhy. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

Mnohé mestá sa snažia zmierniť extrémne horúčavy výsadbou stromov. Diskutuje sa však o ochladzovaní dosiahnutom takýmito programami, pretože predchádzajúce analýzy sa zameriavajú na oveľa menšie rozsahy ako celomestské, na ktorých plánovači pracujú. Aby sme vyplnili túto medzeru, vykonali sme škálovaciu analýzu účinnosti chladenia (CE) – zníženie teploty spojené s 1% rastúcou korunou stromov (UTC) – s cieľom predpovedať CE v celom meste. Výsledky ukazujú, že CE sa zväčšovala so zväčšovaním priestorových mierok v konvexnej mocninovej forme. Zákon o moci sa dôsledne nachádzal vo viacerých mestách s rôznymi klimatickými kontextami a bol tiež robustný za rôznych letných poveternostných podmienok v rámci mesta. Power-law škálovanie CE môže poskytnúť nástroj pre urbanistov na stanovenie cieľov UTC na zmiernenie extrémnych horúčav. (Jia Wang, Weiqi Zhou, Steward TA Pickett , viac na pnas.org)

Komisia dnes poskytla viac ako 380 miliónov EUR na 133 nových projektov v celej Európe v rámci programu LIFE pre životné prostredie a klímu . Vyčlenená suma predstavuje viac ako polovicu z celkových 574 miliónov EUR investičných potrieb pre tieto projekty – zvyšok pochádza od národných, regionálnych a miestnych samospráv, verejno-súkromných partnerstiev, podnikov a organizácií občianskej spoločnosti. (Viac na ec.europa.eu)

Klimatické zmeny predstavujú značné riziko pre mestské oblasti na celom svete, prehlbujú existujúce zraniteľné miesta a ohrozujú blahobyt miliónov ľudí. Tento návrh načrtáva komplexný plán implementácie stratégií prispôsobenia sa zmene klímy zameraných na zvýšenie odolnosti miest. Zameraním sa na zlepšenie infraštruktúry, zapojenie komunity a udržateľné postupy táto iniciatíva vybaví mestá tak, aby lepšie odolávali klimatickým vplyvom, ako sú záplavy, vlny horúčav a nedostatok zdrojov. Prostredníctvom spoločného úsilia s miestnymi zainteresovanými stranami sa snažíme vytvoriť model pre udržateľnú mestskú adaptáciu, ktorý je možné replikovať v iných regiónoch. (Viac na fundsforngos.org)

Ukázalo sa, že sedem z najbežnejších lesných stromov v Európe je schopných chrániť svoju genetickú diverzitu pred veľkými zmenami v podmienkach prostredia. A to aj napriek tomu, že sa ich areály zmenšili a počet stromov prudko klesol počas cyklov doby ľadovej. Vyplýva to zo štúdie európskeho konzorcia vedeného univerzitami v Uppsale a Helsinkách, ktorá bola uverejnená v Nature Communications (Slová: Univerzita v Uppsale).

„Z hľadiska biodiverzity je to veľmi pozitívne, pretože tieto stromy sú základnými druhmi, od ktorých závisí mnoho iných druhov,“ hovorí Pascal Milesi, docent ekológie rastlín a evolúcie na univerzite v Uppsale a prvý autor štúdie.

Výskumníci sa zamerali na skúmanie toho, ako genetickú rozmanitosť druhov stromov ovplyvnili cykly doby ľadovej. Stromy prežili teplé aj chladné obdobia. Počas poslednej doby ľadovej, asi pred 10 000 rokmi, sa rozsah stromov výrazne zmenšil. Vedci si preto mysleli, že genetická diverzita bude nízka. Ukázalo sa však, že je to práve naopak – tento druh mal vysokú genetickú diverzitu, a tak bol odolný voči drastickým zmenám vo svojom biotope. (Viac na envirotecmagazine.com)

V septembri Európska komisia usporiadala okrúhly stôl na vysokej úrovni o tom, ako riadiť klimatické riziká a škody vrátane zohľadnenia zraniteľných skupín spoločnosti. Účastníci vyzvali na odvážne kroky v oblasti odolnosti voči zmene klímy a diskutovali o štrukturálnych zmenách, použiteľných nástrojoch a financovaní do budúcnosti. Okrúhly stôl poskytol príležitosť na výmenu názorov pred prípravou Európskeho plánu na prispôsobenie sa zmene klímy. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Národný akčný plán (NAP) identifikuje sídelné prostredie ako jednu zo siedmich kľúčových oblastí, na ktoré sa zameriava v rámci adaptácie na zmenu klímy. Hlavným cieľom v tejto oblasti je vytvoriť kvalitné legislatívne, inštitucionálne, odborné a finančné prostredie pre systematické a komplexné kroky samospráv v procese adaptácie na zmenu klímy v mestách a obciach.

NAP sa zameriava na tieto kľúčové oblasti adaptačných opatrení v sídelnom prostredí:

• Legislatíva a plánovanie:
  • Zapracovanie adaptácie do legislatívy: Súčasná legislatíva nedostatočne zohľadňuje problematiku adaptácie na zmenu klímy, čo sťažuje mestám a obciam realizovať potrebné adaptačné opatrenia.
  • Integrácia zmeny klímy do plánovacích dokumentov: Plánovacie dokumenty by mali obsahovať komplexnú reakciu na zmenu klímy, čo si vyžaduje ich klimatické posúdenie a vytvorenie samostatnej adaptačnej stratégie pre každé sídlo.
• Metodická a odborná podpora:
  • Tvorba metodík: Na Slovensku chýbajú formalizované metodiky pre hodnotenie zraniteľnosti sídiel, prípravu adaptačných stratégií a hodnotenie ich efektívnosti.
  • Zavedenie mechanizmu odbornej podpory: Mestá a obce často nemajú dostatočnú odbornú kapacitu na realizáciu komplexného adaptačného procesu. Preto je potrebné vytvoriť systém odbornej podpory, ktorý im poskytne potrebné informácie a expertízu.
• Vzdelávanie a informovanosť:
  • Vzdelávanie verejnej správy: Je dôležité zabezpečiť vzdelávanie pracovníkov samospráv a štátnej správy v oblasti adaptácie na zmenu klímy.
  • Zapojenie verejnosti: Zvýšenie povedomia verejnosti o problematike zmeny klímy a adaptácie je kľúčové pre úspešnú implementáciu adaptačných opatrení.
• Financovanie:
  • Zabezpečenie finančných zdrojov: Realizácia adaptačných opatrení si vyžaduje značné finančné prostriedky. Je potrebné zabezpečiť ich dostupnosť z rôznych zdrojov, vrátane štátneho rozpočtu, európskych fondov a súkromných investícií.
  • Vytvorenie motivačných mechanizmov: Pre samosprávy je potrebné vytvoriť motivačné mechanizmy, ktoré ich podporia v investíciách do adaptačných opatrení, napríklad prostredníctvom spolufinancovania z fondov EÚ.

NAP zdôrazňuje, že adaptácia sídiel na zmenu klímy je komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu a koordináciu medzi štátnou správou, samosprávou, podnikateľským sektorom, akademickou obcou a verejnosťou.

Okrem uvedených oblastí sa NAP zameriava aj na konkrétne adaptačné opatrenia v sídlach, ako napríklad:

• Zadržiavanie vody v krajine a v sídlach: Zlepšenie manažmentu vody s cieľom zmierniť negatívne dopady sucha a povodní.
• Znižovanie prehrievania miest: Podpora budovania zelenej a modrej infraštruktúry, adaptácia budov a verejných priestranstiev.
• Zlepšenie odolnosti infraštruktúry: Zabezpečenie odolnosti kritickej infraštruktúry (dopravnej, energetickej, vodohospodárskej) voči extrémnym prejavom počasia.
• Zlepšenie ochrany zdravia obyvateľstva: Zabezpečenie dostatočnej informovanosti o zdravotných rizikách spojených s klimatickými zmenami a implementácia preventívnych opatrení. (Co2AI)

Priority financovania adaptačných opatrení v sídelnom prostredí. Dokument „Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy“ kladie veľký dôraz na adaptáciu sídiel na klimatické zmeny a identifikuje niekoľko dôležitých priorít financovania v tejto oblasti:

1. Legislatívna a strategická príprava:

• Financovanie auditov a analýz existujúcej legislatívy s cieľom identifikovať prekážky pre implementáciu adaptačných opatrení v sídlach a navrhnúť potrebné zmeny.
• Podpora zapracovania problematiky zmeny klímy do územných plánov a ďalších strategických dokumentov miest a obcí.
• Tvorba a aktualizácia metodík pre hodnotenie zraniteľnosti sídiel na klimatické zmeny a pre tvorbu adaptačných stratégií.

2. Budovanie kapacít a odborná podpora:

• Vytvorenie systému odbornej podpory pre mestá a obce v procese adaptácie, vrátane poskytovania informácií, konzultácií a budovania kapacít.
• Vzdelávanie a školenia pre pracovníkov verejnej správy na všetkých úrovniach o problematike adaptácie na zmenu klímy.

3. Konkrétne adaptačné opatrenia:

• Zmierňovanie rizika povodní: Investície do protipovodňovej ochrany, budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry v mestách s cieľom zadržiavania vody v krajine.
• Boj proti prehrievaniu miest: Podpora budovania zelenej infraštruktúry, adaptácia budov a verejných priestranstiev s cieľom znížiť efekt mestských tepelných ostrovov.
• Zabezpečenie dostupnosti vodných zdrojov: Investície do ochrany a efektívneho manažmentu vodných zdrojov, podpora vodozádržných opatrení v sídlach.
• Zvýšenie odolnosti infraštruktúry: Adaptácia existujúcej a plánovanie novej infraštruktúry (dopravnej, energetickej, vodohospodárskej) s ohľadom na klimatické zmeny.

4. Sociálna inklúzia a podpora zraniteľných skupín:

• Identifikácia a podpora opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov zmeny klímy na sociálne zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Zdroje financovania:

Dokument zdôrazňuje význam multizdrojového financovania adaptačných opatrení v sídlach, s využitím kombinácie:

• Štátny rozpočet:
• Rozpočty samospráv:
• Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF):
• Spoločná poľnohospodárska politika (SPP):
• Doplnkové zdroje (napr. Environmentálny fond, program LIFE, granty EHP a Nórska):

Dôležité je zabezpečiť, aby sa adaptácia na zmenu klímy stala prioritou pri rozdeľovaní finančných prostriedkov zo všetkých relevantných zdrojov. Zdroje by mali byť alokované na základe jasných kritérií, s dôrazom na efektívnosť a udržateľnosť investícií.

Dokument zdôrazňuje, že financovanie adaptácie v sídelnom prostredí je dlhodobá investícia, ktorá prinesie nielen zníženie rizík a škôd spôsobených zmenou klímy, ale aj zlepšenie kvality života v mestách a obciach. (Co2AI)

Polovica svetovej populácie v súčasnosti žije v mestách a očakáva sa, že tento podiel vzrastie na 70 % do roku 2050. V dôsledku veľkého počtu obyvateľov, nedostatku zelených plôch, ktoré môžu zmierniť otepľovanie, a starnúcej infraštruktúry, ktorá je náchylná na záplavy a extrémne počasie, svetové mestá nie sú pripravené na zmenu klímy.

Podľa novej správy Yale School of Public Health (YSPH), Resilient Cities Network a The Rockefeller Foundation sú potrebné proaktívne opatrenia, aby boli mestá odolnejšie voči klimatickým zmenám a boli schopné chrániť zdravie komunity. (Andrei Ionescu, viac na earth.com)