Toto leto dokončila platforma na implementáciu misie (MIP4Adapt) svoj prvý program vzájomného učenia sa pre signatárov charty misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

Po úspešnom prvom programe bude od októbra 2024 do februára 2025 prebiehať druhý program Peer Learning. Registrácia je otvorená a končí 29. septembra, pričom úvodné stretnutia sa budú konať v októbri.

To najdôležitejšie z prvého programu partnerského učenia

Programu sa zúčastnilo 15 signatárov charty, aby sa učili od odborníkov, vymieňali si poznatky a osvedčené postupy a podelili sa o výzvy alebo otázky so svojimi kolegami, aby zlepšili svoju adaptačnú prácu.

Kľúčovým prvkom programu bolo od začiatku zapojenie signatárov charty do programu. Každá skupina sa rozhodla pre konkrétne témy a oblasti zamerania s cieľom maximalizovať výhody programu pre signatárov charty a prispôsobiť obsah ich špecifickým potrebám.

Boli vytvorené tri skupiny partnerského učenia:

• Riešenia založené na prírode sa zamerali na adaptačné iniciatívy pre vodné hospodárstvo a mestské a poľnohospodárske prostredie.
• Výber a implementácia adaptačných opatrení bola prepojená s Regionálnym adaptačným podporným nástrojom (RAST) a pomohla účastníkom vybrať, stanoviť priority a financovať ich adaptačné riešenia.
• Zapojenie občanov a zainteresovaných strán sa zameralo na organizovanie občianskych zhromaždení o zmene klímy s cieľom zapojiť zainteresované strany do ich adaptačného úsilia.

Počas všetkých 10 stretnutí odborníci na adaptáciu z MIP4Adapt a iných misijných projektov poskytli odborné znalosti o každej z tém spolu s predstavením rôznych sprievodcov, nástrojov, financovania a všeobecných spôsobov podpory, ktoré môžu signatári charty využiť. Po týchto odborných prezentáciách nasledovali podrobné diskusie medzi signatármi charty, v rámci ktorých sa so širšou skupinou podelili o svoje osvedčené postupy, úspechy, výzvy a otázky.

Signatári charty tiež pracovali na živých cvičeniach vo svojich skupinách, aby ukázali, ako by nástroje zavedené odborníkmi fungovali v praxi. Tieto praktické príklady umožnili účastníkom vidieť, ako by mohli implementovať nástroje vo svojich vlastných adaptačných iniciatívach. (Co2AI)

Snaha Európy o konkurencieschopnosť a bezpečnosť by nemala nahradiť dlhodobú víziu, ktorá prináša výhody občanom a blahobytu. V „strategickom programe Európskej rady“ zverejnenom v júni sa uvádza, že mandát EÚ na nasledujúcich päť rokov sa zameria na konkurencieschopnosť a bezpečnosť. Táto vízia je pochopiteľná, ak je cieľom presvedčiť európskych občanov a hospodárskych hráčov, že EÚ môže poskytnúť ochranu a silu v čase geopolitických a ekonomických turbulencií.

Snaha o konkurencieschopnosť a bezpečnosť by však nemala nahradiť politický projekt a dlhodobá vízia Európy, ktorá prináša občanom a blahobytu – a ciele sociálnej a environmentálnej udržateľnosti by sa mali vrátiť do politickej diskusie.

Zdá sa, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach predložených Európskemu parlamentu v júli o tejto potrebe uvažovala. Hoci dala jasne najavo, že konkurencieschopnosť bude kľúčovou prioritou Dohody o čistom priemysle – ktorá nahradí Európsku zelenú dohodu – povedala, že Komisia „výrazne zvýši svoje financovanie na spravodlivý prechod v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu“. (Viac na sustainableviews.com)

Mestá sú strojovňami klimatických zmien – spotrebúvajú 65 % energie planéty a produkujú 70 % emisií skleníkových plynov zodpovedných za vyhrievanie planéty.  A často sú jednou z jeho najväčších obetí: obyvatelia sa topia v hustých betónových prostrediach kvôli „efektu tepelného ostrova“.

Očakáva sa, že do roku 2050 sa mestská populácia zdvojnásobí, čo znamená, že  klimatická stopa  miest by sa mohla zväčšiť, pokiaľ sa nezmení spôsob, akým plánujeme, napájame a pohybujeme sa okolo nich. (Holly Young, viac na dw.com)

Misia EÚ pre adaptáciu na platformu implementácie zmeny klímy (MIP4Adapt) práve rozšírila svoj program technickej pomoci pre signatárov charty.  Počnúc septembrom 2024 môžu regióny a miestne orgány, ktoré podpísali chartu misie, využívať ďalšie dni odbornej pomoci na podporu ich úsilia v oblasti plánovania prispôsobenia sa zmene klímy a na prístup k financovaniu adaptačných projektov. A najlepšia časť? Ak ešte nemáte hodnotenie zraniteľnosti a rizika (VRA), stále môžete mať nárok, ak existuje relevantný VRA na regionálnej alebo národnej úrovni, ktorý pokrýva vaše územie!

Táto veľká podpora regiónom uľahčí ako kedykoľvek predtým pomoc, ktorú potrebujú. Od apríla 2023 je 74 regiónov a miestnych orgánov hlboko vo svojich prispôsobených programoch a ďalších 19 začína po lete.  (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Projekt REACHOUT financovaný EÚ posilnil spoluprácu medzi rôznymi európskymi mestami prostredníctvom centier spoločnej tvorby, aby sa vytvoril komplexný a flexibilný súbor zdrojov (Triple-A Toolkit). Cieľom súboru nástrojov je podporiť komunity pri pochopení rizík súvisiacich s klímou, návrhu adaptačných možností a transformácií a pri prijímaní opatrení na budovanie odolnosti. Cieľom tohto stručného prehľadu o politike je zdieľať kľúčové ponaučenia a prípadové štúdie z prístupov REACHOUT City Hubs s cieľom zapojiť sa do spoločnej tvorby pri vývoji klimatických služieb a nástrojov v mestskom prostredí.

Na udržanie zdravých a bezpečných podmienok pri práci sú naliehavo potrebné bezprecedentné opatrenia. Toto leto zaznamenalo nové globálne rekordy  v oblasti horúčav, extrémnych poveternostných udalostí a požiarov v extrémne suchých oblastiach. Podľa Koperníka bol 22. júl  najteplejším dňom na Zemi v nedávnej histórii – rekord bol prekonaný deň predtým. Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, informuje Európska environmentálna agentúra . Od 80. rokov 20. storočia sa Európa ohrieva približne dvojnásobným tempom ako svet.

Nedávno zverejnená správa Lancet  Countdown  pre Európu ukazuje , že zmena klímy už ovplyvňuje ľudské bytosti a spoločnosť ako celok. Zameriava sa na nepriaznivé účinky na zdravie, pričom zdôrazňuje potrebu „rýchlych opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na jej zdravie“. Pracovisko je pre takéto akcie kľúčovou oblasťou. ( Nadja Dörflinger a Adrien Thomas, viac na socialeurope.eu)

Keď otvoríme kohútik, prestaneme rozmýšľať, odkiaľ voda pochádza? Klimatické zmeny zvyšujú tlak na naše vodné zdroje. LIFE GreenLED zachraňuje a opätovne využíva každú kvapku dažďa. Zásoby vody sú ohrozené klimatickými zmenami. LIFE GreenLED využíva inteligentnú technológiu na zhromažďovanie, skladovanie a dodávanie dažďovej vody na zavlažovanie parkov, budov, športových zariadení, rybníkov a fontán – známe ako aplikácie s blízkym kontaktom – na šetrenie našej pitnej vody na pitie.   (Viac na cinea.ec.europa.eu)

Tento masívny otvorený online kurz (MOOC) financovaný z programu EU Horizon 2020 poskytuje projekt IMPETUS v spolupráci s SDGAcademy. Ponúka holistický pohľad na adaptáciu na zmenu klímy, ktorý pokrýva širokú škálu tém: Veda a politika o zmene klímy, Inovatívne riešenia adaptácie, Dáta a digitálne technológie, Sociálno-ekonomické príbehy a finančné nástroje a Zručnosti pre budúcnosť. Úvodné MOOC je prispôsobené širokému publiku vrátane tvorcov politík a nevyžaduje poplatok za kurz.

Prečítajte si viac na webovej stránke IMPETUS .

Priemerné globálne teploty naďalej stúpajú nad všetky meteorologické rekordy. Prudké poveternostné udalosti a dlhodobé účinky zmeny klímy čoraz viac ovplyvňujú ľudí, podniky, ekonomiky a infraštruktúru vo všeobecnosti. V EÚ bola v minulosti poistená len asi štvrtina škôd súvisiacich s klímou, hoci veľkosť a špecifiká tohto rozdielu v ochrane klímy sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Klimatické zmeny môžu prehĺbiť rozdiel medzi ekonomickými stratami a poistnými stratami v dôsledku naplnenia rizík súvisiacich s klímou.

Európska komisia zvolala v novembri 2021 dialóg o klimatickej odolnosti s cieľom uľahčiť otvorenú výmenu informácií o spôsoboch riešenia rozdielov v ochrane klímy a zvýšenia odolnosti voči zmene klímy v EÚ so zameraním na adaptáciu na zmenu klímy. Dialóg spojil zainteresované strany, ako sú verejné orgány vrátane orgánov dohľadu, spotrebiteľské organizácie a odvetvie poisťovníctva. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Prípadové štúdie Climate-ADAPT slúžia ako inšpirácia, ako možno adaptačné možnosti implementovať v praxi za rôznych podmienok. Nová možnosť vyhľadávania, filter „Adaptačné prístupy“, umožňuje vyhľadávať prípadové štúdie informujúce o environmentálnych, sociálnych a ekonomických vedľajších prínosoch a kompromisoch, analýze nákladov a prínosov, ako aj možnosti replikácie/zvýšenia potenciálu adaptačných opatrení na podporu. učenie o transformačnej adaptácii. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Klimatické zmeny sú realitou uznávanou už od polovice 19. storočia, pričom je známe, že skleníkové plyny ohrievajú Zem. Ľudská činnosť je z veľkej časti zodpovedná za bezprecedentný nárast globálnych teplôt od priemyselnej revolúcie. Úsilie ako Parížska dohoda má za cieľ obmedziť globálne otepľovanie s cieľom udržať ho výrazne pod 2 °C, ideálne pod 1,5 °C. Zmierňovanie a prispôsobovanie sú kľúčové pre riešenie klimatických zmien.

Európska únia (EÚ) aktívne vyvíja nástroje a politiky na prispôsobenie sa zmene klímy, pričom umelá inteligencia sa javí ako sľubná technológia. Na konferencii COP28 v roku 2023 bol prijatý rámec na dosiahnutie globálneho cieľa v oblasti adaptácie, ktorý zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri implementácii adaptačných opatrení. Výzvy zahŕňajú potrebu viacerých riešení založených na prírode, lepšieho šírenia vedomostí, zvýšeného financovania a zlepšenej spolupráce s poistným sektorom. Napriek prekážkam, akými sú obmedzené zdroje, nedostatok vedomostí a ťažkosti s financovaním, existujú úspešné prípadové štúdie na prekonanie týchto výziev. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Vodní riaditelia prijali dokument Usmernenia „Manažment povodia v meniacej sa klíme“ na svojom stretnutí v Gente v Belgicku 13. – 14. júna 2024. Účelom tohto usmernenia je pomôcť vodohospodárom integrovať sa a prispôsobiť sa nevyhnutným vplyvom. zmeny klímy, ako je zvýšenie intenzity a frekvencie intenzívnych zrážok, dlhotrvajúce suchá a vlny horúčav, ako aj pomaly nastupujúce zmeny, ako je otepľovanie, šírenie inváznych druhov a zvyšovanie hladiny morí.

Predchádzajúca verzia tohto usmernenia pochádza z roku 2012. Odvtedy sa vyvinulo oveľa viac poznatkov o vplyvoch zmeny klímy, ako aj o politikách a praktických prístupoch. Vodní riaditelia preto poverili ad-hoc pracovnú skupinu Nedostatok vody a suchá úlohou aktualizovať toto usmernenie č. 24 „Manažment povodia v meniacej sa klíme“ v úzkej spolupráci s ostatnými pracovnými skupinami pôsobiacimi v rámci spoločnej implementačnej stratégie. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Prieskum Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v júni/júli 2024, odhaľuje, že environmentálne problémy a zmena klímy sú v EÚ výzvou na treťom mieste. Environmentálne otázky a zmena klímy sa delili o prvé miesto s nelegálnou migráciou, pokiaľ ide o to, čo ľudia chcú, aby sa EÚ prioritne zaoberala. Znamená to, že adaptácia na zmenu klímy si tiež zaslúži vysokú prioritu. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Cieľom LIFE Prognoses je chrániť buk európsky – niekedy nazývaný „kráľovná stromov“ – pre budúce generácie. Čo je však na  Fagus sylvatica  , ktoré Európania tak milujú? Buk obyčajný kedysi pokrýval Európu od polárneho kruhu až po Stredozemné more a bukové lesy – známe ako „porasty“ – stále prosperujú na veľkej časti kontinentu. Fagus sylvatica, ktorý dokáže dorásť až do 50 metrov a dožiť sa až 500 rokov, je skutočne ikonickým druhom – skutočne, pár úctyhodných exemplárov buka obsadilo prvé dve miesta v tohtoročnom  udeľovaní cien Európsky strom roka. (Viac na cinea.ec.europa.eu)

3 stromy viditeľné z každého domu,
30% porast stromov v každej štvrti, maximálna vzdialenosť 300 metrov od parku alebo zelene pre každého občana: pravidlo 3-30-300 (viac…)

Zmena klímy patrí medzi najviac diskutované a znepokojujúce problémy našej doby. Tento fenomén vyvoláva dlhodobé dôsledky, predovšetkým zvýšenie priemernej globálnej teploty. (viac…)

Nová štúdia naznačuje, že chladiaci potenciál zelene sa v sparných podmienkach znižuje. Mnohé mestá podnikli iniciatívy na výsadbu ďalších stromov, aby pomohli bojovať proti prehrievaniu miest spôsobenému klímou. Tieto odvážne snahy o výsadbu však nemusia byť pri riešení tohto problému také účinné, ako sme si kedysi mysleli.

Štúdia výskumníkov z UNSW Sydney Kai Gao, Dr. Jei Feng a profesor Scientia Mattheos (Mat) Santamouris zistila, že v extrémne horúcich podmienkach je prínos stromov výrazne obmedzený na zmiernenie tepla. Zistenia publikované v časopise Sustainable Cities and Society ukazujú, že konvenčné klimatické modely precenili schopnosť stromov ochladzovať sa počas horúčav o 60 %. (Ben Knight, University of New South Wales, viac na phys.org)