Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie
Discover

Ktoré skupiny ľudí sú najviac ohrozené horúčavami?

Horúčavy predstavujú vážne zdravotné riziko, najmä pre určité skupiny obyvateľstva. Ich organizmus má problém prispôsobiť sa vysokým teplotám, čo ich robí náchylnejšími na zdravotné komplikácie. Medzi najohrozenejšie skupiny patria:

Deti:

  • Bábätká a malé deti majú nedostatočne vyvinutý systém regulácie telesnej teploty, ich potné žľazy nie sú plne funkčné a ich povrch tela je v pomere k hmotnosti väčší ako u dospelých. To spôsobuje rýchlejší nárast telesnej teploty a zvýšené riziko prehriatia.
  • Deti potrebujú pravidelnú hydratáciu a ochranu pred priamym slnečným žiarením, najmä v čase obeda.
  • Nikdy nenechávajte deti v zaparkovanom aute, ani na krátku dobu, pretože teplota vo vnútri vozidla môže veľmi rýchlo stúpnuť a ohroziť ich život.

Starší ľudia:

  • Kardiovaskulárny systém starších ľudí nie je taký efektívny v odvádzaní tepla z tela.
  • Ich schopnosť potiť sa klesá a často nepociťujú smäd ani po strate tekutín, čo vedie k dehydratácii a riziku prehriatia.
  • Starší ľudia by mali kontrolovať teplotu v miestnosti a udržiavať ju pod 26°C.
  • Dôležité je dbať na dostatočný príjem tekutín a konzultovať s lekárom prípadnú úpravu medikácie.

Chorí ľudia:

  • Ľudia s kardiovaskulárnymi alebo obličkovými problémami, cukrovkou, ochoreniami centrálneho nervového systému alebo duševnými poruchami ako schizofrénia sú obzvlášť citliví na choroby súvisiace s horúčavami.
  • Ľudia s demenciou sú tiež veľmi zraniteľní.
  • Užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú krvný obeh, rovnováhu vody a elektrolytov v tele alebo nervový systém, môže taktiež zvýšiť riziko zdravotných problémov v horúcom počasí.
  • Dôležitá je pravidelná kontrola telesnej teploty a konzultácia s lekárom o úprave medikácie.

Okrem týchto skupín sú ohrození aj ľudia pracujúci vonku a ľudia bez domova.

Všetky uvedené skupiny by mali byť počas horúčav obzvlášť opatrné a dodržiavať odporúčania na ochranu pred horúčavami, ako napríklad:

  • Zostaňte v chladnom prostredí, v tieni alebo v klimatizovaných priestoroch.
  • Pite dostatok tekutín, najmä vody, riedených štiav a bylinkových čajov.
  • Vyhýbajte sa namáhavej fyzickej aktivite v čase najväčších horúčav.
  • Noste ľahké a svetlé oblečenie.
  • Dávajte si pozor na príznaky prehriatia, ako sú bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie a mdloby.

V prípade podozrenia na prehriatie je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. JaroR

2025 MIP4Adapt Otvorená výzva na podporu pre občianske podujatia

Podujatia občanov zapájajú, spájajú a posilňujú komunity pri príprave na dopady klimatických zmien. Zahŕňajú aktivity ako praktické workshopy, informačné výstavy, komunitné fóra, panelové diskusie a interaktívne stretnutia. Cieľom týchto podujatí je informovať a inšpirovať miestne komunity, aby sa aktívne podieľali na prispôsobovaní sa zmene klímy. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Keď sa míňajú verejné peniaze

Keďže Európa urýchľuje svoj prechod na klimatickú neutralitu, mestá sa zintenzívňujú. Tento zelený prechod však prichádza s významnou výzvou: financovaním. Európska komisia odhaduje, že s obmedzenými verejnými dotáciami tradičné spôsoby financovania pokryjú len 20 – 30 % investícií potrebných na potrebný rozsah klimatickej a energetickej transformácie. Ako hovorí Sylwia Słomiak, hlavná poradkyňa pre financie v oblasti klímy v Eurocities : „Mestá, verejné orgány a regióny musia začať hľadať inde.“

Táto realita tvorí pozadie práce Európskej komisie na pripravovanej dohode o čistom priemysle, rámca, ktorý sľubuje posilnenie priemyselnej konkurencieschopnosti Európy a zároveň splnenie ambicióznych cieľov v oblasti klímy. Mestá testujú inovatívne modely financovania, ktoré znižujú závislosť od dotácií, znižujú náklady na energiu a podporujú dlhodobú udržateľnosť. Predpisy a nedostatok zdrojov však stále predstavujú prekážky pre viaceré mestá, aby prijali tieto modely. (Viac na eurocities.eu)

Manuál o zapojení zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy

Dokument s názvom „Manuál pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy“ je zameraný na regionálne a miestne orgány a zdôrazňuje štyri kľúčové akcie pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy:

  • Komunikácia: Poskytovanie jasných a dostupných informácií.
  • Zapojenie zainteresovaných strán a komunít.
  • Prepájanie zainteresovaných strán a občanov s cieľom uľahčiť spoluprácu.
  • Umožnenie kolektívnej a individuálnej akcie.

Manuál sprevádza používateľov relevantnými participatívnymi aktivitami a zdôrazňuje nástroje, osvedčené postupy a príklady pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do všetkých krokov cyklu plánovania adaptácie na zmenu klímy, ako je uvedené v nástroji Regionálna podpora adaptácie (RAST).

Manuál je rozdelený do šiestich krokov, ktoré zodpovedajú krokom v cykle plánovania adaptácie na zmenu klímy.

Krok 1: Príprava základov pre adaptáciu Tento krok je kľúčový, pretože zahŕňa zhromažďovanie a organizovanie základných prvkov potrebných na začatie procesu plánovania adaptácie. To zahŕňa identifikáciu kľúčových zainteresovaných strán a občanov zapojených do celého procesu. V tomto kroku si môžete vytvoriť stratégiu zapojenia, ktorá je prispôsobená vášmu miestnemu kontextu.

Kroky 2, 3 a 4: Posudzovanie klimatických rizík a zraniteľnosti a identifikácia, posudzovanie a výber adaptačných možností V týchto krokoch môžete konzultovať zainteresované strany a občanov s cieľom zlepšiť svoju stratégiu alebo plán adaptácie na zmenu klímy.

Krok 5: Implementácia adaptačných politík a opatrení Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do implementácie politík a opatrení na adaptáciu na zmenu klímy je kľúčové pre zabezpečenie ich účinnosti.

Krok 6: Monitorovanie, hodnotenie a učenie sa Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do monitorovania, hodnotenia a učenia sa môže posilniť ich pochopenie potrieb a podporiť ich podporu a zapojenie sa do implementácie vášho plánu adaptácie na zmenu klímy.

V manuáli nájdete konkrétne príklady nástrojov, osvedčených postupov a skúseností, ktoré vám pomôžu efektívne zapojiť zainteresované strany a občanov do všetkých krokov plánovania adaptácie na zmenu klímy. JaroR

LIFE Terra je najväčšia európska iniciatíva, ktorá sa zameriava na výsadbu a monitorovanie 500 miliónov stromov s cieľom zmierniť klimatické zmeny.

Klimatické zmeny (CC) sa stali natoľko dôležitým ekonomickým, sociálnym a environmentálnym problémom, že boli v bežných diskusiách premenované na „klimatickú krízu“. Táto kríza zdôrazňuje naliehavosť, najmä keď mnohé krajiny hlásia nárast udalostí súvisiacich s klímou. Európa si stanovila mnohé ciele na riešenie klimatickej krízy prístupom zhora nadol; na druhom konci spektra majú jednotlivci motiváciu konať, no mnohí si nie sú istí, ako a kde konať.

LIFE Terra sa snaží vytvoriť hnutie, ktoré vysadí 500 miliónov stromov za 5 rokov, využíva a monitoruje vlastný prírodný mechanizmus zachytávania uhlíka a dáva občanom možnosť prijať naliehavé opatrenia proti klimatickej kríze. Zjednotí zainteresované strany prostredníctvom platformy, ktorá uľahčí výsadbu stromov, zapojí budúce generácie prostredníctvom kľúčových komunikačných a vzdelávacích aktivít a bude monitorovať pokrok v oblasti špičkových európskych technológií na podporu udržateľného dlhodobého obchodného modelu obnovy pôdy a masívneho zachytávania uhlíka. ( Viac na lifeterra.eu)

Činnosť miest je základom globálnych environmentálnych cieľov

S rozbehom roku 2025 sa snahám miest o zníženie dopravných zápch, riešenie znečistenia ovzdušia, zlepšenie prístupu k bývaniu a zníženie rizika záplav dostáva viac pozornosti ako kedykoľvek predtým. Tieto iniciatívy sú dôležité pre viac ako 4 miliardy ľudí, ktorí žijú v mestských centrách na celom svete, a majú tiež obrovské dôsledky pre planétu a globálne environmentálne ciele. (Viac na thegef.org)

Prechod udržateľnosti od konceptu k praxi

Správa Európskej environmentálnej agentúry skúma, ako je spravodlivosť začlenená do politík EÚ zameraných na udržateľné prechody. Analyzuje rôzne rozmery spravodlivosti – rozdeľovaciu, procesnú a uznávaciu – v kľúčových stratégiách a sektorových politikách EÚ, pričom sa opiera o prípadové štúdie z národnej, regionálnej a mestskej úrovne. Zameriava sa na výzvy spojené s nerovnomerným dopadom opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov na rôzne spoločenské skupiny a regióny, zdôrazňujúc potrebu komplexného a holistického prístupu. Správa ponúka odporúčania pre tvorcov politík, ako zlepšiť riadenie spravodlivých prechodov a zabezpečiť, aby nikto nebol ponechaný bokom. Zahrňuje príklady z rôznych krajín, ako napríklad Španielsko, Fínsko, Estónsko, Taliansko a Barcelonu. JaroR

Univerzity a ich kľúčová úloha pri riešení globálnych výziev

Univerzity sú centrami vzdelávania, výskumu a inovácií a zohrávajú významnú úlohu pri riešení komplexných globálnych problémov, ako sú klimatické zmeny, sociálne nerovnosti či technologické transformácie. Ich potenciál však v súčasnosti často zostáva nevyužitý. Prostredníctvom spolupráce s filantropickými organizáciami, súkromnými partnermi a vládami môžu univerzity rozšíriť svoje možnosti a stať sa lídrami v hľadaní udržateľných riešení pre budúcnosť.

Súčasné výzvy pre univerzity

Napriek tomu, že univerzity sú centrami pokroku, čelia viacerým výzvam, ktoré obmedzujú ich efektívnosť pri riešení globálnych problémov:

Obmedzené financovanie: V mnohých krajinách sa financovanie univerzít neustále znižuje. Verejné financie často nestačia na pokrytie nákladov na výskum a vývoj. Na Slovensku napríklad rozpočet na vedu a výskum predstavuje len 0,9 % HDP, čo je hlboko pod priemerom EÚ.

Konkurenčný boj: Univerzity súťažia o granty a financie, čo vedie k izolovaným projektom namiesto spolupráce. Táto konkurencia brzdí interdisciplinárne výskumné iniciatívy, ktoré sú však kľúčové pri riešení komplexných problémov, akými sú klimatické zmeny.

Tradičné akademické štruktúry: V akademickom prostredí prevláda dôraz na publikácie a individuálne úspechy, čo často zanedbáva interdisciplinárny výskum a spoluprácu. Kariérny postup je zvyčajne viazaný na úzko špecializované výsledky, čo môže brániť výskumníkom presahovať ich oblasti odbornosti.

Politické a ekonomické tlaky: Národné politiky a ekonomické záujmy často diktujú priority univerzít. Vzťah medzi univerzitami a vládami môže byť komplikovaný, najmä v krajinách, kde sa akademická sloboda stretáva s politickými zásahmi.

Úloha univerzít pri riešení globálnych výziev

Univerzity majú jedinečnú pozíciu, aby prispievali k riešeniu globálnych problémov prostredníctvom:

Výskumu a inovácií: Univerzity disponujú zdrojmi a odbornými znalosťami potrebnými na vývoj inovatívnych riešení. Napríklad výskum obnoviteľných zdrojov energie alebo technológií na záchyt uhlíka sú často výsledkom univerzitných projektov.

Vzdelávania budúcej generácie: Študenti sú budúci lídri. Univerzity môžu pripraviť generácie odborníkov a lídrov, ktorí budú vybavení vedomosťami a zručnosťami potrebnými na riešenie globálnych výziev.

Spájania sektorov: Univerzity môžu pôsobiť ako most medzi verejným a súkromným sektorom, poskytujúc priestor pre výmenu nápadov a spoluprácu medzi rôznymi aktérmi.

Modely úspešnej spolupráce

Niekoľko univerzít už začalo implementovať inovatívne stratégie na prekonávanie vyššie uvedených výziev:

Interdisciplinárne školy: Imperial College London vytvorila štyri interdisciplinárne školy, ktoré sa zameriavajú na oblasti ako umelá inteligencia, medicínske technológie a klimatické vedy. Tento prístup spája odborníkov z rôznych odborov a umožňuje tak komplexnejšie riešenia.

– Partnerstvá s filantropickými organizáciami: V USA spolupracujú univerzity, ako je Stanford alebo MIT, s filantropickými organizáciami na financovaní veľkých výskumných projektov. Tieto partnerstvá poskytujú stabilné zdroje financovania a umožňujú univerzitám sústrediť sa na dlhodobé projekty.

Regionálne spolupráce: Európske univerzity sa čoraz častejšie spájajú v rámci regionálnych iniciatív. Napríklad projekt Horizon Europe podporuje cezhraničné výskumné projekty, ktoré zahŕňajú univerzity, priemysel a vládne organizácie.

Zapojenie komunity: Niektoré univerzity implementujú programy, ktoré priamo zapájajú miestne komunity do riešenia problémov, ako sú energetická efektívnosť alebo mestské plánovanie. To pomáha aplikovať akademické poznatky v reálnom svete a zvyšuje dôveru verejnosti v univerzity.

Budúce príležitosti pre univerzity

Digitalizácia a technológie: Moderné technológie, ako je umelá inteligencia a strojové učenie, môžu transformovať spôsob, akým univerzity uskutočňujú výskum a vzdelávanie. Digitalizácia tiež umožňuje efektívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami na globálnej úrovni.

Zelená transformácia: Univerzity môžu byť lídrami v prechode na udržateľné technológie a politiky. Výskum v oblastiach ako obnoviteľné zdroje energie, cirkulárna ekonomika a znižovanie uhlíkovej stopy môže byť kľúčový.

Otvorené vzdelávanie: Rozvoj online vzdelávacích platforiem a otvorených kurzov môže rozšíriť prístup k vzdelaniu a umožniť študentom z rozvojových krajín získať kvalitné vzdelanie.

Výzvy, ktoré je potrebné prekonať

Financovanie: Nájsť nové a udržateľné spôsoby financovania výskumu a vzdelávania.

Rovnosť: Zabezpečiť prístup k vzdelávaniu a inováciám pre všetkých, bez ohľadu na sociálne či ekonomické zázemie.

Spolupráca: Podporovať spoluprácu medzi univerzitami, vládami, priemyslom a občianskou spoločnosťou pri dosahovaní spoločných cieľov.

Inovácie v pedagogike: Implementovať moderné vzdelávacie metódy a prispôsobiť sa meniacim sa potrebám študentov.

Univerzity majú potenciál stať sa hnacou silou pri riešení najnaliehavejších globálnych výziev. Prekonanie existujúcich prekážok a využitie príležitostí, ktoré ponúka moderná doba, si však vyžaduje inovatívne prístupy, spoluprácu naprieč sektormi a záväzok k spoločnému dobru. Prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia do výskumu, vzdelávania a spoločenského diania môžu univerzity prispieť k tvorbe udržateľnej a prosperujúcej budúcnosti pre všetkých. JaroR

 

Adaptačné finančné mechanizmy pre činnosť na miestnej a regionálnej úrovni

Správa Európskeho výboru regiónov skúma financovanie adaptácie na zmenu klímy na miestnej a regionálnej úrovni v EÚ. Analyzuje verejné a súkromné zdroje financovania, prekážky, ktorým čelí prístup miestnych a regionálnych orgánov k týmto zdrojom, a predstavuje prípadové štúdie úspešného využívania súkromného financovania. Zároveň poskytuje odporúčania pre miestne a regionálne orgány, súkromných investorov a tvorcov politík na zlepšenie prístupu k financovaniu adaptácie. Zameriava sa na potrebu inovatívnych finančných modelov a spolupráce verejného a súkromného sektora pre dosiahnutie klimatických cieľov.

Glosár

Adaptácia na zmenu klímy: Proces prispôsobovania sa skutočným alebo očakávaným dopadom zmeny klímy s cieľom minimalizovať škody a využiť príležitosti.

Zmiešané financovanie: Kombinácia verejných a súkromných zdrojov na financovanie projektov, ktoré prinášajú verejný prospech.

Zelené dlhopisy: Dlhopisy, ktorých výnosy sa použijú na financovanie environmentálnych projektov, vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Partnerstvo verejného a súkromného sektora (PPP): Dlhodobá zmluvná spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom na realizáciu projektu alebo služby.

Bankovateľný projekt: Projekt, ktorý je dostatočne ziskový a rizikový, aby prilákal súkromné investície.

Úverová bonitnosť: Schopnosť dlžníka splácať svoje záväzky včas a v plnej výške.

EÚ Taxonómia: Klasifikačný systém, ktorý definuje, ktoré ekonomické aktivity sa považujú za environmentálne udržateľné.

Kohézne fondy: Finančné nástroje EÚ určené na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja menej rozvinutých regiónov.

Horizont Európa: Rámcový program EÚ pre výskum a inovácie.

Nástroj obnovy a odolnosti (RRF): Finančný nástroj EÚ určený na podporu obnovy po pandémii COVID-19 a na prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku.

JaroR

 

Prispôsobenie sa zmene klímy pomocou politiky súdržnosti

Tento dokument, vypracovaný pre Výbor Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj, sa zaoberá úlohou politiky súdržnosti pri podpore adaptácie na zmenu klímy, posilňovaní regionálnej odolnosti a podpore udržateľného podnikania v EÚ.

Hlavné témy:

  • Identifikácia regionálnych a sektorových potrieb v oblasti adaptácie: Dokument analyzuje rôzne klimatické riziká a potreby adaptácie naprieč rôznymi typmi regiónov EÚ (mestské, vidiecke, pobrežné, horské oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny), ako aj naprieč rôznymi hospodárskymi sektormi. Napríklad, mestské oblasti čelia rizikám záplav, vĺn horúčav a zhoršenia kvality ovzdušia, čo si vyžaduje zlepšenie drenážnych systémov, rozšírenie zelených plôch a podporu udržateľnej dopravy. Dokument poukazuje na to, že „dopady zmeny klímy sa prejavujú v rôznych regiónoch EÚ odlišne, čo vytvára potrebu prispôsobiť adaptačné stratégie regionálnemu a potenciálne miestnemu kontextu, ktorému majú prospieť.“ (Úvod)
  • Mapovanie nástrojov politiky EÚ na podporu adaptácie na zmenu klímy: Dokument poskytuje komplexný prehľad všetkých nástrojov politiky EÚ, ktoré podporujú Stratégiu EÚ pre adaptáciu, so zameraním na politiku súdržnosti. Patria sem finančné nástroje, platformy pre informácie a znalosti, legislatívne a regulačné rámce, stratégie, plány a usmernenia, iniciatívy a siete, programy v oblasti zručností a vzdelávania, výskum a inovácie, ako aj špecializované agentúry a orgány.
  • Posúdenie súčasnej podpory politiky súdržnosti pre adaptáciu: Dokument analyzuje údaje o financovaní z fondov politiky súdržnosti, ako aj výsledky prieskumov medzi riadiacimi orgánmi a podnikateľskými subjektmi. Zistenia poukazujú na zvýšenie, ale stále nedostatočné financovanie adaptácie s rozdielmi medzi podporou a potrebami. Dokument konštatuje, že „údaje o financovaní neposkytujú rozpis podpory adaptácie na sektory, typ podniku ani konkrétne investície.“ (Kapitola 4)

Kľúčové zistenia:

  • Financovanie adaptácie z politiky súdržnosti sa v období 2014-2020 a 2021-2027 zvýšilo, ale stále nie je dostatočné na pokrytie všetkých potrieb.
  • Existujú rozdiely medzi podporou adaptácie a skutočnými potrebami, najmä v určitých sektoroch a regiónoch.
  • Podnikateľské subjekty často nevedia o dostupných možnostiach financovania adaptácie z politiky súdržnosti.
  • Regionálne a miestne orgány potrebujú posilniť svoje kapacity v oblasti adaptácie na zmenu klímy.

Odporúčania:

  • Zlepšenie integrácie a monitorovania adaptácie: Zlepšenie začlenenia úvah o adaptácii na zmenu klímy do všetkých projektov financovaných z politiky súdržnosti, nielen do tých, ktoré sú explicitne označené ako „adaptačné“ intervencie.
  • Vypracovanie sektorových stratégií: Vytvorenie sektorových stratégií pre prístup k financovaniu adaptácie z politiky súdržnosti, aby sa zabezpečilo, že sektory citlivé na zmenu klímy (napr. cestovný ruch) majú dostatočný prístup k financovaniu.
  • Zlepšenie informovanosti podnikov a prístupu k financovaniu: Zvýšenie informovanosti podnikov o dostupných možnostiach financovania a zjednodušenie prístupu k financovaniu pre MSP.
  • Posilnenie regionálnych kapacít pre adaptáciu: Poskytnutie školení, nábor špecializovaných pracovníkov a budovanie partnerstiev s akademickou obcou a výskumnými inštitúciami s cieľom posilniť kapacity regionálnych a miestnych orgánov.

Dokument zdôrazňuje, že „národné orgány (v partnerstve s inštitúciami EÚ, ako sú Európsky parlament, Európska komisia a Európsky výbor regiónov) by mali pracovať na posilnení regionálnych a miestnych kapacít pre adaptáciu zlepšovaním vedomostí a odborných znalostí v rámci regionálnych a miestnych orgánov.“ (Kapitola 6)

Tento dokument poskytuje cenné informácie o tom, ako môže politika súdržnosti prispieť k adaptácii na zmenu klímy v EÚ. Identifikuje kľúčové výzvy a ponúka konkrétne odporúčania na zlepšenie. Realizácia týchto odporúčaní by mala viesť k lepšiemu využitiu politiky súdržnosti na posilnenie odolnosti EÚ voči zmene klímy. JaroR

Posledná šanca požiadať o technickú pomoc MIP4Adapt: ​​Konečný termín – 31. januára 2025

Čas sa kráti na zapojenie sa do programu technickej pomoci MIP4Adapt, iniciatívy, ktorá dáva signatárom charty právomoc plánovať a hľadať finančné prostriedky na implementáciu robustných a účinných riešení na prispôsobenie sa zmene klímy v ich regiónoch. Prihlášky sa uzatvárajú 31. januára 2025, čo znamená poslednú príležitosť získať prístup k tejto podpore. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Financovanie adaptačných opatrení pre miestne a regionálne orgány (MRO)

Dokument analyzuje možnosti financovania adaptácie na zmenu klímy pre miestne a regionálne orgány. Predstavuje rôzne verejné a súkromné zdroje financovania, vrátane verejno-súkromných partnerstiev, investičných fondov a mechanizmov poistenia. Zameriava sa na prekonávanie prekážok pri získavaní finančných prostriedkov a zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Na ilustráciu sú uvedené prípadové štúdie z Európskej únie, ktoré demonštrujú úspešné projekty financovania adaptácie. Záverom sú uvedené odporúčania pre miestne orgány, súkromných investorov a tvorcov politík na zlepšenie dostupnosti a efektívnosti financovania adaptácie. Celý dokument

Môžu klimatické technológie zachrániť naše mestá?

Mestské oblasti prispievajú 70 % celosvetových emisií CO2 a spotrebúvajú ohromujúcich 75 % svetovej energie . Tento vplyv bude rásť v dôsledku rýchlej urbanizácie: do roku 2050 budú viac ako dve tretiny svetovej populácie – približne 6,5 miliardy ľudí – nazývať mestá domovom. To bude znamenať obrovský tlak na zdroje, čo si vyžiada ešte viac energie a zintenzívni environmentálnu stopu našich miest.

Ak chceme budúcnosť odolnú voči zmene klímy, musíme premeniť naše betónové džungle na udržateľné, prosperujúce mestské ekosystémy. Ako sa tam však dostaneme a aké prevratné inovácie to umožnia? (Zachary Smith, viac na weforum.org)

Nová LOCALIZED databáza obsahuje adaptačné stratégie pre tvorcov politík

Tento výskumný článok popisuje vytvorenie novej integrovanej databázy adaptačných a mitigačných opatrení v Európe. Databáza zhromažďuje údaje z viacerých existujúcich zdrojov, pričom klasifikuje a vzájomne prepojuje rôzne typy klimatických opatrení. Zameriava sa na implementáciu plánov a poskytuje informácie dôležité pre efektívne plánovanie, vrátane časových harmonogramov, nákladov a synergických efektov. Použitá metodika je reprodukovateľná a databáza je dostupná online. Výskum zdôrazňuje potrebu jednotného rámca pre zaznamenávanie a monitorovanie klimatických opatrení v Európe. (Viac na zenodo.org)

LEGISLATÍVA