🦋 Mestá po celom svete spolupracujú na zdieľaní pozorovaní prírody v rámci City Nature Challenge 2025. Prečo sa zúčastniť? Všade okolo nás je príroda! Vedieť, aké druhy sa v našom meste nachádzajú a kde sa nachádzajú, nám pomáha študovať a chrániť ich, ale jediný spôsob, ako to urobiť, je to, že my všetci – vedci, správcovia pôdy a komunita – budeme spolupracovať pri hľadaní a zdokumentovaní prírody v našej oblasti.

Zapojením sa do City Nature Challenge sa nielen dozviete viac o svojej miestnej prírode, ale môžete tiež urobiť svoje mesto lepším miestom – pre vás a iné druhy!

(Viac na citynaturechallenge.org)

⚡ Výbuch bleskov v blízkosti geografického severného pólu vyvoláva úzkostné otázky o našej meniacej sa klíme. Ukázalo sa to v auguste 2019, keď sa atmosférické podmienky zoradili spôsobom, ktorý si len málokto dokázal predstaviť.

Výskumníci objavili 342 bleskov , pričom 122 bolo v jedinej búrke, ktorá prešla cez ľad a dostala sa do vzdialenosti asi 43 kilometrov od severného pólu.

Jianqiu Zheng a kolegovia z University of Science and Technology of China analyzovali udalosť a zistili, že je spojená s nezvyčajným prívalom teplého vzduchu. (Jordana Josepha, viac na earth.com)

🏦  EBA zverejnila návrh technického balíka pre rámec podávania správ 4.1
27. marca 2025 EBA predstavila návrh balíka pre verziu 4.1, ktorý obsahuje pravidlá overovania, DPM a XBRL taxonómie. Podporuje viaceré oblasti, vrátane šablón 3. piliera, vykazovania pre dohľad, začlenenia okamžitých platieb do DPM a ESG údajov. Finálna verzia sa očakáva v máji 2025 po konzultáciách so zainteresovanými stranami.

Spotrebiteľské trendy EBA: podvody, zadlženosť, znižovanie rizika
V správe z 26. marca 2025 EBA identifikovala tri hlavné výzvy pre spotrebiteľov v EÚ:

• Platobné podvody – najvážnejší problém, vrátane nových foriem ako sociálne inžinierstvo.
• Zadlžovanie – nárast úverov typu „kúp teraz, plať neskôr“.
• Znižovanie rizika – rastúce problémy s prístupom k platobným účtom.
  EBA plánuje opatrenia v rokoch 2025/26 na posilnenie ochrany spotrebiteľa.

Výročná správa ECB o dohľade za 2024
25. marca 2025 ECB zverejnila, že banky sú kapitálovo silné a likvidné, no musia byť obozretné voči novým výzvam. Prioritami dohľadu do roku 2026 sú:

• odolnosť voči šokom,
• riadenie klimatických rizík,
• podpora digitálnej transformácie.

EBA aktualizuje metodiku hodnotenia tretích krajín
24. marca 2025 bola zverejnená aktualizovaná metodika regulačnej a dozornej ekvivalencie mimo EÚ. Obsahuje dvojkrokový dotazník a reflektuje zmeny v CRR a CRD. Druhý dotazník bol zjednodušený pre lepšiu použiteľnosť.

EK otvára konzultáciu o trhovom riziku
EK začala 24. marca 2025 konzultáciu k prudenciálnemu rámcu trhového rizika. Uplatňovanie nových požiadaviek bolo odložené o rok. Reaguje na neistotu ohľadom implementácie Bazilejských štandardov v USA a UK. Pripomienky sa prijímajú do 22. apríla 2025.

Digitálne euro ako obrana menovej autonómie
Philip Lane (ECB) 20. marca 2025 vysvetlil, že digitálne euro je nevyhnutné na udržanie autonómie voči zahraničným platobným systémom (napr. Apple Pay, PayPal). Digitálne euro má byť bezpečnou, európsky riadenou alternatívou.

EBA navrhuje nový rámec pre schvaľovanie interných modelov
17. marca 2025 EBA zverejnila záverečnú správu s návrhom zmien ITS týkajúcich sa spoločného rozhodovania pri schvaľovaní interných modelov podľa CRR. Zmeny majú zjednodušiť proces medzi dohľadovými orgánmi a reflektujú úpravy rozsahu uplatnenia modelov.

ESMA reaguje na incident v systéme TARGET
14. marca 2025 ESMA vydala usmernenie k zlyhaniu vyrovnania v systéme TARGET. Po technickom výpadku nebudú CSD sankcionované za neúspešné vyrovnanie z 27. – 28. februára, keďže išlo o vonkajšiu príčinu.

Eurosystém zavedie službu overenia príjemcu platby (VoP)
ECB 10. marca 2025 oznámila zavedenie služby VoP pre SEPA platby do októbra 2025. Cieľom je znížiť riziko podvodov overením účtu príjemcu pred odoslaním platby. Riešenia budú poskytovať centrálne banky v rámci Eurosystému.

EBA konzultuje nové pravidlá AML/CFT
6. marca 2025 EBA otvorila konzultáciu k štyrom návrhom regulačných technických noriem v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Tieto sa týkajú:

• výberu subjektov pod priamy dohľad AMLA,
• hodnotenia rizík,
• požiadaviek na údaje v rámci „poznaj svojho klienta“,
• metodiky určovania sankcií.

🇪🇺 Program EÚ LIFE, ktorý od roku 1992 financoval viac ako 6 000 zelených projektov, je kľúčovým nástrojom na podporu politík Európskej únie v oblasti životného prostredia, ochrany prírody a klímy. (viac…)

Svet smeruje k prekročeniu teplotných cieľov stanovených v Parížskej dohode z roku 2015. Rastúci počet vedcov a odborníkov preto tvrdí, že na dosiahnutie dlhodobých klimatických cieľov bude v neskoršej fáze tohto storočia potrebné odstraňovať oxid uhličitý (CO₂) z atmosféry. Vlády, energetické spoločnosti a stovky startupov po celom svete investujú miliardy dolárov do stratégií na odstraňovanie uhlíka. Podľa niektorých odhadov by svet mohol do polovice storočia potrebovať odstrániť z atmosféry viac ako 6 miliárd ton CO₂ ročne.

Existujú tri hlavné prístupy k odstraňovaniu uhlíka:

1. Priame zachytávanie zo vzduchu: Veľké zariadenia dokážu odsať CO₂ priamo z tenkého vzduchu. Hoci ide o najjednoduchšiu metódu v priemyselnom meradle, je aj najdrahšia, stojí približne 600 až 1 000 dolárov za tonu CO₂. V USA sa plánuje výstavba viacerých veľkých zariadení na priame zachytávanie. Napríklad konzorcium Occidental Petroleum a Carbon Engineering plánuje spustiť najväčšie zariadenie na svete v západnom Texase, ktoré má ročne zachytiť 500 000 ton CO₂. Zachytený uhlík sa často pumpuje a uskladňuje pod zemou.
2. Úpravy oceánov: Oceány majú potenciál absorbovať viac uhlíka, než je bežné. Jedným z prístupov je zvyšovanie zásaditosti morskej vody. Projekt LOC-NESS v hodnote 10 miliónov USD, ktorý má začať v najbližších mesiacoch pri pobreží Massachusetts, otestuje túto metódu vyliatím roztoku zásaditého materiálu (hydroxid sodný) do vody. Vedci dúfajú, že preukážu, že je možné monitorovať a kvantifikovať absorbované CO₂. Ak by sa táto metóda dala rozšíriť čo i len o malú časť, pobrežné krajiny by mohli ročne spoločne odstrániť miliardu ton CO₂. Ďalšie oceánske metódy zahŕňajú hnojenie vody železom na podporu rastu fytoplanktónu alebo pestovanie morských rias.
3. Vylepšenie odstraňovania uhlíka na pevnine: Najlacnejším spôsobom je pestovanie ďalších lesov, avšak stromy nie sú trvalým riešením kvôli riziku výrubu alebo požiarov. Medzi trvalejšie metódy patrí premena rastlinnej hmoty na biochar, uhlíkom bohatý materiál, ktorý sa pridáva do pôdy. Experimentuje sa aj s aplikáciou minerálov bohatých na silikáty, ako je čadič, na poľnohospodárske polia. Tieto minerály reagujú s CO₂ a vodou, čím vznikajú stabilné bikarbonátové ióny, ktoré sa dostávajú do oceánu a tam uhlík uzamknú. Potenciál majú aj poľnohospodársky odpad, lesné zvyšky a účelovo pestované plodiny, ktoré možno premeniť na dlhožijúce produkty ako stavebné materiály. Tieto techniky by mohli v USA potenciálne odstrániť až 800 miliónov ton uhlíka ročne za cenu pod 100 dolárov za tonu CO₂.

Napriek rastúcim investíciám čelí priemysel odstraňovania uhlíka prekážkam. Patria sem nedostatočné medzinárodné štandardy, chýbajúce formálne záväzky vlád a politické zmeny, ako je napríklad obmedzovanie financovania výskumu v USA za administratívy Donalda Trumpa. Existujú tiež vedecké otázky o tom, či technológie dokážu splniť očakávania. Okrem toho niektoré metódy, ako napríklad bioenergetika so zachytávaním uhlíka (BECCS), môžu mať negatívne vplyvy, ako je potreba veľkého množstva sladkej vody a hnojív alebo poškodzovanie biodiverzity. Panujú tiež obavy, že odstraňovanie uhlíka by mohlo viesť spoločnosti a krajiny k ospravedlňovaniu ďalších emisií namiesto prechodu na čistú energiu.

Odborníci zdôrazňujú, že hoci sú technológie odstraňovania uhlíka dôležité pre budúcnosť, neexistujú ľahké cesty k rozsiahlemu odstraňovaniu uhlíka. To znamená, že globálni lídri musia urýchliť úsilie o zastavenie emisií už teraz, namiesto toho, aby spoliehali na budúce generácie, že vyriešia problém. Je kľúčové, aby veda držala krok s aktivitami súkromného sektora a overovala účinnosť a vplyvy týchto nových prístupov. JaroR

Výskum bol publikovaný v nature.com

Štúdia sa zaoberá pravdepodobnosťami spustenia klimatických zlomových bodov (tipping points – TPs) 🥵 pri piatich scenároch spoločného socioekonomického rozvoja (Shared Socioeconomic Pathways – SSPs) (viac…)

🇪🇺 Európska únia si kladie za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050, čo je v súlade s jej záväzkom k globálnej klimatickej akcii podľa Parížskej dohody. Tento ambiciózny cieľ je zakotvený (viac…)

Silné a dlhotrvajúce sucho 🏜️ naďalej sužuje veľkú časť Afriky s ďalekosiahlymi dôsledkami pre životné prostredie, ekonomiky a spoločnosti na celom kontinente.  Veľké regióny v severnej, južnej a stredozápadnej Afrike, ako aj na severnom Madagaskare, zažívajú vážne suchá v dôsledku dvoch alebo viacerých rokov nižších ako priemerných zrážok a vyšších ako zvyčajných teplôt . Toto sú zistenia novej správy Globálneho observatória pre sucho Copernicus , ktoré prevádzkuje Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC).

Podmienky sucha majú významný vplyv na životné prostredie, ekonomiky a spoločnosti v postihnutých regiónoch, ohrozujú potravinovú bezpečnosť, poľnohospodársku výrobu a vodné zdroje.  ( Viac na joint-research-centre.ec.europa.eu)

Rok 2024 bol v Európe najteplejším zaznamenaným rokom s výraznými rozdielmi medzi východom a západom v klimatických podmienkach. Správa o európskom stave klímy (ESOTC) 2024 , ktorú spoločne zverejnila služba Copernicus Climate Change Service a Svetová meteorologická organizácia (WMO), ponúka jedinečný pohľad na minuloročnú klímu v Európe, ktorý presahuje teploty, aby sa pozrel na širokú škálu premenných a tém.

Od vydania prvého vydania v roku 2018 sa vlajková loď správy ESOTC vyvinula do bohatého zdroja údajov a informácií so silným vizuálnym zameraním. V rámci tohto ôsmeho vydania správa po prvýkrát obsahuje „Grafickú galériu“, v ktorej sa zhromaždilo približne 130 máp, ktoré majú nakresliť komplexný obraz o európskom podnebí. Zhrnutie správy je tiež bohaté na obrázky a obsahuje sériu ďalších infografík.  (Viac na climate.copernicus.eu)

Dokument s názvom „Climate‐Induced Polar Motion: 1900–2100„ od Mostafu Kiani Shahvandiho a Benedikta Soju sa zaoberá vplyvom zmien klímy, konkrétne barystatických procesov, na pohyb rotačnej osi Zeme vzhľadom na kôru, ktorý sa nazýva polárny pohyb. Autori skúmajú tento jav v období od roku 1900 do konca roku 2100.

🎯 Cieľ výskumu

Hlavný cieľ štúdie je preskúmať, ako barystatické procesy ovplyvnia polárny pohyb v 21. storočí pod rôznymi klimatickými scenármi. Bariostatické procesy zahŕňajú kontinentálne a oceánske prerozdelenie masy spôsobené topením polárnych ľadových štítov (Grónsko a Antarktída), globálnych ľadovcov a zmenami v pozemných zásobách vody (TWS). Dokument nadväzuje na predchádzajúce štúdie, ktoré ukázali rastúci vplyv prerozdelenia masy na povrchu Zeme na polárny pohyb. Predchádzajúca analýza vplyvu barystatických procesov bola obmedzená na obdobie 1900–2018, pričom budúci príspevok nebol preskúmaný.

📊 Použité klimatické scenáre

Štúdia analyzuje klímou indukovaný polárny pohyb pod rôznymi klimatickými scenármi, konkrétne Representative Concentration Pathways (RCP) a Shared Socioeconomic Pathways (SSP). Pre celkové barystatické procesy sa v štúdii podrobne analyzujú scenáre RCP2.6 (optimistický) a RCP8.5 (pesimistický), pretože predstavujú približne dolnú a hornú hranicu klimatických zmien v 21. storočí, a teda poskytujú rozsah možných dráh rotačnej osi Zeme pod vplyvom týchto procesov.

⚙️ Metodológia výskumu

Metodológia štúdie využíva údaje z dvoch období: 1900–2018 a 2019–2100. Pre skoršie obdobie sú prijaté výsledky predchádzajúcej štúdie založené na zmenách masy ľadových štítov, ľadovcov a TWS, ktoré vysvetľujú väčšinu pozorovaného polárneho pohybu. Pre neskoršie obdobie (2019–2100) sa polárny pohyb vypočítava pomocou rovnice hladiny mora na rotujúcej Zemi a dostupných projekcií pre jednotlivé barystatické procesy.

🧊 Projekcie zahŕňajú údaje pre Grónsky a Antarktický ľadový štít pod scenármi RCP2.6 a RCP8.5, pre globálne ľadovce pod viacerými scenármi RCP a SSP, a pre TWS pod vybranými scenármi SSP. Pre Grónsky a Antarktický ľadový štít sa používa prístup multimodálneho súboru. Pre TWS sa priemeruje cez tri scenáre SSP, pretože vykazujú podobné správanie a ich vplyv je menší ako u iných procesov. Je však dôležité poznamenať, že projekcie TWS nemusia zachytiť všetky relevantné zložky, ako je kvázidekádna variabilita, a sú menej presné ako údaje z obdobia 1900–2018.

📌 Hlavné zistenia

Hlavné zistenia ukazujú, že klímou indukovaný polárny pohyb je citlivý na výber klimatického scenára:

• Pod optimistickým scenárom RCP2.6 by sa rotačný pól mohol premiestniť približne o 12 metrov vzhľadom na jeho polohu v roku 1900.
• Pod pesimistickým scenárom RCP8.5 by mohlo dôjsť k premiestneniu o viac ako dvojnásobok, približne o 27 metrov vzhľadom na rok 1900.
• V období 2019-2100 dráha budúceho rotačného pólu vykazuje drift smerom na západ v porovnaní s relatívne stabilnou, beztrendovou dráhou počas 20. storočia.
• Pod scenárom RCP2.6 je smer západného driftu viac na západ (dlĺžky ≥45°Z), zatiaľ čo pod scenárom RCP8.5, vplyv významného topenia Antarktického ľadového štítu posúva pól viac na východ (dlĺžky ≤30°Z).

🧩 Príspevky jednotlivých barystatických procesov

Najdôležitejší príspevok k tomuto pohybu má topenie polárnych ľadových štítov:

• Topienie Grónskeho ľadového štítu je hlavným prispievateľom a poháňa rotačný pól prevažne smerom na západ. Tento vplyv je pod scenárom RCP8.5 viac ako dvakrát väčší ako pod RCP2.6. Drift spôsobený Grónskom je nelineárny.
• Pod scenárom RCP8.5 je ďalším významným prispievateľom topenie Antarktického ľadového štítu, ktoré spôsobuje posun smerom na východ.
• Topenie globálnych ľadovcov tiež prispieva k polárnemu pohybu, hoci v menšej miere.
• Zmeny v pozemných zásobách vody (TWS) majú najmenší príspevok k celkovému trendu, hoci sú pravdepodobnou príčinou kvázidekádnych oscilácií.

🛰️ Dôsledky pre technológie a Zem

Výsledky štúdie majú značné dôsledky:

• Znížená predvídateľnosť polárneho pohybu môže ovplyvniť operačnú presnosť aplikácií, ako je navigácia kozmických lodí a orientácia ďalekohľadov.
• Posuny v polárnom pohybe môžu tiež znížiť presnosť určovania gravitačného poľa Zeme zo satelitnej gravimetrie.
• Merateľné globálne deformácie Zeme môžu v polovici zemepisných šírok dosiahnuť až 2,8 cm.
• Polárny príliv môže viesť ku globálnym zmenám gravitácie.

⚖️ Zohľadnenie ďalších faktorov

Autori tiež poznamenávajú, že okrem klímou indukovaného polárneho pohybu môžu významne prispievať aj iné faktory:

• Glacial Isostatic Adjustment (GIA) – hoci dôležitý, pod RCP8.5 ho môže prevýšiť vplyv klimatických zmien.
• Pre najvyššiu presnosť treba zohľadniť aj dynamiku jadra a seizmické procesy.

Celkovo štúdia poskytuje odhady možného vývoja polárneho pohybu pod vplyvom klimatických zmien a jeho potenciálne dôsledky pre určovanie polohy vo vesmíre, deformáciu zemského povrchu a zmenu hladiny mora. Závislosť od klimatického scenára zdôrazňuje neistotu spojenú s budúcim vývojom polárneho pohybu, najmä v dôsledku výziev pri predpovedaní klimatických trendov. JaroR

Klimatická zmena a úbytok biodiverzity sú dve prepojené krízy, ktoré majú spoločné korene v našich ekonomických, sociálnych a politických systémoch, ktoré uprednostňujú zisk pred udržateľnosťou. Riešenie týchto kríz si vyžaduje hlbokú systémovú zmenu, ktorá presahuje rámec postupných úprav a vyžaduje transformáciu našich základných hodnôt a spôsobov fungovania spoločnosti.

---

🌍 Prepojené krízy: Klimatická zmena a úbytok biodiverzity

Tieto dve krízy sú navzájom prepojené a navzájom sa zhoršujúce. Zmena klímy spôsobuje extrémne poveternostné javy, ktoré ničia biotopy, zatiaľ čo strata biodiverzity oslabuje schopnosť ekosystémov absorbovať uhlík a regulovať klímu. Napríklad masívne bielenie koralových útesov, ktoré postihlo 84 % svetových útesov, je dôsledkom otepľovania oceánov spôsobeného klimatickou zmenou, čo ohrozuje morské ekosystémy a živobytie miliónov ľudí.

---

🔄 Potreba systémovej zmeny

Súčasné prístupy k riešeniu týchto kríz sú často fragmentované a zamerané na jednotlivé symptóm. Avšak, ako uvádza článok na Climate Change News, skutočné riešenie si vyžaduje systémovú zmenu, ktorá zahŕňa prehodnotenie našich ekonomických modelov, spôsobov výroby a spotreby, ako aj našich hodnôt a priorít. To znamená prechod od ekonomiky založenej na neustálom raste a spotrebe k modelu, ktorý rešpektuje ekologické limity a podporuje udržateľnos. Znamená to tiež posilnenie spravodlivosti a rovnosti, aby všetci ľudia mali prístup k zdrojom a príležitostiam potrebným na dôstojný živo.

---

🌱 Príklady pozitívnych zmie

Existujú príklady komunít a krajín, ktoré už podnikajú kroky smerom k systémovej zme. V El Salvadore napríklad farmárske komunity zlepšujú svoju odolnosť voči klimatickým zmenám prostredníctvom ekologických praktík, ako je výsadba stromov a zber dažďovej vody.

Tieto iniciatívy ukazujú, že je možné vytvoriť udržateľné a odolné spoločnosti, ktoré žijú v súlade s prírodu.

---

🧠 Úloha technológií a inovácí

Technológie, ako je umelá inteligencia (AI), môžu zohrávať významnú úlohu pri ochrane biodiverzity a riešení klimatickej krz. AI sa využíva na monitorovanie druhov, analýzu veľkých dát a predpovedanie environmentálnych trendov.

Avšak je dôležité, aby sa tieto technológie používali zodpovedne a eticky, s ohľadom na ich environmentálne dopady a potenciálne rizká.

---

⚠️ Riziká technokratických riešeí

Niektoré navrhované riešenia, ako je geoinžinierstvo, ktoré zahŕňa manipuláciu s klímou prostredníctvom technológií, sú kontrovern. Napríklad Spojené kráľovstvo plánuje malé vonkajšie experimenty s cieľom testovať technológie na dočasné ochladenie planéty.

Tieto prístupy však nesú riziká a môžu odvádzať pozornosť od potreby znižovať emisie skleníkových plynov a chrániť biodiverzitu prirodzenými spôsomi.

---

🤝 Spoločná akcia a angažovansť

Riešenie klimatickej a biodiverzitnej krízy si vyžaduje spoločnú akciu na všetkých úrovniach spoločnsi. Jednotlivci, komunity, podniky a vlády musia spolupracovať na implementácii udržateľných praktík, ochrane prírody a podpore spravodlivsti

Každý z nás môže prispieť k systémovej zmene prostredníctvom svojich každodenných rozhodnutí, ako je výber ekologických produktov, znižovanie odpadu a podpora politík zameraných na udržateľosť.

Klimatická zmena a úbytok biodiverzity sú prepojené krízy, ktoré si vyžadujú hlbokú systémovú mnu. Riešenie týchto výziev nie je len o technológiách alebo individuálnych rozhodnutiach, ale o transformácii našich spoločenských systémov smerom k udržateľnosti, spravodlivosti a rešpektu k prrod.

Je čas konať a spoločne vytvoriť budúcnosť, v ktorej budú ľudia a príroda prosperovať spoočne. JaroR

Komunikácia o klimatických zmenách čelí fenoménu tzv. „klimatického ticha“, keď aj napriek rastúcej vedeckej istote a čoraz častejším extrémnym prejavom počasia väčšina ľudí o tejto kríze buď nehovorí, alebo hovorí veľmi zriedkavo. Nová štúdia publikovaná v PLOS Climate skúmala, ktoré faktory vedú k diskusii o globálnom otepľovaní, a identifikovala „proklimatickú sociálnu spätnú väzbu“ ako prostriedok na prelomenie tejto mlčiacej slučky.

🌡️ Prečo je komunikácia o klimatických zmenách dôležitá

Klimatická zmena je dlhodobou zmenou poveternostných vzorcov spôsobenou najmä ľudskou činnosťou, ako je spaľovanie fosílnych palív. Otvorená diskusia pomáha budovať povedomie o rizikách, získavať spoločenskú podporu pre opatrenia a uľahčovať prijatie politických rozhodnutí.

🤐 Fenomén „klimatického ticha“ a špirála mlčania

Pojem „špirála mlčania“ popísala Elisabeth Noelle‑Neumann, aby vysvetlila, prečo sa ľudia zdráhajú vyjadriť názory považované za nepopulárne. V kontexte klimatických zmien to vedie k znižovaniu frekvencie diskusií a zmenšeniu viditeľnosti témy v médiách.

📈 Kľúčové zistenia štúdie PLOS Climate

• Analyzovali sa prieskumy z rokov 2020 a 2021 s viac ako 3 000 respondentmi.
• Väčšina premenných (napr. mediálna expozícia, osobná motivácia) korelovala s častejšími diskusiami.
• Istota vo vedecké poznatky, viera v konsenzus a presvedčenie o ľudskej príčine klimatických zmien neprispievali priamo k diskusii.
• Obavy boli hlavným spúšťačom diskusií.

⚠️ Faktor obáv a negatívne vzorce správania

Obavy o budúcnosť planéty sú hlavnou hnacou silou, no nadmerné prezentovanie faktov bez emocionálneho kontextu môže viesť k pocitu bezmoci a zľahčovaniu témy ako príliš vzdialenej.

🛠️ Stratégie pre efektívnu komunikáciu

1. Zdieľajte osobné príbehy a lokálne príklady, ktoré prekračujú abstraktnosť témy.
2. Posilňujte sociálny konsenzus s údajmi o širokej podpore klimatických opatrení.
3. Podporujte „proklimatickú sociálnu spätnú väzbu“ – vyzvite okolie, aby o zmene klímy otvorene hovorilo.
4. Zapojte dôveryhodné hlasy (miestni lídri, učitelia, lekári), aby zvýšili ochotu ľudí diskutovať a konať.

Technologické a politické riešenia znižovania emisií sú nevyhnutné, no bez otvorenej komunikácie zostane verejný diskurz slabý. Prelomením klimatického ticha pomocou empatie, príbehov a spoločného odhodlania môžeme dosiahnuť globálnu spoluprácu. Každý rozhovor sa počíta – teraz je čas hovoriť a konať! JaroR

Plytvanie potravinami nie je len etickým a ekonomickým problémom, ale aj významným faktorom prispievajúcim ku klimatickým zmenám. Podľa Organizácie Spojených národov sa každoročne vyhodí približne jedna tretina všetkých vyprodukovaných potravín, čo predstavuje asi 1,3 miliardy ton.

🌍 Emisie skleníkových plynov z potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je zodpovedné za približne 8–10 % celosvetových emisií skleníkových plynov citeturn0search0Keď potraviny končia na skládkach, rozkladajú sa a uvoľňujú metán, skleníkový plyn, ktorý je približne 25-krát účinnejší pri zachytávaní tepla ako oxid uhličitý. Zaujímavé je, že ak by bol potravinový odpad krajinou, bol by tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete, hneď po Číne a USA.

💧 Plytvanie zdrojmi

Výroba potravín si vyžaduje obrovské množstvo zdrojov, vrátane vody, energie a pôd. Keď potraviny vyhodíme, plytváme aj týmito zdrojm. Napríklad poľnohospodárstvo spotrebúva približne 70 % svetových zásob sladkej vody. Okrem toho, potravinový odpad predstavuje aj ekonomickú strat. Odhaduje sa, že globálne plytvanie potravinami spôsobuje ekonomické straty vo výške približne 1 bilióna dolárov ročne.

🏠 Domácnosti ako hlavní prispievateli

Podľa správy UNEP z roku 2021 domácnosti tvoria až 60 % potravinového odpadu. To znamená, že každý z nás má príležitosť prispieť k riešeniu tohto probléu.

Mnoho potravín je vyhodených kvôli nedorozumeniam ohľadom dátumov spotrey. Napríklad v Kalifornii bol prijatý zákon, ktorý zakazuje používanie dátumov „sell-by“ na obaloch potravín, aby sa znížilo plytvanie.

🌱 Riešenia a opatrena

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme znížiť potravinový odpad a tým aj jeho vplyv na klmu:

• Zodpovedné nakupovanie: Plánovanie jedál a nákupov môže pomôcť predísť nadmernému nakupovaniu a následnému vyhadzovaniu potraín.
• Správne skladovanie: Uchovávanie potravín pri správnej teplote a vlhkosti môže predĺžiť ich trvanlivsť.
• Kompostovanie: Namiesto vyhadzovania potravinového odpadu na skládky môžeme kompostovať, čím znížime emisie metnu.
• Vzdelávanie a osvetové kampane: Zvyšovanie povedomia o probléme potravinového odpadu môže motivovať ľudí k zmene správaia.

Plytvanie potravinami má významný vplyv na klimatické zey. Každý z nás môže prispieť k riešeniu tohto problému tým, že bude vedomejšie nakupovať, správne skladovať potraviny a minimalizovať opd. Zníženie potravinového odpadu nie je len otázkou etiky a ekonomiky, ale aj nevyhnutným krokom v boji proti klimatickým zmnám. JaroR

Nedávne vedecké štúdie odhaľujú, že oceány absorbujú teplo výrazne rýchlejšie, než sa doteraz predpokladalo. Podľa výskumu publikovaného v Scientific American sa oceány otepľujú približne o (viac…)

Dňa 22. apríla 2025 oslavujeme 55. výročie Dňa Zeme pod heslom „Naša sila, naša planéta“ (Our Power, Our Planet). Tento rok sa do iniciatív zapája viac ako miliarda ľudí v 192 krajinách sveta, pričom cieľom je zdôrazniť potrebu prechodu na obnoviteľné zdroje energie a dosiahnuť trojnásobné zvýšenie produkcie čistej elektriny do roku 2030.

---

🌍 Hlavné posolstvo: Naša sila, naša planéta

Téma „Naša sila, naša planéta“ zdôrazňuje, že každý z nás má moc ovplyvniť budúcnosť planéty. Organizácia EARTHDAY.ORG vyzýva jednotlivcov, komunity, podniky aj vlády, aby sa spojili v úsilí o urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárna, veterná, vodná, geotermálna a prílivová energia.

---

📢 Globálne akcie a protesty

Po celom svete sa konajú rôznorodé podujatia: od komunitných čistení a výsadby stromov až po masové protesty požadujúce klimatickú spravodlivos. Mladí aktivisti, inšpirovaní hnutím Fridays for Future, organizujú klimatické štrajky a diskusie s cieľom zvýšiť povedomie o klimatickej kríze.

---

⚠️ Klimatická realita: čas sa kráti

Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) smeruje svet k otepleniu o 3,2 °C nad predindustriálnu úroveň do roku 2100, ak sa okamžite neprijmú opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. Takéto oteplenie by malo katastrofálne dôsledky pre ekosystémy aj ľudské spoločnosti.

---

🌱 Ako sa môžete zapojiť

• *Vzdelávajte sa a šírte povedomie: Zúčastnite sa na diskusiách a podujatiach zameraných na klimatické vzdelávane.
• *Podporujte obnoviteľné zdroje energie: Zvážte prechod na zelenú energiu vo vašej domácnosti alebo komunie.
• *Zúčastnite sa na miestnych iniciatívach: Pripojte sa k dobrovoľníckym aktivitám, ako je výsadba stromov alebo čistenie verejných priestranstiv.
• *Zapojte sa do kampaní: Podpíšte petície a podporte legislatívne iniciatívy na ochranu životného prostreda.

---

📌 Slovensko a Deň Zeme 2025

Na Slovensku sa pri príležitosti Dňa Zeme konajú rôzne podujaia:

• Námestie pri Eurovea

• Deň Zeme 2025 v Bratislave

• Viac

---

Deň Zeme 2025 je výzvou na spoločnú akciu. Každý z nás môže prispieť k ochrane našej planéty – či už malými každodennými rozhodnutiami alebo aktívnym zapojením sa do komunitných a globálnych iniitív. Naša sila spočíva v jednote a spoločnom úsilí o udržateľnú budcnosť. JaroR

Podľa najnovších oficiálnych údajov EÚ predložených Organizáciou Spojených národov Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) viedol energetický sektor Európskej únie v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom na čele znižovania domácich čistých emisií skleníkových plynov v EÚ o 9 %. Pokles predstavuje najväčšie relatívne zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ od roku 1990 a ďalej posilňuje pokrok EÚ pri znižovaní jej podielu na globálnych emisiách. (Viac na eea.europa.eu)

Výskumníci Tohoku Universit,  Hokkaido Universit a AZUL Energy, Inc. vytvorili efektívnu metódu premeny oxidu uhličitého (CO2) na oxid uhoľnatý (CO), dôležitý stavebný kameň pre syntetické palivá. Ich proces nastavil nový štandard znížením času konverzie z 24 hodín na iba 15 minút.

„Konverzia CO2 na CO je v súčasnosti horúcou témou na riešenie klimatických zmien, ale konvenčné techniky mali veľké úskalia, ktorým sme sa chceli venovať,“ povedal Liu Tengyi z WPI-AIMR na univerzite Tohoku. „Materiály boli drahé, nestabilné, mali obmedzenú selektivitu a trvalo dlho, kým sa pripravili. Jednoducho by nebolo možné ich použiť v skutočnom priemyselnom prostredí.“ (Univerzita Tohoku, viac na scitechdaily.com)

Formula 1, jeden z najprestížnejších a najpopulárnejších motoristických športov na svete, sa v posledných rokoch predovšetkým zameriava na otázky životného prostredia. S napätím sa sleduje, (viac…)

V rokoch 1985 až 1989 bolo pozorované oteplenie o 0,06 °C za desaťročie, zatiaľ čo od roku 2019 do roku 2023 teplota morského povrchu vzrástla o 0,27 °C za desaťročie. To naznačuje, že povrchové teploty mora rastú od roku 2019 4,5-krát rýchlejšie ako na konci 80. rokov.

Štúdia vypočítala mesačnú priemernú globálnu teplotu morského povrchu pomocou globálnych satelitných dátových záznamov vytvorených prostredníctvom iniciatívy ESA Climate Change Initiative (CCI). Súbor údajov využíval pozorovania z 20 infračervených rádiometrov na palubách satelitov vrátane ESA ERS-1, ERS-2, Envisat, Copernicus Sentinel-3 a dvoch mikrovlnných rádiometrov z rokov 1980 až 2023, aby poskytli globálne presný teplotný trend. (Viac na esa.int)

V roku 2024 boli zaznamenané najrýchlejšie ročné nárasty koncentrácií CO₂ od začiatku priameho merania a najvyššie hladiny metánu (CH₄) a oxidu dusného (N₂O) v histórii pozorovaní. Tento rekordný rast viedol k prekonaniu hranice 1,5 °C dočasne už v roku 2024 a zvýšeniu radiatívneho nútenia skleníkovými plynmi o viac ako 50 % od roku 1990. Dopady zahŕňajú extrémne výkyvy počasia, globálne otepľovanie oceánov a významné zdravotné riziká pre ekosystémy aj ľudí. Hlavným zdrojom emisií zostáva spaľovanie fosílnych palív a masívne lesné požiare, pričom svetové uhlíkové emisie dosiahli nové maximum bez známok spomalenia. Dosiahnutie Parížskych cieľov vyžaduje okamžité a hlboké znižovanie emisií, ochranu prírodných zásobníkov uhlíka a nasadenie zachytávania a ukladania CO₂.

📈 Rekordné nárasty skleníkových plynov

V období od 1. januára 2023 do 1. januára 2024 vzrástla globálna koncentrácia CO₂ o 2,83 ± 0,08 ppm, čo je jedno z najvyšších ročných zvýšení v meracej histórii NOAA od roku 1958 NOAA Global Monitoring Laboratory.
Atmosférická hladina CO₂ dosiahla v roku 2023 približne 420 ppm, teda 151 % predindustriálnej úrovne z roku 1750 World Meteorological Organization. Metán (CH₄) zaznamenal 265 % predindustriálnych hladín a oxid dusný (N₂O) 124 %, čo spolu s CO₂ tvoria väčšinu nárastu radiatívneho nútenia World Meteorological Organization.
Medzi rokmi 2022 a 2024 došlo k najväčšiemu dvojročnému prírastku koncentrácie CO₂ na observatóriu na Mauna Loa v histórii meraní, čo odráža akcelerujúcu rýchlosť nárastu NOAA.

🩺 Dopad na zdravie Zeme a ľudské zdravie

Zvýšené radiatívne nútenie skleníkovými plynmi od roku 1990 do roku 2023 vzrástlo o 51,5 %, čo zosilňuje otepľovanie planéty a extrémne počasie library.wmo.int.
Rok 2024 sa stal najteplejším v histórii pozorovaní NOAA, s odchýlkou +1,29 °C nad priemerom 1901–2000 ncei.noaa.gov.
Zvýšené teploty prispievajú k častejším a intenzívnejším vlnám horúčav, ktoré podľa WHO zvyšujú úmrtnosť na kardiovaskulárne a respiračné ochorenia.
Otepľovanie oceánov – zadržiavanie 90 % nadbytočného tepla Zemského systému – vedie k stúpaniu hladín morí, okysľovaniu vody a poškodzovaniu koralových útesov ncei.noaa.gov.

🔥 Hlavné príčiny nárastu

Dominantným zdrojom je spaľovanie uhlia, ropy a zemného plynu, ktoré vypúšťa milióny ton CO₂ denne. Rozsiahle lesné požiare, čiastočne vyvolané extrémnymi horúčavami a suchom, tiež zvyšujú emisie metánu a CO, pričom v roku 2023 emisie z lesných požiarov prekonali 10‑ročný priemer o 16 %. Negatívnu spätnú väzbu prináša aj tání permafrostu, z ktorého sa uvoľňuje starodávny organický uhlík v podobe metánu a CO₂ research.noaa.gov.
K nárastu emisií prispieva aj globálny nárast využívania a úniku metánu z ropných a plynárenských sietí NOAA Global Monitoring Laboratory.

⚠️ Historické medzníky a alarmujúce hodnoty

Koncentrácie CO₂ sú dnes najvyššie za posledných minimálne 800 000 rokov, čo potvrdila WMO na základe ľadových vrtných jadier. Prvýkrát v záznamoch dočasne prekročila globálna teplota hranicu 1,5 °C nad predindustriálom v roku 2024, čo vyvolalo obavy o udržanie Parížskej dohody. Za posledných 175 rokov nebola zaznamenaná takáto súhra extrémnych teplôt, ktorá by akcelerovala stratu ľadovcov a stúpanie hladín oceánov.

🛠️ Cesta k náprave

Medzinárodné dohody musia zaviesť právne záväzné a ambiciózne ciele znižovania emisií fosílnych palív, vrátane postupného ukončenia uhoľnej energetiky World Meteorological Organization.
Ochrana a obnova lesov, mokradí a iných prírodných uhlíkových zásobníkov sú nevyhnutné pre zachytenie stovák miliónov ton CO₂ ročne. Technológie zachytávania uhlíka (CCS) a priameho odstraňovania CO₂ z atmosféry (DAC) musia byť nasadené priemyselne a masívne financované library.wmo.int.
Krízový presun k obnoviteľným zdrojom energie – slnko, vietor, geotermálna energia – si vyžaduje biliónové investície a politickú vôľu v každej krajine NOAA.

⏳ Rekordné nárasty skleníkových plynov v kombinácii s extrémnym otepľovaním roku 2024 predstavujú jasný signál, že Zem sa blíži k nebezpečným klimatickým prahom. Bez okamžitej a rozsiahlej globálnej akcie, ktorá spočíva v znižovaní emisií, ochrane prírodných zásobníkov a technologických inováciách, sa riziko nezvratných zmien – od stúpania hladín morí až po masívne zdravotné krízy – exponenciálne zvyšuje. Čas na konanie je teraz. JaroR