Potreba hlbokej transformácie spoločnosti s cieľom odvrátiť narastajúce globálne riziká spojené so zmenou klímy

Dokument poskytuje podrobný prehľad hlavných tém a najdôležitejších myšlienok obsiahnutých v správe „Turning Over a New Leaf“ od Inštitútu pre životné prostredie a ľudskú bezpečnosť Univerzity Spojených národov (UNU-EHS). Správa sa zameriava na potrebu hlbokej transformácie spoločnosti s cieľom odvrátiť narastajúce globálne riziká spojené so zmenou klímy, stratou biodiverzity, znečistením a nerovnosťou. Identifikuje päť kľúčových zmien potrebných na dosiahnutie žiaducej budúcnosti a analyzuje mentálne modely, ktoré formujú súčasné fungovanie spoločnosti. Dokument tiež navrhuje akčné kroky na individuálnej aj štrukturálnej úrovni na podporu tejto transformácie.

Hlavné témy a kľúčové myšlienky:

Správa „Turning Over a New Leaf“ argumentuje, že na riešenie komplexných globálnych výziev nestačia povrchné zmeny. Namiesto toho je potrebná hlboká zmena, ktorá sa dotkne základných predpokladov, hodnôt a cieľov našej spoločnosti. Táto zmena je rámcovaná prostredníctvom piatich prepojených oblastí:

1. Prehodnotenie odpadu: Od odpadu k pokladu (Rethink waste: From trash to treasure): Súčasný lineárny systém výroby a spotreby (ťažba – výroba – spotreba – likvidácia) vedie k neudržateľnému vyčerpávaniu zdrojov a hromadeniu odpadu. Správa zdôrazňuje potrebu prechodu na cirkulárny model, kde sa materiály udržiavajú v obehu, predlžuje sa životnosť produktov a odpad sa minimalizuje prostredníctvom opätovného použitia, opravy a recyklácie.

• „Žijeme v systéme, kde berieme suroviny zo Zeme, používame ich alebo z nich vyrábame produkty, a potom ich vyhadzujeme, keď s nimi skončíme.“
• Správa uvádza príklad mesta Kamikatsu v Japonsku s 80% mierou recyklácie ako model pre nulový odpad.
• Navrhuje sa prechod na princíp „od kolísky po kolísku“ (cradle-to-cradle) a zavedenie modulárneho dizajnu produktov.

1. Zosúladenie s prírodou: Od oddelenia k harmónii (Realign with nature: From separation to harmony): Dlhodobé vnímanie človeka ako nadradeného a oddeleného od prírody viedlo k ničeniu ekosystémov a strate biodiverzity. Správa vyzýva na prehodnotenie tohto vzťahu a uznanie vzájomnej závislosti človeka a prírody. Zdôrazňuje sa potreba rešpektovania prírody pre jej vlastnú hodnotu a podporovania vzťahov založených na príbuznosti.

• „Po stáročia sme boli učení, že ľudia sú nadradení a oddelení od prírody.“
• Správa zdôrazňuje negatívne dôsledky ničenia prírody na základné zdroje ako čistý vzduch a voda.
• Ako príklad uvádza princíp siedmich generácií praktizovaný Konfederáciou Haudenosaunee, ktorý zdôrazňuje dlhodobé myslenie.

1. Prehodnotenie zodpovednosti: Od ja k my (Reconsider responsibility: From me to we): Súčasné myslenie často uprednostňuje vlastné komunity a záujmy, čo vedie k krátkozrakým rozhodnutiam s negatívnymi globálnymi dôsledkami (napr. vývoz odpadu). Správa argumentuje za rozšírenie pocitu zodpovednosti na globálnu úroveň a budúce generácie. Zdôrazňuje sa potreba spolupráce a spoločného riešenia globálnych výziev.

• „Ako ľudia máme tendenciu myslieť najprv na naše vlastné komunity, hoci mnohé z výziev, ktorým čelíme, ovplyvňujú celý svet.“
• Kritizuje sa unilateralizmus a egoistické prístupy k riešeniu globálnych problémov, ako napríklad snahy o solárne geo-inžinierstvo bez globálnej dohody.

1. Prestavba budúcnosti: Od sekúnd k storočiam (Reimagine the future: From seconds to centuries): Kultúrne podmienené obmedzovanie predstáv o možnej budúcnosti bráni radikálnej zmene. Správa vyzýva na posilnenie kolektívnej predstavivosti a definovanie žiaducej budúcnosti, v ktorej by ľudia chceli žiť. Uvádza sa príklad solarpunkového hnutia, ktoré si predstavuje svet poháňaný obnoviteľnými zdrojmi a zameraný na spravodlivosť a pohodu.

• „Sme kultúrne podmienení obmedzovať rozsah možností pre potenciálne budúcnosti, veriac, že radikálna zmena je ‚utopická‘ a napokon nedosiahnuteľná.“
• Zdôrazňuje sa, že vízia žiaducej budúcnosti môže formovať súčasné rozhodnutia a akcie.

1. Redefinovanie hodnoty: Od ekonomického bohatstva k planetárnemu zdraviu (Redefine value: From economic wealth to planetary health): Súčasné uprednostňovanie ekonomického rastu často nevedie k zvýšeniu celkovej pohody a zároveň poškodzuje planétu. Správa argumentuje za prehodnotenie toho, čo považujeme za „hodnotné“, a za uprednostnenie ukazovateľov ako šťastie, zdravie a stav životného prostredia. Navrhuje sa uznanie neekonomických hodnôt prírody a zameranie sa na súcit, starostlivosť a rovnaké príležitosti pre všetkých.

• „Ak viac bohatstva nezaručuje viac pohody, prečo uprednostňovať ekonomický rast?“
• Správa uvádza príklady krajín, kde lekári predpisujú „zelené recepty“ na podporu zdravia prostredníctvom času stráveného v prírode.
• Zdôrazňuje sa potreba žiť v rámci planetárnych hraníc a zamerať sa na rast pohody namiesto neustáleho ekonomického rastu.

Teória hlbokej zmeny (Theory of Deep Change – ToDC):

Správa predstavuje teoretický rámec hlbokej zmeny, ktorý vychádza z modelu ľadovca systémového myslenia. Tento model tvrdí, že viditeľné udalosti a výsledky („špička ľadovca“) sú ovplyvnené hlbšími vzorcami, štruktúrami (inštitúcie, zákony, správanie) a základnými predpokladmi, hodnotami a presvedčeniami spoločnosti („korene ľadovca“). Na dosiahnutie trvalej a žiaducej zmeny je potrebné zamerať sa na tieto hlbšie úrovne.

• „Ak sú súčasné udalosti pozorované vo svete nežiaduce, ako napríklad ničenie po lesnom požiari alebo vypuknutie púštnych kobyliek, často ich možno spojiť s globálnou zmenou klímy a riešenia sa môžu zamerať na koreňové príčiny problému.“
• Správa používa metaforu stromu, kde nežiaduce výsledky sú „hnilými plodmi“ a zmena vyžaduje kultiváciu „pôdy“ (základné predpoklady) a starostlivosť o „korene“ (inner levers a outer levers).

Vnútorné a vonkajšie páky zmeny (Inner and Outer Levers):

Správa rozlišuje medzi dvoma typmi pák zmeny:

• Vnútorné páky (Inner levers): Predstavujú zmeny v myslení, hodnotách a presvedčeniach jednotlivcov. Zameriavajú sa na prekonanie zaužívaných predpokladov, ktoré podporujú neudržateľné správanie. Príkladom je zmena vnímania fajčenia.
• „Najsilnejšie páky pôsobia na úrovni predpokladov, aby zmenili naše základné presvedčenia a hodnoty; pestujúc pôdu, z ktorej vyrastie nový strom.“
• Medzi ďalšie príklady patrí prijatie myslenia „dostatku“ (sufficiency) a kultivovanie pokory.
• Vonkajšie páky (Outer levers): Predstavujú štrukturálne, politické a inštitucionálne reformy, ktoré umožňujú kolektívny posun a podporujú nové ciele a hodnoty v hmotnom svete. Príkladom je zavedenie práv pre neživé entity (rieky).
• „Tieto vonkajšie páky predstavujú, ako pretaviť nové ciele do praktických štruktúr na dosiahnutie žiaducejších výsledkov.“
• Medzi ďalšie príklady patria zmeny v systémoch riadenia (zákony, dane, dotácie), zmena miery diskontovania pre dlhodobé investície a zavedenie nových meradiel pokroku (napr. Hrubé národné šťastie – GNH).

Vízie budúcnosti:

Správa načrtáva vízie budúcnosti v súlade s piatimi kľúčovými zmenami:

• Svet v súlade s prírodou: Všetok život má hodnotu a ľudia žijú v harmónii s ekosystémami.
• Svet bez odpadu: Zdroje sa využívajú uvedomelo, materiály cirkulujú a odpad neexistuje.
• Globálne susedstvo: Národné hranice nepredstavujú prekážky pre spoluprácu a vzájomnú pomoc.
• Dobrí predkovia: Súčasné rozhodnutia zabezpečujú kvalitu života a príležitosti pre budúce generácie.
• Ekonomika pohody: Spoločnosť je založená na súcitu a starostlivosti, pričom sa uprednostňuje pohoda ľudí a planéty.

Akčné kroky:

Správa zdôrazňuje, že zmena vyžaduje úsilie na všetkých úrovniach. Vnútorné páky vyžadujú individuálne zmeny v myslení a správaní, zatiaľ čo vonkajšie páky si vyžadujú kolektívnu akciu a reformy na systémovej úrovni. Zdôrazňuje sa, že úspech transformácie závisí od zapojenia rôznych aktérov a od toho, kto formuje budúcnosť.

Správa „Turning Over a New Leaf“ presvedčivo argumentuje za potrebu hlbokej a komplexnej transformácie spoločnosti na odvrátenie narastajúcich globálnych rizík. Prostredníctvom rámca piatich kľúčových zmien a analýzy vnútorných a vonkajších pák zmeny poskytuje cenný pohľad na to, ako môžeme prejsť od neudržateľnej súčasnosti k žiaducej a prosperujúcej budúcnosti pre všetkých. Zdôrazňuje sa, že táto zmena si vyžaduje prehodnotenie základných predpokladov a hodnôt, ako aj implementáciu štrukturálnych reforiem a posilnenie kolektívnej zodpovednosti. JaroR

---

Kľúčové citáty:

• „V našej prepojenej planéte snaha o lepší svet znamená zapojiť sa do diskusie a dialógu o hodnotách a cieľoch s ľuďmi z rôznych prostredí, aby sme mohli dospieť k záverom, s ktorými súhlasíme.“
• „Obdobne, v septembri 2024 členské štáty OSN prijali Pakt pre budúcnosť, ktorý predstavuje najrozsiahlejšiu medzinárodnú dohodu za mnoho rokov.“
• „Ak by sme akceptovali, že zdroje sú konečné a vzácne, mali by sme odlišné ciele a vytvorili by sme odlišné štruktúry, ako tie, ktoré máme dnes.“
• „Vnútorné a vonkajšie páky môžu spolupracovať, keď prehodnotíme zodpovednosť.“
• „Predstava žiaducejšej budúcnosti má moc formovať naše súčasné rozhodnutia a akcie, ktoré zasadia semienko pre to, aby sa tieto vízie stali realitou.“
• „Zmena môže začať aj na úrovni štruktúr, pretože zdanlivo malé zmeny v štruktúre môžu podnietiť predstavivosť o tom, čo je možné, a postupne zmeniť našu realitu.“
• „Úspech dosiahnutia žiadanej budúcnosti do veľkej miery závisí od toho, kto ju formuje.“