Návod na integráciu problematiky zmeny klímy a udržateľnosti do vzdelávacích programov

„Greening Curriculum Guidance: Teaching and Learning for Climate Action“ je publikácia UNESCO z roku 2024, ktorá poskytuje návod na integráciu problematiky zmeny klímy a udržateľnosti do vzdelávacích programov. Cieľom je podporiť krajiny, školy a pedagógov pri prehodnocovaní ich postupov a prijatí akčnejšieho, holistickejšieho a vedecky presnejšieho prístupu k vzdelávaniu o zmene klímy.

Kľúčové ciele a princípy

• Globálny cieľ: Do roku 2030 dosiahnuť, aby 90 % krajín zahrnulo zmenu klímy do svojich učebných osnov.
• Transformácia vzdelávania: Vybaviť študentov znalosťami, zručnosťami a postojmi potrebnými na riešenie klimatickej krízy a podporu udržateľnej budúcnosti.
• Holistický prístup: Zahrnúť zmenu klímy do všetkých predmetov, nielen do prírodných vied.
• Akčná orientácia: Vzdelávanie by malo viesť k praktickým krokom a zmenám v správaní.
• Spravodlivosť: Zohľadňovať nerovnomerné dopady zmeny klímy na rôzne komunity a podporovať spravodlivé riešenia.
• Celoživotné vzdelávanie: Vzdelávanie o zmene klímy by malo byť dostupné pre všetky vekové skupiny a v rôznych formách.
• Kľúčové princípy: Vedecká presnosť, aktuálnosť, vekovo primeranosť, rešpektovanie pôvodného obyvateľstva, vyváženosť, komplexnosť, kultúrna relevantnosť, inkluzívnosť a zohľadňovanie medzigeneračnej rovnosti.

Metodológia a štruktúra príručky Príručka bola vypracovaná na základe požiadaviek mladých ľudí a s prispením odborníkov a praktikov z rôznych regiónov sveta. Zohľadňuje rôznorodosť národných a lokálnych kontextov a rešpektuje právo vlád určovať obsah vzdelávacích programov.

• Štruktúra: Príručka je rozdelená do niekoľkých častí, ktoré pokrývajú kontext, metodológiu, kľúčové koncepty, očakávané výsledky vzdelávania a implementáciu.
• Kľúčové koncepty: Príručka sa zameriava na šesť kľúčových konceptov: klimatická veda, ekosystémy a biodiverzita, klimatická spravodlivosť, budovanie odolnosti, post-uhlíkové ekonomiky a udržateľný životný štýl. Každý koncept je rozdelený na témy s definíciami a očakávanými výsledkami vzdelávania pre rôzne vekové skupiny.
• Metodológia: Príručka vznikla na základe rozsiahleho prieskumu a analýzy existujúcich postupov, s prispením odborníkov z rôznych oblastí. UNESCO a pracovná skupina Greening Education Partnership spolupracovali s mnohými organizáciami a špecialistami pri revízii a pilotovaní návrhov príručky.

Kľúčové koncepty a témy

1. Klimatická veda:
   • Počasie, klíma a zmena klímy.
   • Skleníkové plyny a ich vplyv.
   • Kolobeh uhlíka a vody v prírode.
   • Obmedzovanie znečistenia a ochrana zdrojov.
   • Obnoviteľné zdroje energie.
2. Ekosystémy a biodiverzita:
   • Prírodné prostredie: ekosystémy a biodiverzita (na súši a v oceánoch).
   • Vývoj biodiverzity v čase a budúcnosti.
   • Vzťah človeka k prírode: domestikácia a poľnohospodárstvo.
   • Strata biodiverzity spôsobená človekom a jej dôsledky.
   • Obnova spojenia s prírodou a jej ochrana.
3. Klimatická spravodlivosť:
   • Súčasné prejavy klimatickej nespravodlivosti.
   • Sociálne determinanty klimatickej spravodlivosti.
   • Historické ekonomické a politické procesy.
   • Transformované budúcnosti.
4. Budovanie odolnosti:
   • Sociálne dopady zmeny klímy.
   • Zvládanie dopadov klímy: stratégie pre bezpečnosť a odolnosť.
   • Klimatická úzkosť a konštruktívne vyrovnávanie sa s ňou.
   • Sila v prepojenosti.
   • Naliehavosť a komunitná akcia.
   • Boj proti klimatickým dezinformáciám.
5. Post-uhlíkové ekonomiky:
   • Ekonomický rast a rozvoj.
   • Cirkulárna ekonomika a každodenný život.
   • Zmena klímy a naše ekonomiky.
   • Spotreba energie a emisie uhlíka.
   • Naša úloha v post-uhlíkovej ekonomike.
6. Udržateľný životný štýl:
   • Zodpovedná spotreba.
   • Využívanie obnoviteľnej energie.
   • Udržateľné bývanie.
   • Udržateľná mobilita.
   • Udržateľné stravovanie.
   • Udržateľné nakladanie s odpadom.

Implementácia a hodnotenie Príručka zdôrazňuje dôležitosť celoinštitucionálneho prístupu k implementácii vzdelávania o zmene klímy, ktorý zahŕňa všetky aspekty fungovania školy alebo vzdelávacej inštitúcie. Dôležité je aj posilňovanie partnerstiev medzi školami, občianskymi organizáciami, samosprávami a súkromným sektorom.

Kroky k implementácii:

1. Analýza existujúcich učebných osnov: Zhodnotenie, ako sú témy zmeny klímy už zahrnuté v učebných osnovách.
2. Definovanie cieľov vzdelávania: Stanovenie jasných a merateľných cieľov, ktoré sú v súlade s princípmi udržateľnosti.
3. Integrácia do všetkých predmetov: Hľadanie možností, ako prepojiť témy zmeny klímy s rôznymi predmetmi.
4. Transformačná pedagogika: Používanie metód, ktoré podporujú kritické myslenie, riešenie problémov a aktívne zapojenie študentov.
5. Komunitné zapojenie: Zapojenie miestnych komunít a organizácií do vzdelávacieho procesu.
6. Hodnotenie pokroku: Monitorovanie a hodnotenie výsledkov vzdelávania o zmene klímy, vrátane kognitívnych, sociálnych, emocionálnych a behaviorálnych aspektov.

Hodnotenie pokroku študentov by malo byť holistické a zahŕňať kognitívne, sociálne a emocionálne, a behaviorálne oblasti. Môžu sa použiť rôzne techniky hodnotenia, ako napríklad eseje, projekty, pozorovania, umelecké prejavy a účasť na diskusiách.

Dôležitosť komunitného zapojenia Transformačné vzdelávanie zahŕňa formálne, neformálne a informálne vzdelávanie. Vzdelávanie o udržateľnosti a zmene klímy môže prebiehať v prírodovedných múzeách, zoologických záhradách, akváriách a prírodných centrách. UNESCO lokality môžu byť využité na lepšie pochopenie vzťahov medzi ľuďmi a prírodným prostredím.

Príklady komunitných projektov zahŕňajú pochopenie dopadov zmeny klímy podľa lokality, prepojenie zmeny klímy so zdravotným vzdelávaním a spoluprácu s vedcami.

Výzvy a príležitosti Príručka identifikuje niekoľko výziev, ktorým čelia krajiny pri integrácii vzdelávania o zmene klímy do svojich programov, vrátane nedostatku príkladov učebných osnov, preťažených učebných osnov, vnímania zmeny klímy ako témy vhodnej len pre prírodné vedy a nedostatku kapacít učiteľov.

Príručka zdôrazňuje, že úspešné začlenenie vzdelávania o zmene klímy do národných politík si vyžaduje politickú podporu, strategické plánovanie, odbornú prípravu učiteľov a zapojenie komunity. JaroR