Ako vybudovať a financovať lepšiu zelenú priemyselnú politiku EÚ

Dokument s názvom „Ako budovať a financovať lepšiu zelenú priemyselnú politiku EÚ“ od Sander Tordoir a Elisabetta Cornago z februára 2025 sa zaoberá výzvami a príležitosťami pre priemyselné odvetvie EÚ v oblasti čistých technológií. Zdôrazňuje potrebu spoločnej zelenej priemyselnej politiky EÚ na zabezpečenie prežitia tohto odvetvia.

Kľúčové body dokumentu:

• EÚ bola priekopníkom v oblasti klimatických opatrení, spoliehajúc sa na reguláciu a oceňovanie uhlíka na podporu investícií do dekarbonizácie.
• Priemysel EÚ v oblasti čistých technológií je zriedkavým rastúcim sektorom, ktorý expanduje dvakrát rýchlejšie ako rast HDP EÚ v rokoch 2010 až 2021. Nemecko už vyváža produkty čistých technológií v hodnote 4 % svojho HDP a elektromobily tvoria štvrtinu jeho vývozu automobilov.
• EÚ čelí niekoľkým geopolitickým výzvam, ktoré ohrozujú jej výhody v oblasti čistých technológií:
  • Vysoké ceny energií v Európe ohrozujú budúcnosť základných priemyselných odvetví.
  • Čína investuje do svojich výrobných kapacít a rýchlo rozširuje vývoz čistých technológií.
  • Trumpova administratíva zavedie clá, zruší dotácie podľa zákona o znižovaní inflácie a zastaví výstavbu veterných parkov, čo tvrdo zasiahne nemecký vývoz elektromobilov a európskych výrobcov veterných turbín.
• Existujúce politiky EÚ nie sú vhodné pre súčasné výzvy:
  • Programy financovania EÚ sú horizontálne a generické, chýbajú politiky, ktoré by usmerňovali dopyt do konkrétnych odvetví.
  • Programy EÚ sú zamerané na skoré fázy vývoja technológií alebo na konečné nasadenie a využitie, chýba podpora pre fázu výroby.
  • Väčšina štátnej pomoci v rokoch 2022 – 2023 bola zameraná na záchranu etablovaných podnikov v energeticky náročných odvetviach, nie na investície do rozvíjajúcich sa odvetví čistých technológií.
  • Rozsah finančných prostriedkov EÚ je veľmi vzdialený od odhadovaných investícií potrebných na dosiahnutie cieľov nulových emisií.
• Zásady pre formovanie nových priemyselných politík EÚ v oblasti čistých technológií:
  • Selektívnosť: priemyselná politika si vyžaduje verejné peniaze a clá môžu krátkodobo zvýšiť ceny pre spotrebiteľov, čo má zmysel len v odvetviach, ktorých konkurencieschopnosť možno reálne obhájiť alebo obnoviť.
  • Neutralita firiem: EÚ by mala zaviesť celoodvetvové intervencie, ktoré sa rovnako uplatňujú na všetky firmy v oblasti čistých technológií.
  • Štruktúry trhu: vytváranie väčších firiem na zachytenie úspor z rozsahu je menej rizikové vo výrobe ako v službách.
  • Vymáhanie: členské štáty by mali trvať na delení sa o zisk, ak je podpora špecifická pre firmu nevyhnutná.
• Usmerňovanie európskeho dopytu na európsku produkciu čistých technológií je nevyhnutné:
  • Verejné obstarávanie by sa malo riadiť prístupom „kupuj európske“.
  • EÚ by mala začleniť environmentálne, pracovné a národné bezpečnostné podmienky do schém dotácií.
  • Spoločný fond EÚ pre strategické investície by mohol pomôcť zmierniť riziko pretekov v dotáciách medzi členskými štátmi.
• EÚ sa môže stať veľmocou vo výrobe čistých technológií, najmä ak USA obmedzia zelené dotácie. Brusel to môže urobiť lacnejšie ako Washington využitím oceňovania uhlíka a regulácie a cielenejšou podporou ako v prípade rozsiahlych amerických dotácií.
• Vysoké ceny energií ohrozujú základné priemyselné odvetvia. Energetická kríza spôsobená ruskou inváziou na Ukrajinu výrazne zasiahla energeticky náročné odvetvia EÚ.
• Čínsky šok má vplyv na globálne trhy s tovarom. Čína znižuje dovoz nízkouhlíkových technológií, zatiaľ čo jej vývoz prudko rastie.
• EÚ potrebuje stratégiu pre svoju priemyselnú politiku, aby si udržala prvenstvo vo svojich najsilnejších výrobných odvetviach a vybudovala vedúce postavenie v odvetviach čistých technológií.
• Účinná priemyselná politika si vyžaduje primeraný balík peňazí. Ursula von der Leyenová prisľúbila nový Európsky fond konkurencieschopnosti na investície do strategických technológií vyrábaných v EÚ.
• Programy EÚ sú do značnej miery horizontálne a generické, s výnimkou vodíkovej banky. Sú zamerané na skoré fázy vývoja technológií alebo na konečné nasadenie a využitie, chýba podpora pre fázu výroby.
• EÚ by mala prispôsobiť svoj prístup jedinečným vlastnostiam, vyhliadkam a strategickej hodnote každého odvetvia.
• Zelená priemyselná politika EÚ by mala byť selektívna a neutrálna voči firmám.
• EÚ musí zvážiť, ako kompletný je jej vlastný vnútorný trh a globálna konkurenčná dynamika.

Dokument tiež poskytuje odporúčania pre sektorovo špecifickú priemyselnú politiku, koordináciu národných politík a riešenie problému financovania v EÚ. JaroR

---

Slovník Kľúčových Pojmov

• Čisté technológie (Clean Tech): Technológie súvisiace s prechodom na nízko-uhlíkové hospodárstvo, vrátane veterných turbín, elektrolyzérov a iných.
• Zelená priemyselná politika (Green Industrial Policy): Súbor vládnych opatrení zameraných na podporu rozvoja a konkurencieschopnosti odvetví, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia a znižovaniu emisií.
• NZIA (Net Zero Industry Act): Nariadenie EÚ zamerané na podporu domácej výrobnej kapacity v oblasti technológií s nulovými emisiami.
• IRA (Inflation Reduction Act): Legislatíva USA zameraná na investície do zelenej energie a znižovanie inflácie.
• ETS (EU Emissions Trading System): Systém obchodovania s emisnými povolenkami v EÚ, ktorý stanovuje cenové signály pre dekarbonizáciu.
• CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism): Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach EÚ, ktorý má zabrániť uhlíkovej únikovej.
• IPCEI (Important Projects of Common European Interest): Projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré umožňujú štátnu pomoc na projekty s prínosom pre EÚ.
• Horizontal policy (Horizontálna politika): Politika, ktorá sa uplatňuje na široké spektrum odvetví alebo aktivít, namiesto toho, aby bola zameraná na konkrétny sektor alebo skupinu.
• Tariffs (Clá): Dane alebo poplatky uložené na dovážané alebo vyvážané tovary.
• Subsidy (Dotácia): Finančná pomoc poskytovaná vládou alebo inou organizáciou na podporu podnikania alebo iných aktivít.