Často kladené otázky o emisiách skleníkových plynov a trendoch v oblasti energie v Európe

Správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z roku 2024 analyzuje trendy a projekcie v oblasti zmierňovania zmeny klímy v Európe. Posudzuje pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov, rozširovaní obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovaní energetickej efektívnosti. Správa využíva údaje od členských štátov EÚ a iných krajín a poskytuje prehľad o dosiahnutom pokroku v plnení cieľov pre rok 2030 a dlhodobých cieľov klimatologickej neutrality. Zdôrazňuje rozdiely v pokroku medzi jednotlivými sektormi a krajinami a poukazuje na potrebu zrýchlenia úsilia na dosiahnutie klimatických cieľov.

1. Aký bol pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030?

EÚ dosiahla značný pokrok smerom k svojim cieľom v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Predbežné odhady za rok 2023 naznačujú, že emisie skleníkových plynov v EÚ sa znížili o 8 % v porovnaní s rokom 2022, čo predstavuje najväčší medziročný pokles emisií zaznamenaný od roku 2005. Tento pokles bol spôsobený najmä znížením emisií z energetiky, ako aj z priemyslu a budov. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie v EÚ sa v roku 2022 zvýšil na 23 %, čo je o 0,8 percentuálneho bodu viac ako v roku 2021.

Napriek tomuto pokroku je na dosiahnutie cieľov do roku 2030 potrebné ďalšie úsilie. Na základe súčasných politík a opatrení členské štáty predpokladajú spoločné zníženie úrovne čistých emisií o 43 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Pripočítaním v súčasnosti plánovaných dodatočných opatrení sa predpokladané zníženie emisií skleníkových plynov, o ktorom sa informuje v rámci nariadenia o riadení, zvyšuje na 49 %, čo stále zanecháva medzeru šesť percentuálnych bodov k cieľu v oblasti klímy do roku 2030.

2. Ktoré sektory v EÚ dosiahli najväčší pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov?

Najväčší pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov dosiahol sektor dodávok energie, v ktorom sa emisie v porovnaní s úrovňou z roku 2005 znížili takmer o polovicu. Tento pokles bol spôsobený výrazným znížením používania uhlia a rastúcim využívaním obnoviteľných zdrojov energie. Výrazné zníženie emisií, o viac ako tretinu za posledné dve desaťročia, zaznamenal aj priemyselný sektor vďaka zlepšeniu procesov a zvýšeniu efektívnosti. Tieto dva sektory tvoria väčšinu súčasného európskeho systému obchodovania s emisiami — systému obchodovania s emisiami (ETS) (EÚ, 2023b) — ktorý umožňuje dosiahnutie cieľa zníženia emisií do roku 2030 v rámci ETS.

3. Aká je úloha rôznych politík EÚ pri dosahovaní cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030?

EÚ zaviedla širokú škálu politických opatrení s cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľov v oblasti klímy. Súčasný balík „Fit for 55“ posilnil existujúci rámec a zabezpečil, aby emisie skleníkových plynov boli zahrnuté do jedného z týchto kľúčových politických nástrojov:

• Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) pokrýva emisie skleníkových plynov zo stacionárnych zariadení v sektore energetiky a veľkých priemyselných závodov, ktoré spolu v roku 2022 predstavovali 37 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Od roku 2012 systém ETS zahŕňa aj emisie CO2 z leteckej dopravy, zatiaľ čo emisie skleníkových plynov z námornej dopravy budú zahrnuté od roku 2024. Od roku 2027 sa zriadi nový a samostatný systém ETS, ktorý bude pokrývať emisie CO2 zo spaľovania palív v budovách, cestnej doprave a iných sektoroch. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami je založený na systéme obmedzenia a obchodovania. Strop stanovuje celkové množstvo skleníkových plynov, ktoré môžu vypúšťať prevádzkovatelia zahrnutí do systému. V rámci stropu prevádzkovatelia kupujú alebo dostávajú kvóty na emisie, s ktorými môžu podľa potreby obchodovať. S revíziou smernice o ETS v roku 2023 (EÚ, 2023c) sa strop stanovený systémom EÚ na obchodovanie s emisiami sprísnil, čo viedlo k cieľu zníženia emisií o 62 % v roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Od roku 2005 sa emisie skleníkových plynov v sektoroch ETS (stacionárne zariadenia) výrazne znížili, pričom emisie v roku 2023 boli o 48 % nižšie ako v roku 2005. Zvlášť v roku 2023 bolo zníženie emisií výrazné, pričom v porovnaní s rokom 2022 sa emisie zo stacionárnych zariadení znížili takmer o 17 %. Pokračujúce znižovanie v posledných rokoch umožňuje dosiahnutie cieľa do roku 2030, hoci prognózy emisií skleníkových plynov členských štátov pre sektor ETS sú stále o viac ako 10 % vyššie ako cieľ.
• Národné ciele znižovania emisií skleníkových plynov sa riadia nariadením o spoločnom úsilí (ESR) (EÚ, 2023g) a vzťahujú sa na sektory dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadového hospodárstva, ako aj na emisie z energetických a priemyselných zariadení mimo súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Tieto emisie ESR predstavujú viac ako 60 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Okrem stanovenia národných cieľov pre členské štáty na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 sa v nariadení o spoločnom úsilí stanovujú aj ročné limity emisií na obdobie rokov 2021 až 2030. S poslednou revíziou nariadenia o spoločnom úsilí spoločné úsilie vyústili do cieleného zníženia emisií v roku 2030 o 40 % v porovnaní s rokom 2005. V roku 2022 boli emisie ESR o 18 % pod úrovňou referenčného roku 2005, čo je stále pod trajektóriou smerom k cieľu do roku 2030 stanovenému v právnych predpisoch. Odhady za rok 2023 naznačujú mierny dodatočný pokles, vďaka čomu sú emisie ESR o 19 % nižšie ako v roku 2005. Toto zníženie opäť zostáva pod trajektóriou stanovenou v nariadení o spoločnom úsilí smerom k roku 2030. Na splnenie spoločného cieľa ESR do roku 2030 budú musieť členské štáty prijať dodatočné opatrenia na výrazné zníženie emisií.
• Emisie a odstraňovanie uhlíka súvisiace s využívaním pôdy a zmenou využívania pôdy sú zahrnuté do nariadenia o emisiách skleníkových plynov a ich odstraňovaní z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) (EÚ, 2023f). V EÚ tieto činnosti spoločne pôsobia ako čistý záchyt skleníkových plynov. V roku 2022 odstránili ekvivalent 7 % (236 Mt CO2 ekv.) ročných emisií skleníkových plynov v EÚ. Tento záchyt CO2 sa v EÚ za posledné desaťročie znížil, najmä v dôsledku zvýšenej ťažby v spojení so stabilizáciou rastu lesov. Predbežné odhady za rok 2023 naznačujú mierny nárast odstraňovania uhlíka z činností LULUCF, hoci tento trend si vyžaduje potvrdenie prostredníctvom konečných údajov, vzhľadom na rozdiely medzi odhadovanými a konečnými údajmi v tomto sektore v priebehu rokov. Prognózy členských štátov naznačujú stabilizáciu kapacity odstraňovania smerom k roku 2030, čo zanecháva medzeru k cieľu LULUCF.

4. Ako sa EÚ porovnáva so zvyškom sveta, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov?

Hoci emisie v Európe od roku 1990 výrazne klesli, z globálneho hľadiska to neplatí. Podľa odhadov EDGAR (Crippa a kol., 2024) sa celosvetové emisie skleníkových plynov (okrem emisií a odstraňovania z LULUCF) v období rokov 1990 až 2023 zvýšili o 62 %. Na úrovni sektorov sa celosvetové emisie skleníkových plynov v sektore energetiky a emisie z priemyselných procesov od roku 1990 takmer zdvojnásobili, zatiaľ čo v doprave (+78 %) sa tiež zaznamenal výrazný nárast. V dôsledku toho sa podiel EÚ na ročných celosvetových emisiách skleníkových plynov znížil. V roku 1990 Európa zodpovedala za 15 % celosvetových emisií. Do roku 2023 tento údaj predstavoval len niečo vyše 6 %. Pri hodnotení emisií na obyvateľa je EÚ stále nad svetovým priemerom, pričom emisie dosahujú 7,26 tony ekvivalentu CO2 na obyvateľa (t CO2 ekv./obyv.), zatiaľ čo emisie skleníkových plynov v pomere k HDP v EÚ sú výrazne nižšie ako svetový priemer.

5. Aká je trajektória EÚ k dosiahnutiu klimatickej neutrality?

Cieľ v oblasti klímy do roku 2030 je v súlade so širším cieľom EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050. S cieľom spresniť cestu k tomuto cieľu Komisia posúdila rôzne možnosti stanovenia dodatočného čiastkového cieľa zníženia emisií do roku 2040 (EK, 2024c). Na základe komplexného posúdenia vplyvov (EK, 2024b) Komisia v oznámení (EK, 2024c) odporučila znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2040 o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto odporúčanie odráža minimálnu úroveň cieľa do roku 2040, ktorú odporučila Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy (Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy, 2023). Tento prístup poskytuje najväčšiu istotu dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050 a zároveň zvyšuje predvídateľnosť a minimalizuje celkový rozpočet skleníkových plynov emitovaných v EÚ.

6. Ako sa v jednotlivých krajinách EÚ líši pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov?

Celkovo sa znižovanie emisií skleníkových plynov medzi členskými štátmi EÚ výrazne líši. Kým krajiny ako Litva, Rumunsko a Švédsko znížili svoje čisté emisie skleníkových plynov od roku 1990 o viac ako 70 %, iné krajiny, ako Cyprus a Írsko, zaznamenali nárast čistých emisií.

Pokiaľ ide o záväzné národné ciele v oblasti klímy v rámci nariadenia o spoločnom úsilí, emisie väčšiny krajín zostávajú pod trajektóriou, hoci čoraz viac členských štátov zaostáva. V roku 2022 boli emisie v sektoroch spoločného úsilia nižšie ako príslušné ročné emisné kvóty pre všetky krajiny okrem ôsmich členských štátov (Chorvátsko, Cyprus, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Litva, Malta a Rumunsko). Predbežné odhady naznačujú, že tento počet sa v roku 2023 zvýši na desať.

7. Aké sú hlavné trendy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v EÚ?

Súčasný cieľový podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v EÚ v roku 2030 je dosiahnuť aspoň 42,5 % a usilovať sa o dosiahnutie 45 % (EÚ, 2023d). Každý členský štát prispieva k tomuto cieľu prostredníctvom svojho aktualizovaného národného energetického a klimatického plánu (NECP), ktorého konečné verzie mali byť predložené do konca júna 2024. Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie v EÚ (RES – celkovo) sa zvýšil z 10,2 % v roku 2005 na 23,0 % v roku 2022 (obrázok 1.6). To predstavuje priemerný ročný lineárny rast o 0,8 percentuálneho bodu. Predbežné odhady naznačujú, že podiel RES – celkovo za rok 2023 bol 24,1 %.

8. Aké sú hlavné trendy v oblasti energetickej efektívnosti v EÚ?

EÚ si stanovila cieľ znížiť spotrebu energie o 32,5 % do roku 2030 (v porovnaní so základným scenárom z roku 2007) a do roku 2020 dosiahnuť 20 % zníženie. Do roku 2022 EÚ znížila svoju konečnú spotrebu energie o 9,7 %, hoci značná časť tejto zmeny sa udiala v roku 2022. EÚ si nestanovila záväzné národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti; členské štáty si však stanovili svoje vlastné ciele v oblasti energetickej efektívnosti v rámci svojich NECP. JaroR