Prechod na ekologickejšiu ekonomiku je nevyhnutnosťou, ak chce Európska únia (EÚ) splniť svoje klimatické ciele a zároveň ochrániť svoju ekonomiku a obyvateľov pred dôsledkami klimatických zmien. Tento proces si však vyžaduje značné finančné investície, ktoré sú v súčasnosti nerovnomerne rozdelené medzi obyvateľstvo. Rastúce obavy z nespravodlivosti financovania ekologických opatrení podnecujú diskusie o tom, ako zabezpečiť, aby náklady na zelenú transformáciu neniesli nespravodlivo tí najzraniteľnejší.
Problém nerovnomerného financovania
Jedným z najväčších problémov súvisiacich s financovaním ekologických opatrení v EÚ je skutočnosť, že vládne dotácie a podpora často uprednostňujú bohatších jednotlivcov.
– Dotácie na technológie: Prvá vlna dotácií na solárne panely, elektrické vozidlá či energeticky úsporné vykurovacie systémy smerovala najmä k domácnostiam s vyššími príjmami. Títo ľudia mali kapitál na to, aby si mohli dovoliť technológie aj napriek ich vysokej cene.
– Energetická chudoba: Naopak, nízkopríjmové domácnosti často nemajú prístup k ekologickým technológiám, keďže ani so štátnymi dotáciami si nemôžu dovoliť vstupné investície, ako je napríklad inštalácia solárnych panelov. Podľa Európskej komisie je až 34 miliónov Európanov v riziku energetickej chudoby.
Táto nerovnováha vedie k tomu, že ekologické opatrenia, ktoré by mali byť prospešné pre všetkých, v skutočnosti prispievajú k sociálnej nerovnosti.
Náklady na zelenú transformáciu
Európska únia si stanovila ambiciózny cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. To si vyžaduje rozsiahle investície, ktoré zahŕňajú:
– Modernizáciu infraštruktúry: Zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, elektrifikáciu dopravy a prechod na ekologické stavebné materiály. Napríklad EÚ plánuje do roku 2030 inštalovať 300 GW solárnej a 250 GW veternej energie.
– Podporu výskumu a inovácií: Investície do vývoja technológií, ktoré môžu znížiť emisie uhlíka, ako sú vodíkové pohony alebo systémy na zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS). V rámci programu Horizon Europe je na výskum a inovácie v oblasti klímy vyčlenených približne 35 miliárd eur.
– Sociálne opatrenia: Financovanie programov na zmiernenie dopadov transformácie na pracovné miesta a nízkopríjmové komunity. Fond spravodlivej transformácie disponuje rozpočtom 17,5 miliárd eur na podporu najviac postihnutých regiónov.
Podľa odhadov Európskej komisie si splnenie cieľov Parížskej dohody vyžiada dodatočné investície vo výške približne 260 miliárd eur ročne.
Potrebné riešenia: Spravodlivé rozdelenie nákladov
Rastúci tlak na sociálnu spravodlivosť vedie k návrhom na reformy, ktoré by zabezpečili rovnomernejšie rozdelenie nákladov.
– Progresívne financovanie: Európski lídri navrhujú zavedenie progresívnych daňových systémov, ktoré by zaistili, že väčšiu časť nákladov na zelenú transformáciu ponesú bohatší jednotlivci a spoločnosti.
– Napríklad zavedenie progresívnej uhlíkovej dane, kde podniky s vyššími emisiami zaplatia viac. V roku 2021 EÚ navrhla a zaviedla mechanizmu uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM), ktorý zdanil emisie pri dovoze určitých tovarov.
– Zníženie DPH na ekologické produkty a služby pre nízkopríjmové skupiny. V niektorých krajinách je už DPH na solárne panely a energeticky úsporné zariadenia znížená alebo nulová.
– Zelené dotácie pre všetkých: Zabezpečenie, aby dotácie na ekologické technológie boli dostupné aj pre domácnosti s nižšími príjmami.
– Napríklad zavedením programov, kde štát poskytne financovanie vopred a domácnosti ho splácajú v nízkych mesačných splátkach. V Spojenom kráľovstve funguje schéma „Green Deal“, ktorá umožňuje domácnostiam financovať energetické úspory prostredníctvom úspor na účtoch za energie.
– Podpora energetickej spravodlivosti: Jedným z kľúčových opatrení je boj proti energetickej chudobe. Podľa odhadov až 80 miliónov Európanov čelí ťažkostiam pri platení účtov za energie.
– Zlepšenie energetickej efektívnosti budov a zníženie nákladov na energie môže významne zlepšiť životnú úroveň týchto domácností.
– Cielené investície: EÚ by mala viac investovať do znevýhodnených regiónov a komunít, ktoré sú najviac postihnuté transformáciou, ako sú uhoľné regióny alebo oblasti s vysokou nezamestnanosťou.
Príklady úspešných prístupov
Niektoré krajiny už ukázali, že spravodlivé financovanie ekologických opatrení je možné:
– Francúzsko: Program „MaPrimeRénov‚“ umožňuje domácnostiam získať až 90 % financovania na ekologické renovácie svojich domovov, ako je zateplenie budov či výmena kotlov na fosílne palivá za tepelné čerpadlá. Program je odstupňovaný podľa príjmu domácnosti, pričom nízkopríjmové rodiny získavajú najvyššiu podporu. Od svojho spustenia v roku 2020 bolo podaných viac ako 800 000 žiadostí.
– Nemecko: V rámci svojho klimatického balíka vo výške 54 miliárd eur zaviedlo dotácie na elektromobily a ekologické vykurovacie systémy, pričom nízkopríjmovým domácnostiam ponúka zvýšené finančné príspevky a zjednodušené podmienky na ich získanie. Navyše, Nemecko investovalo miliardy eur do rekvalifikácie zamestnancov z uhoľného priemyslu, čím zmiernilo negatívne sociálne dôsledky zelenej transformácie.
– Švédsko: Krajina implementovala progresívnu uhlíkovú daň už v roku 1991, ktorá zohľadňuje emisie jednotlivých sektorov. V súčasnosti je uhlíková daň vo výške približne 114 eur za tonu CO₂, čo je najvyššia na svete. Výnosy z tejto dane sú používané na financovanie ekologických projektov a znižovanie daní nízkopríjmovým skupinám.
Výzvy pri implementácii spravodlivého financovania
Hoci spravodlivé rozdelenie nákladov je dôležité, jeho implementácia nie je bez prekážok:
– Politická opozícia: Reformy zamerané na progresívne zdaňovanie často narážajú na odpor zo strany veľkých korporácií a bohatších vrstiev, ktoré sa obávajú zvýšených nákladov. Lobbying a politický tlak môžu brzdiť prijatie potrebných opatrení.
– Administratívna zložitosť: Cielené dotácie a progresívne opatrenia si vyžadujú efektívne administratívne mechanizmy, ktoré dokážu identifikovať a podporiť tých, ktorí to najviac potrebujú. Nedostatočná infraštruktúra alebo byrokracia môžu spôsobiť oneskorenia a neefektívnosť.
– Riziko polarizácie: Neúspešná komunikácia klimatických opatrení môže viesť k rastúcej nespokojnosti obyvateľstva. Protesty proti ekologickým reformám, ako hnutie „žltých viest“ vo Francúzsku, ukázali, že ak opatrenia nie sú vnímané ako spravodlivé, môžu naraziť na široký odpor.
Budúcnosť: Ako dosiahnuť spravodlivosť v ekologických opatreniach?
Spravodlivé rozdelenie nákladov na ekologické opatrenia je kľúčom k zabezpečeniu širokej verejnej podpory pre zelenú transformáciu. Nasledujúce kroky by mohli pomôcť dosiahnuť rovnováhu medzi ekologickými cieľmi a sociálnou spravodlivosťou:
– Transparentná komunikácia: Vlády musia jasne a presne vysvetľovať, prečo sú ekologické opatrenia nevyhnutné a ako konkrétne budú rozdelené náklady. Zároveň je potrebné zdôrazniť benefity, ako sú nižšie náklady na energie, čisté ovzdušie alebo nové pracovné miesta v ekologickom sektore.
– Zohľadnenie regionálnych rozdielov: Rôzne regióny v rámci EÚ čelia rôznym výzvam. Priemyselné regióny závislé od fosílnych palív potrebujú vyššie investície do rekvalifikácie pracovnej sily a transformácie ekonomiky. Na druhej strane, vidiecke oblasti by mali dostať podporu na prechod na obnoviteľné zdroje energie.
– Podpora verejného a súkromného sektora: Spolupráca medzi vládami a súkromným sektorom môže urýchliť zelenú transformáciu. Verejno-súkromné partnerstvá môžu mobilizovať investície do obnoviteľných zdrojov, inovácií a infraštruktúry.
– Medzinárodná spolupráca: Európska únia by mala zohrávať vedúcu úlohu v podpore spravodlivého financovania na globálnej úrovni. Bohatšie krajiny EÚ môžu pomôcť financovať ekologické opatrenia v chudobnejších členských štátoch prostredníctvom mechanizmov, ako je Fond spravodlivej transformácie, ktorý má na obdobie 2021–2027 alokovaných 17,5 miliárd eur.
– Investície do vzdelávania a informovanosti: Vzdelávanie verejnosti o význame klimatických zmien a výhodách zelenej transformácie je kľúčové. Kampane zamerané na informovanie obyvateľov môžu zvýšiť ich zapojenie do ekologických iniciatív a podporiť spoločenský konsenzus.
Spravodlivá transformácia ako cesta k úspechu
Spravodlivé financovanie ekologických opatrení nie je len otázkou morálky, ale aj praktickosti. Len s rovnomerným rozdelením nákladov môžeme zabezpečiť, že zelená transformácia bude úspešná a prinesie výhody všetkým vrstvám obyvateľstva. Európska únia má jedinečnú príležitosť stať sa globálnym lídrom v tejto oblasti a vytvoriť model, ktorý bude inšpiráciou pre ostatné regióny sveta.
Ak sa podarí prekonať prekážky a implementovať spravodlivé riešenia, zelená transformácia môže nielen prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov, ale aj podporiť hospodársky rast, vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť kvalitu života miliónov ľudí.
Zelená transformácia ako motor hospodárskeho rastu
Okrem environmentálnych výhod prináša spravodlivá transformácia aj ekonomické príležitosti:
– Vytváranie pracovných miest: Prechod na obnoviteľné zdroje energie a ekologické technológie vytvára nové pracovné miesta v oblastiach, ako je výroba solárnych panelov, výstavba veterných fariem, energetická efektívnosť a ekologická doprava. Napríklad v sektore obnoviteľných zdrojov energie pracovalo v EÚ v roku 2020 približne 1,3 milióna ľudí, pričom toto číslo sa očakáva zvýšiť na 2,5 milióna do roku 2030.
– Podpora inovácií: Investície do výskumu a vývoja ekologických technológií môžu zvýšiť konkurencieschopnosť európskych firiem na globálnom trhu. EÚ už teraz patrí medzi lídrov vo vývoji vodíkových technológií a elektromobility. Podľa odhadov by trh s vodíkom mohol do roku 2050 dosiahnuť hodnotu 820 miliárd eur.
– Zlepšenie energetickej bezpečnosti: Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie pomáha znížiť závislosť na dovoze fosílnych palív z politicky nestabilných regiónov. EÚ v súčasnosti dováža približne 55 % svojej energie, čo predstavuje náklady okolo 266 miliárd eur ročne. Prechod na lokálne dostupné obnoviteľné zdroje energie poskytuje stabilnejšie a predvídateľnejšie ceny energie, čím sa znižuje ekonomická zraniteľnosť členských štátov EÚ voči výkyvom na globálnych energetických trhoch.
Zlepšenie kvality života
Spravodlivá transformácia prináša aj významné spoločenské benefity:
– Čistejšie ovzdušie: Zníženie emisií zo spaľovania fosílnych palív vedie k zlepšeniu kvality ovzdušia, čo má priamy pozitívny dopad na verejné zdravie. Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) spôsobujú znečisťujúce látky vo vzduchu predčasnú smrť približne 400 000 ľudí ročne v Európe. Prechod na obnoviteľné zdroje môže tento počet výrazne znížiť.
– Energetická dostupnosť: Energetická efektívnosť a podpora zelených technológií môžu znížiť náklady na energie pre domácnosti, čím sa zmierni energetická chudoba. Iniciatívy zamerané na obnovu starších budov a ich zatepľovanie môžu výrazne znížiť spotrebu energie na vykurovanie a chladenie. Podľa Európskej komisie tvorí sektor budov až 40 % spotreby energie v EÚ.
– Odolnejšia infraštruktúra: Investície do ekologických projektov a adaptácie na klimatické zmeny zlepšia odolnosť miest a komunít voči extrémnym prejavom počasia, ako sú povodne, suchá alebo búrky. V rokoch 1980 až 2020 spôsobili extrémne počasie a klíma v Európe ekonomické straty vo výške 446 miliárd eur.
Výzvy, ktoré treba prekonať
Aj napriek potenciálnym prínosom spravodlivej transformácie existujú výzvy, ktoré treba riešiť:
– Odpor verejnosti: Ak ekologické opatrenia nie sú dobre komunikované alebo spravodlivé, môžu vyvolať odpor verejnosti. Ako ukázali protesty vo Francúzsku počas zavedenia ekologických daní na pohonné hmoty v roku 2018, ktoré vyústili do hnutia „žltých viest“, je potrebné dôkladne premyslené politiky, ktoré zohľadňujú sociálne dopady a zabezpečujú spravodlivé rozdelenie nákladov.
– Nedostatok financovania: Niektoré krajiny EÚ, najmä tie s nižším HDP na obyvateľa, môžu mať problémy s financovaním ekologických opatrení. Fondy EÚ, ako je Fond spravodlivej transformácie, sú nevyhnutné, no nie vždy dostatočné na pokrytie všetkých potrieb. Celkové investície potrebné na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy sa odhadujú na 350 miliárd eur ročne.
– Technologické bariéry: Prechod na ekologické technológie si vyžaduje rozsiahle inovácie a infraštruktúru, ktorá nie je v mnohých regiónoch dostatočne rozvinutá. Investície do siete nabíjacích staníc pre elektromobily alebo do energetických sietí schopných integrovať obnoviteľné zdroje sú nevyhnutné.
– Pracovné miesta v tradičných odvetviach: Prechod na zelenú ekonomiku môže ohroziť pracovné miesta v sektoroch, ako je ťažba uhlia alebo rafinácia ropy. V EÚ je približne 240 000 pracovných miest priamo spojených s uhoľným priemyslom. Je nevyhnutné zabezpečiť programy na rekvalifikáciu zamestnancov a podporu pri prechode na nové odvetvia. JaroR
