Správa Európskeho dvora audítorov hodnotí rámec EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a financovanie v tejto oblasti. Analýza poukazuje na celkovo dobrý rámec, ale zároveň odhaľuje nedostatky v implementácii, najmä v oblasti hlásenia, informovanosti na miestnej úrovni a preferencii krátkodobých riešení pred dlhodobými. Správa obsahuje odporúčania na zlepšenie hlásenia, zdieľania poznatkov a zaistenie zohľadnenia súčasných a budúcich klimatických podmienok pri všetkých relevantných projektoch financovaných EÚ. Štúdia tiež skúma výber projektov z obdobia 2014-2020 a ich vplyv na zvýšenie adaptačnej kapacity. Správa identifikujú niekoľko kľúčových prekážok, ktoré bránia EÚ v efektívnom implementovaní adaptačných opatrení na zmiernenie dopadov klimatických zmien.
- Nedostatočné a neefektívne reportovanie o adaptačných opatreniach: Členské štáty neposkytujú dostatok kvantitatívnych údajov o implementácii adaptačných opatrení a neexistujú spoločné indikátory na meranie pokroku. To sťažuje vyhodnotenie efektivity opatrení a prispôsobenie stratégií a plánov meniacim sa podmienkam.
- Nízka informovanosť na lokálnej úrovni: Z prieskumu medzi 400 obcami vyplynulo, že väčšina z nich nepozná adaptačné stratégie a plány na úrovni EÚ, štátu ani regiónu. Len 16% obcí malo vypracovaný vlastný adaptačný plán. Táto nízka informovanosť a nedostatok lokálnych plánov bránia v efektívnom riešení špecifických klimatických výziev na lokálnej úrovni.
- Ťažkosti s identifikáciou financovania pre adaptáciu: Financovanie adaptačných opatrení je rozptýlené v rôznych politikách EÚ, čo sťažuje sledovanie jeho alokácie a dopadu. Nie je vždy jasné, ktoré projekty slúžia primárne na adaptáciu, a financovanie môže byť použité na projekty, ktoré síce prispievajú k iným cieľom (napr. konkurencieschopnosti), ale zároveň zhoršujú dopady klimatických zmien (maladaptácia).
- Preferovanie krátkodobých riešení: Zdroje ukazujú, že mnohé projekty financované EÚ sa zameriavajú na krátkodobé riešenia, ktoré nemusia byť udržateľné v dlhodobom horizonte. Príkladom sú investície do závlahových systémov v poľnohospodárstve, ktoré síce krátkodobo zvyšujú produkciu, ale v dlhodobom horizonte môžu viesť k vyčerpaniu vodných zdrojov a zhoršeniu dopadov sucha. Podobne aj podpora monokultúrnych lesov, namiesto diverzifikácie lesných porastov, zhoršuje ich odolnosť voči klimatickým zmenám.
- Nedostatočná koordinácia a spolupráca: Zdroje poukazujú na nedostatočnú koordináciu medzi rôznymi úrovňami (EÚ, štát, región, obec) a sektormi, čo bráni v efektívnom a systémovom riešení problematiky adaptácie na klimatické zmeny. Príkladom je aj nedostatočné prepojenie medzi nástrojmi EÚ na podporu adaptácie (Climate-ADAPT, Copernicus) a národnými a regionálnymi platformami.
Tieto prekážky predstavujú vážnu hrozbu pre dosiahnutie cieľa EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky odolnou spoločnosťou. Na ich prekonanie je potrebné zlepšiť reportovanie, zvýšiť informovanosť na lokálnej úrovni, lepšie zacieliť financovanie na adaptáciu a podporovať dlhodobé a udržateľné riešenia. JaroR
