Náklady na nečinnosť sú oveľa vyššie ako náklady na prispôsobenie sa zmene podmienok

Klimatická zmena patrí medzi najväčšie výzvy súčasnosti a jej dôsledky už zasahujú globálnu ekonomiku. Zatiaľ čo niektoré vlády a spoločnosti pristupujú k aktívnym opatreniam na znižovanie emisií a prispôsobovanie sa klimatickým podmienkam, mnohé stále váhajú. Avšak náklady na nečinnosť, teda na neexistenciu adaptačných opatrení, môžu byť v budúcnosti oveľa vyššie ako aktuálne náklady na prispôsobenie sa. Toto poznanie má zásadný význam pre ekonomické rozhodovanie, keďže v hre sú nielen peniaze, ale aj stabilita, bezpečnosť a kvalita života na celom svete.

Ekonomické dôsledky klimatickej zmeny a ich meranie

Zmena klímy prináša pre ekonomiku rôzne výzvy, ktoré sa prejavujú hlavne vo zvýšenej frekvencii extrémnych poveternostných udalostí, narušeniach dodávateľských reťazcov a postupnom zastarávaní infraštruktúry. Tieto udalosti môžu spôsobiť rozsiahle škody, pričom náklady sa s časom dramaticky zvyšujú. Napríklad keď už budovy nie sú prispôsobené novým teplotným štandardom, ich údržba a opravy sa predražujú.

Meranie ekonomických nákladov spojených so zmenou klímy je náročné, pretože tieto náklady sa prejavujú najprv nenápadne a až neskôr prudko. Kľúčový ekonomický ukazovateľ, HDP (hrubý domáci produkt), nereflektuje skutočné náklady spojené so zmenou klímy. HDP totiž len ukazuje výrobné toky, a preto nezohľadňuje zničenie infraštruktúry či ekologických zdrojov. Keď dôjde k prírodným katastrofám, po krátkodobom výpadku výroby sa investuje do obnovy, čo môže dokonca umelo zvýšiť HDP, hoci dlhodobé ekonomické škody sú značné. Významným krokom je preto úsilie inštitúcií, ako je francúzsky INSEE, ktoré sa snažia vytvárať nové ukazovatele na lepšie vyjadrenie klimatických nákladov.

Dlhodobé náklady na nečinnosť

Náklady na nečinnosť môžu viesť k obrovským ekonomickým stratám, ktoré ďaleko prevyšujú investície do adaptačných opatrení. Klimatická zmena má často nelineárne dôsledky – to znamená, že po prekročení určitých prahových bodov dochádza k prudkým zmenám, ktoré môžu spôsobiť kolaps celých odvetví. Jedným z príkladov je okysľovanie a otepľovanie oceánov, čo môže ohroziť rybársky priemysel. Podobne by klimatická zmena mohla spôsobiť, že kancelárska práca v niektorých mestách bude do niekoľkých dekád neznesiteľná kvôli extrémnym horúčavám.

Rizikom sú tiež rastúce poistné sadzby, ktoré by poisťovne museli zaviesť kvôli nárastu prírodných katastrof. Vyššie poistné by znížilo kúpnu silu domácností a zároveň by zvýšilo náklady na verejné výdavky financované cez dane či dlh. Všetky tieto faktory môžu spôsobiť spomalenie ekonomického rastu.

Prispôsobenie sa zmene klímy: cesta k dlhodobej stabilite

Ekonomickí aktéri si musia byť vedomí potreby prispôsobenia sa klimatickým zmenám. Kľúčové sú vzdelávanie a informovanie spoločností o rizikách, ktoré so sebou klimatická zmena prináša. Spoločnosti a regióny by mali plánovať dlhodobo a vyvinúť nové modely, ktoré budú odolné voči meniacemu sa prostrediu. Napríklad automobilový priemysel by sa mohol zamerať na inovácie a vývoj energeticky úspornejších technológií. Agrosektor zasa potrebuje nové postupy, ktoré zabezpečia udržateľnú produkciu potravín aj v extrémnejších klimatických podmienkach.

Adaptácia však nie je zadarmo – prispôsobenie sa vyžaduje značné investície do infraštruktúry a technológií. Napríklad Francúzsko práve spustilo svoj tretí národný adaptačný plán, ktorý zahŕňa konzultácie s podnikmi ohľadom opatrení na zabezpečenie ich aktivít v scenári oteplenia o +4 °C do konca storočia. Tento proces je nákladný, no náklady na adaptačné opatrenia sú stále nižšie než potenciálne straty v prípade nečinnosti.

Úloha finančných inštitúcií v boji proti zmene klímy

Finančný sektor zohráva zásadnú úlohu pri financovaní udržateľných riešení. Banky a investičné spoločnosti môžu podporovať ekologické projekty a zároveň odrádzať od investícií, ktoré zvyšujú uhlíkovú stopu. Udržateľné financovanie je však komplexné, pretože nie všetky sektory sa môžu ľahko prispôsobiť. Niekedy je potrebné podporiť aj odvetvia, ktoré zatiaľ nie sú úplne „zelené“, ale pracujú na transformácii svojich činností.

Finančné inštitúcie samy o sebe nedokážu zvrátiť klimatické zmeny. Sú potrebné regulácie a stimulujúce politiky zo strany vlád, aby sa zabezpečila podpora adaptačných procesov.

Záver

Klimatická zmena predstavuje pre ekonomiku obrovské výzvy, ktoré sa prejavia v nákladoch na nečinnosť. Tieto náklady by v budúcnosti mohli významne presiahnuť finančné prostriedky vynaložené na adaptačné opatrenia a udržateľné riešenia. Spoločnosti, vlády aj jednotlivci musia začať konať, aby minimalizovali negatívne dôsledky klimatickej krízy a zabezpečili dlhodobú stabilitu a rozvoj. Adaptácia je nákladná, no ignorovať potrebu zmien by bolo oveľa drahšie. JaroR