SK 
EN 
DE 
FR 
HU 
PL 
Svet práve dosiahol nový, znepokojivý míľnik: priemerné globálne teploty v roku 2024 sú o 1,55 °C vyššie ako v predindustriálnom období. Toto číslo, ktoré tento týždeň zverejnila európska klimatická služba Copernicus , predstavuje historicky prvé prekročenie hranice 1,5 °C, ktorú stanovila Parížska dohoda. Tento míľnik je považovaný za bod zlomu v boji proti klimatickým zmenám – ide o okamih, ktorý môže rozhodnúť o budúcnosti našej planéty a ktorý by mal pôsobiť ako pôsobiť na prijatie prísnejších opatrení na klimatickej konferencii COP29 .
Čo znamená bod zlomu pre globálnu teplotu?
„Je to bod zlomu pre globálnu teplotu,“ uviedla klimatická služba Copernicus vo svojej tlačovej správe, ktorá bola zverejnená tento týždeň. Pri prekročení hranice 1,5 °C nad predindustriálnymi hodnotami dosiahneme najvyššie hranice, ktoré sa môžu stať nezvratnými a ohrozujú mnohé aspekty našej planéty – od prírodných ekosystémov po ekonomike a ľudské zdravie. Práve tento bod zlomu vedie vedcov, klimatických aktivistov a politikov k zvýšeniu naliehavosti v boji proti klimatickým zmenám.
Teplotný prah 1,5 °C nie je len symbolický cieľ. Tento limit bol stanovený vedcami ako hranica, za ktorú sa pravdepodobne katastrofických klimatických zmien prudko zvyšuje. Prekročenie tejto hranice signalizuje, že súčasné úsilie o zmiernenie klimatických zmien nie je potrebné a že svet sa musí zamerať nielen na zníženie emisií, ale aj na naliehavú adaptáciu na zmenu klímy.
Prečo prekročenie hranice 1,5 °C predstavuje bod zlomu?
Pri zvýšenej globálnej teplote o viac ako 1,5 °C nad predindustriálnu úroveň hrozí, že dosiahneme takzvané klimatické tipping points – nevratné zmeny v prírodných systémoch, ktoré môžu mať katastrofálne následky. Medzi najčastejšie diskutované telesné zlomy patrí:
- Rozpad arktického morského ľadu : Vyššie teploty trvá rozsah arktického morského ľadu, čím dôjde k odkrytiu tmavého oceánu, ktorý absorbuje viac slnečného žiarenia a otepľuje sa ešte rýchlejšie. Tento jav spôsobuje urýchlené topenieovcov a prispieva k ďalšiemu zvýšeniu ľadu hladiny morí.
- Topenie permafrostu : V severných oblastiach planéty sa rozkladá permafrost – zamrznutá pôda, ktorá obsahuje obrovské množstvo skleníkových plynov, najmä metánu. Topením sa tieto plyny uvoľňujú do atmosféry, čo ďalej zvyšuje teplotu a zvyšuje globálne otepľovanie.
- Kolapsmazonského pralesa : Amazonský prales, ktorý je jedným z najväčších zásobární uhlíka, môže pri vyššej stratiť schopnosť absorbovať CO₂ a stať sa čistým producentom emisií. Zničenie Amazonského pralesa by znížilo biodiverzitu, čo by viedlo k strate životného prostredia pre množstvo druhov.
Hrozba katastrofy a výzva na okamžité konanie
Ak bude pokračovať aktuálny trend otepľovania, je veľmi pravdepodobné, že tento bod zlomu pre globálne teploty vyvoláva reťazovú reakciu, ktorá bude mať globálne a dlhotrvajúce následky. Vedci upozorňujú, že bez okamžitého a dôsledného konania nás čaká katastrofa v podobe stále extrémnejších prejavov počasia, sucha, záplavu, zániku ekosystémov a nepredvídateľných dopadov na ľudskú spoločnosť.
Tento míľnik tak nie je len ďalším rekordom, ale varovaním pred skutočnými rizikami klimatickej krízy. Má slúžiť ako výzva pre svetových lídrov, aby zvýšili svoje úlohy v oblasti klimatickej politiky. Na najbližšej klimatickej konferencii COP29 v Baku pôjde jedným zo znížených bodov programu nových cieľov na zníženie a zavedenie účinnejších adaptačných opatrení.
Ako môže COP29 prispieť k riešeniu tejto krízy?
Prekročenie teplotného prahu 1,5 °C malo motivovať krajinu na konferencii COP29 prijať konkrétne opatrenia a existujúce záväzky. Táto konferencia predstavuje významnú príležitosť na zvýšenie financovania adaptačných opatrení, ktoré upravujú najzraniteľnejšie krajiny, ktoré pripravujú na dôsledky klimatických zmien.
Na COP29 podľa týchto jednoduchých krokov:
- Zvýšenie cieľových emisií : Krajiny musia spĺňať nasledujúce riziká, aby sa znižovali súčasné trendy otepľovania. To znamená napríklad zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie a obmedzenie fosílnych palív.
- Financovanie adaptačných opatrení : Financovanie pre rozvojovú krajinu je kľúčové pre zmiernenie dopadov klimatických zmien. COP29 by mala nájsť záväzky na poskytovanie finančnej a technickej pomoci týmto krajinám.
- Podpora prírodných riešení : Zachovanie lesov, mokradí a iných prírodných ekosystémov môže pomôcť absorbovať uhlík z atmosféry a spomaliť globálne otepľovanie. Prírody sú jedným z najlepších spôsobov, ako chrániť životné prostredie a zároveň chrániť emisie.
- Rozvoj nových technológií : Investície do technológií, ktoré umožňujú zachytávanie a uhlíka, tým, že by mohli pomôcť ukladať emisie tam, kde je možné úplne eliminovať.
Záver: Prekročenie bodu zlomu ako príležitosť na zmenu
Prekročenie hranice 1,5 °C nie je číselný míľnik – ide o varovný signál a požiadavku len na konanie. Tento bod zlomu nákladov, že sa blížime k limitu, za ktorým môže byť návrat k stabilnej klíme skôr ťažší a nákladnejší. Svet sa nachádza na križovatke: buď sa rozhodneme konať a rozhodneme sa ďalej, alebo budeme čeliť budúcnosti, ktorá môže ovplyvniť budúcnosť planéty.
Ako uviedla služba Copernicus, prekročenie tejto hranice malo slúžiť ako účinnú reakciu na zvýšenie záťaže a prijatie účinných opatrení. Konferencia COP29 je jedinečnou príležitosťou na to, aby svetoví lídri prijali rozhodnutia, ktoré môžu zvrátiť aktuálny trend a zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre ďalšiu generáciu. JaroR
