Aký je rozdiel medzi CSDDD a CSRD?

V poslednom období EÚ zdôraznila snahu stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050 prostredníctvom Európskej zelenej dohody. Tento balíček politík zlepšuje udržateľnosť v environmentálnych, sociálnych a riadiacich oblastiach (ESG).

Medzi tieto smernice patria Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD) a Corporate Sustainability Due Diligence Directive (CSDDD), ktoré od spoločností vyžadujú povinné zdieľanie informácií o udržateľnosti. Namiesto voľby, ktoré údaje zverejnia, musia poskytnúť komplexné správy o všetkých otázkach súvisiacich s ich činnosťou.

CSRD a CSDDD sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. V tomto blogu sa pozrieme na ich spoločnú prácu, rozdiely a ich význam pre budovanie udržateľného hospodárstva. Čítajte ďalej a dozviete sa viac.

CSDDD a CSRD majú spoločný cieľ – zabezpečiť transparentnosť spoločností v rámci celého dodávateľského reťazca. Pozrime sa na ich rozdiely.

Smernica CSRD vs. CSDDD: Dve strany jednej mince v oblasti udržateľnosti

Otázka „CSRD verzus CSDDD“ v kontexte zverejňovania informácií o udržateľnosti poukazuje na dva dôležité legislatívne nástroje EÚ, ktoré síce majú odlišné zameranie, ale spoločne prispievajú k komplexnejšiemu a prepojenejšiemu prístupu k udržateľnému podnikaniu.

Smernica CSRD (2022/2464) o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti sa zameriava na transparentnosť a zverejňovanie informácií. Jej cieľom je zabezpečiť, aby podniky poskytovali komplexné a porovnateľné informácie o svojich vplyvoch, rizikách a príležitostiach v oblasti udržateľnosti.

Smernica CSDDD (2024/1760) o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti sa zameriava na prevencia a zmierňovanie negatívnych vplyvov. Zavádza povinnosť pre podniky identifikovať, predchádzať, zmierňovať a nápraviť negatívne vplyvy na ľudské práva a životné prostredie v rámci ich vlastných operácií a hodnotových reťazcov.

Zatiaľ čo CSRD sa zameriava na „čo“ podniky zverejňujú, CSDDD sa zameriava na „ako“ podniky konajú, aby predchádzali negatívnym vplyvom.

Hlavné rozdiely medzi CSRD a CSDDD:

  • Zameranie:
    • CSRD: Transparentnosť a zverejňovanie informácií o udržateľnosti.
    • CSDDD: Náležitá starostlivosť a zodpovednosť za negatívne vplyvy na ľudské práva a životné prostredie.
  • Povinnosti:
    • CSRD: Povinnosť zverejňovať informácie o udržateľnosti v súlade so stanovenými štandardmi.
    • CSDDD: Povinnosť zaviesť proces náležitej starostlivosti, ktorý zahŕňa identifikáciu, prevenciu, zmierňovanie a nápravu negatívnych vplyvov.
  • Rozsah pôsobnosti:
    • CSRD: Vzťahuje sa na širšiu škálu podnikov vrátane veľkých, kótovaných a niektorých MSP.
    • CSDDD: V počiatočnej fáze sa vzťahuje na väčšie spoločnosti, s postupným rozširovaním na menšie podniky v budúcnosti.

Prepojenie a synergia medzi CSRD a CSDDD:

Aj keď ide o dva samostatné nástroje, CSRD a CSDDD sú navzájom prepojené a vytvárajú synergiu v úsilí o udržateľnejšie podnikanie.

  • CSRD podporuje CSDDD: Transparentné zverejňovanie informácií podľa CSRD vytvára tlak na podniky, aby prijali zodpovedné opatrenia v rámci svojich procesov náležitej starostlivosti podľa CSDDD.
  • CSDDD posilňuje CSRD: Účinné procesy náležitej starostlivosti podľa CSDDD poskytujú podnikom relevantné informácie a dáta, ktoré môžu byť následne zverejnené v ich správach o udržateľnosti podľa CSRD.

Dopad na podniky:

Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú CSRD a CSDDD, čelia novým výzvam a povinnostiam:

  • Zavedenie procesov náležitej starostlivosti: Podniky musia zaviesť robustné procesy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a životného prostredia v celom svojom hodnotovom reťazci.
  • Zber a analýza dát: Na splnenie požiadaviek zverejňovania budú musieť podniky zbierať a analyzovať relevantné dáta o svojich vplyvoch, rizikách a príležitostiach v oblasti udržateľnosti.
  • Komunikácia a transparentnosť: Podniky budú musieť transparentne komunikovať so svojimi stakeholdermi o svojich aktivitách a výsledkoch v oblasti udržateľnosti.

Záver:

Smernica CSRD a CSDDD predstavujú významný krok smerom k udržateľnejšiemu podnikaniu v EÚ. Ich prepojený a komplexný prístup kladie dôraz na transparentnosť, zodpovednosť a prevenciu negatívnych vplyvov. Podniky sa musia adaptovať na nové požiadavky a aktívne sa zapojiť do úsilia o udržateľnejšiu budúcnosť. JaroR