Skleníkové plyny otepľujúce planétu

Okrem najznámejšieho skleníkového plynu, oxidu uhličitého (CO2), existujú aj ďalšie látky, ako metán a oxid dusný, ktoré výrazne prispievajú k globálnemu otepľovaniu a klimatickým zmenám na Zemi. CO2 tvorí zhruba dve tretiny otepľovania v dôsledku skleníkových plynov.

Metán (CH4) je druhým najvýznamnejším skleníkovým plynom, za ktorým stojí ľudská činnosť. Približne 40 % metánu pochádza z prírody, najmä mokradí, ale zvyšných 60 % vzniká v dôsledku ľudských činností, ako sú poľnohospodárstvo, využívanie fosílnych palív a spracovanie odpadu. Metán má počas 20 rokov viac ako 80-násobne silnejší otepľovací účinok než CO2, avšak jeho životnosť v atmosfére je kratšia. To z neho robí strategický cieľ pri snahách obmedziť krátkodobé globálne otepľovanie. Zníženie emisií metánu by mohlo mať významný okamžitý chladiaci efekt, ak by klesli jeho koncentrácie v atmosfére. Napriek globálnym záväzkom mnohých krajín, vrátane EÚ a USA, nie sú aktuálne trendy emisií optimistické. Medzinárodný tím vedcov pod vedením Global Carbon Project uviedol, že hladiny metánu stúpajú rýchlejšie ako akýkoľvek iný významný skleníkový plyn a sú teraz 2,6-násobne vyššie než v predindustriálnej dobe.

Oxid dusný (N2O) je tretím hlavným skleníkovým plynom, pričom jeho účinnosť v otepľovaní je takmer 300-krát vyššia ako CO2. Emisie oxidu dusného pochádzajú hlavne z používania syntetických hnojív a maštalového hnoja v poľnohospodárstve, no tiež z priemyselnej činnosti, odpadových vôd či fosílnych palív, ale aj z prirodzených zdrojov ako pôda a oceány. Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature v roku 2020 globálne emisie oxidu dusného spôsobené ľudskou činnosťou, predovšetkým aplikáciou dusíka do poľnohospodárskej pôdy, vzrástli za posledných 40 rokov o 30 %. Účinné riešenie problému spočíva vo zvýšení efektívnosti využívania hnojív.  Zníženie emisií N2O by sa mohli dosiahnuť znížením používania hnojív len na 20 % svetovej ornej pôdy, najmä vo vlhkých subtropických oblastiach.

Fluórované plyny (PFC, HFC a SF6), nachádzajúce sa v chladničkách, klimatizáciách či elektrických rozvodniach, majú extrémne vysoký skleníkový účinok aj pri malých množstvách. SF6, používaný v elektrických transformátoroch, má 24 000-násobne silnejší skleníkový efekt než CO2 počas 100-ročného obdobia. Montreal Protokol z roku 1987, ratifikovaný 195 krajinami, už výrazne znížil množstvo freónov v atmosfére, ďalšieho fluórovaného plynu ohrozujúceho ozónovú vrstvu. V roku 2016 bola v rámci dohody z Kigali dohodnutá aj postupná eliminácia HFC. EÚ sa minulý rok zaviazala postupne zakázať predaj zariadení obsahujúcich fluórované plyny, ako sú HFC, do roku 2050. (Co2AI )