Každá vojna prináša významné humanitárne dôsledky, avšak environmentálne vplyvy konfliktov sú často prehliadané. Bez ohľadu na veľkosť konfliktov, používanie munície má mimoriadne negatívne efekty na prírodu. Viac ako 5 % svetových emisií sú spôsobené konfliktmi alebo armádami, pričom skutočný rozsah týchto vplyvov nie je úplne známy. V čase, keď sa svetové vlády snažia znižovať emisie skleníkových plynov pre podporu ekologických zmien a riešenie klimatickej krízy, vojenské operácie na životné prostredie vplývajú ešte negatívnejšie. Aktuálne výskumy naznačujú, že emisie spojené s vojnovými konfliktmi sú nedostatočne známe, a preto sa vedci snažia lepšie porozumieť ich vplyvu na dekarbonizačné ciele Parížskej dohody.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 bol zaznamenaný prvý vážny pokus o zhodnotenie vplyvu konfliktov na emisie. Výskumníci vytvorili nové metódy na mapovanie emisií priamo spojených s konfliktom. Na novembrovom klimatickom summite COP28 sa očakáva zverejnenie výpočtov a tretia verzia metodiky od iniciatívy New Initiative on GHG Accounting of War – združenia klimatických expertov. Vedci predpokladajú, že emisie z rusko-ukrajinskej vojny by mohli byť porovnateľné s ročnými emisiami malej krajiny, ako je napríklad Belgicko. Treba zdôrazniť, že ide len o jeden konflikt a podobné úrovne emisií môžu vznikať aj pri iných vojnách globálne.
Hoci klimatické vplyvy vojny nedokážu nahradiť humanitárne škody, pochopenie objemu emisií skleníkových plynov v dôsledku vojny je kľúčové pre dosiahnutie medzinárodných klimatických záväzkov. Vojenské aktivity sú často vnímané ako oslobodené od regulácie emisií kvôli nevyhnutnej národnej bezpečnosti. Iba málo krajín oznamuje emisné údaje v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), čo vedie k medzerám v poznatkoch o environmentálnom dopade vojenských emisií. Podľa aktuálnych výskumov môžu armády po celom svete zodpovedať za približne 5,5 % globálnych emisií skleníkových plynov.
Pri meraní emisií spojených s konfliktmi sa zohľadňujú faktory ako vojenské aktivity, vrátane pozemných, námorných a leteckých operácií, ako aj efekty mestských a krajinných požiarov, či poškodených energetických infraštruktúr. Ďalšie aspekty zahŕňajú zmeny vo výrobe a dopyte po energii, napríklad zvýšené používanie naftových generátorov. Na druhej strane, priemyselné a ekonomické aktivity môžu počas vojny klesnúť, čo vedie k nižším emisiám. Je dôležité brať do úvahy aj potenciálne zvýšenie emisií pri povojnovej obnove. Na Ukrajine sa vláda a Svetová banka snažia vyhodnotiť emisie produkované počas vojny za účelom reparácií ako súčasť obnovy.
Po príklade vojny na Ukrajine vedci čoraz viac skúmajú environmentálne vplyvy iných konfliktov. Nové štúdie indikujú, že počiatočné mesiace izraelskej invázie do Gazy spôsobili vyššiu uhlíkovú stopu než 20 klimaticky najviac ohrozených krajín. Približne 99 % zo 281 000 metrických ton CO₂ uvoľnených počas tohto obdobia pochádzalo z izraelskej leteckej a pozemnej invázie do Gazy podľa úvodnej analýzy. Analýza preukazuje, že približne polovica nameraných emisií bola spôsobená americkými vojenskými lietadlami dopravujúcimi zásoby do Izraela. Rovnako rakety Hamas vystrelené na Izrael vyprodukovali zhruba 713 ton CO₂. Tieto zistenia naznačujú potrebu dôkladnejšieho výskumu, aby sa plne pochopil environmentálny dopad vojny. Štúdia je len okamihovým záznamom rozsiahlejšej vojenskej stopy konfliktu… Čiastočne zobrazuje obrovské emisie uhlíka a rozšírené toxické znečistenia, ktoré zostanú dlho po ukončení bojov.“ „Výnimočné postavenie armády v environmentálnom kontexte im umožňuje znečistiť bez trestu, akoby emisie z ich tankov a bojových lietadiel neboli sledované. Toto sa musí zmeniť, ak chceme riešiť klimatickú krízu.
Aj keď sú humanitárne dôsledky konfliktov často prioritné, v dobe, keď sa snažíme znížiť emisie kvôli klimatickým zmenám, je nevyhnutné venovať pozornosť aj environmentálnym dôsledkom vojny. Medzinárodná energetická agentúra a iné orgány síce merajú aktuálne klimatické záväzky v kontexte svetovej energetiky, je dôležité nezanedbávať rastúce emisie súvisiace s vojenskými konfliktmi. Zvýšená transparentnosť a spravovanie vojenských emisií môže príspieť k presnejším medzinárodným analýzam uhlíkových emisií a poskytnúť lepšie predpovede dekarbonizačných stratégií do budúcnosti. (Co2AI)
