Európsky parlament dnes pokračoval v diskusiách o návrhu uznesenia, ktoré bude formovať vyjednávaciu pozíciu EÚ na klimatickom samite OSN Cop 29 v novembri. Skupiny v rámci EÚ sa však nezhodujú na prvkoch návrhu, vrátane vlastných cieľov bloku na zníženie emisií.
Európska komisia má uprednostňovaný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov (GHG) o 90 % do roku 2040 oproti východiskovej hodnote z roku 1990, zostáva to však návrh. Európsky vedecký poradný výbor odporučil zníženie emisií skleníkových plynov o 90 – 95 % v rovnakom časovom rámci.
„Budeme blokovať akúkoľvek zmienku o 95 percentách [znížení emisií]… Pre 90 percent potrebujeme viac podmienok. Musíme prestať stanovovať ciele bez toho, aby sme vedeli, ako ich dosiahnuť,“ povedal nemecký poslanec EPP Peter Liese pre Argus po stretnutí parlamentného výboru pre životné prostredie. Stredopravá EĽS je najväčšou stranou v Európskom parlamente.
Liese presadzuje, aby sa Európska komisia viac zamerala na „umožnenie“ infraštruktúry na zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS), urýchlenie povoľovacieho procesu pre obnoviteľné zdroje a dekarbonizáciu priemyslu. A hoci Liese osobne podporuje 90-percentný cieľ zníženia emisií skleníkových plynov, poznamenal, že jeho skupina EPP „ešte nie je tam“.
Španielsky stredoľavý člen S&D Javi Lopez chce, aby EÚ zachovala ambiciózne ciele v oblasti klímy v záujme celej planéty, pričom sa zasadzuje za ambicióznejšie národne určené príspevky (NDC). Viac ambícií chce aj švédska liberálka Obnoviť Európu Emma Wiesner, ktorá súčasný návrh uznesenia označila za „veľmi slabý“. Wiesner kritizoval vynechanie dôraznej formulácie o cene uhlíka v uznesení. Parlament by sa mal zamerať na stanovenie globálnej ceny CO2 a zabrániť tomu, aby diskusie Cop 29 používali článok 6 Parížskej dohody na zatemnenie znižovania emisií prostredníctvom odstraňovania, povedal Wiesner. Článok 6 umožňuje krajinám previesť uhlíkové kredity získané znižovaním emisií skleníkových plynov, aby pomohli iným krajinám splniť ich klimatické ciele.
A skupiny ešte nie sú zosúladené s financovaním klímy – téma, ktorá sa má dostať do centra pozornosti na Cop 29. EÚ nemôže znášať všetky náklady na opatrenia v oblasti klímy, uviedla portugalská členka EPP Lidia Pereira. Krajiny ako Čína, Singapur a Saudská Arábia by tiež mali viac prispievať na financovanie zmeny klímy, povedala. Český konzervatívny člen ECR Alexandr Vondra zopakoval tento názor. „Je nemožné, aby sme zaplatili účty za celý svet,“ povedal.
Rakúska členka zelených Lena Schilling chce, aby akákoľvek dohoda z Baku poskytla nový cieľ financovania klimatických zmien po roku 2025 – ďalšiu fázu súčasného cieľa 100 miliárd dolárov ročne pre medzinárodné financovanie zmeny klímy. Schilling ďalej vyzval EÚ, aby sa zasadila o postupné vyradenie uhlia do roku 2030, plynu do roku 2035 a ropy „najneskôr do roku 2040“ (Co2AI)