Environmentálni aktivisti, vrátane organizácií ako Climate Action Network a Global Legal Action Network, podnikajú právne kroky voči Európskej komisii. Tvrdia, že súčasné plány Európskej únie (EÚ) na zníženie emisií do roku 2030 nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov stanovených Parížskou dohodou, ktorá sa snaží obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C. Aktivisti sú presvedčení, že ciele EÚ nedosahujú tento kľúčový záväzok.
Pozadie prípadu
Tento právny krok je významný, pretože ide o prvýkrát, čo EÚ súdy posúdia, či sú klimatické ciele EÚ primerané. V minulosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že krajiny musia formulovať emisné ciele na základe vedeckých poznatkov, aby nedošlo k prekročeniu limitu 1,5 °C. Tento prípad preverí, či sú ciele EÚ adekvátne a či sú podporené vedeckými dôkazmi, ktoré chránia životné prostredie.
Aké právne kroky boli podniknuté?
Dňa 23. augusta 2024 požiadali tieto dve neziskové organizácie Európsku komisiu o preskúmanie ročných pridelených emisií (AEA), ktoré stanovujú ciele znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty EÚ. Keď Komisia 14. decembra 2023 ich žiadosť odmietla, mimovládne organizácie sa rozhodli 27. februára 2024 predložiť tento prípad Súdnemu dvoru EÚ. Súd uznal naliehavosť klimatickej krízy a pridelil tomuto prípadu vysokú prioritu, pričom vypočutie je naplánované na rok 2025.
Emisné ciele a predpisy
Ročné prideľovanie emisií (AEA) patrí do nariadenia EÚ o spoločnom úsilí, ktoré vyžaduje, aby každá krajina EÚ znížila emisie do roku 2030 o určité množstvo. Tento prístup sa dotýka oblastí ako doprava, budovy a poľnohospodárstvo. Aktivisti však upozorňujú, že tieto ciele neboli dostatočne preskúmané na základe vedeckých štúdií a obávajú sa, že nepostačujú na splnenie klimatických cieľov.
Dôsledky nedostatočných cieľov
Podľa aktivistov by aktuálne emisné ciele EÚ mohli viesť k vzrastu globálnej teploty o 3 °C do roku 2100, ak by ostatné krajiny udržali podobne slabú politiku. Takáto úroveň otepľovania by mohla mať devastujúce následky pre celú planétu. Aby sa tomu zabránilo, aktivisti požadujú zníženie emisií o 65 % do roku 2030, čo považujú za nevyhnutné, aby EÚ zostala na čele boja proti klimatickým zmenám.
Ak by sa aktivistom podarilo vyhrať spor, EÚ by mohla byť nútená stanoviť si ambicióznejšie ciele pre zníženie emisií. To by nielen zosúladilo politiky EÚ s jej vlastnými environmentálnymi zákonmi, ale aj posilnilo jej záväzky v rámci globálnych dohôd o klíme.
O Európskej únii
Európska únia (EÚ) vznikla v roku 1951 ako Európske spoločenstvo uhlia a ocele a odvtedy sa rozrástla na úniu 27 členských krajín s viac než 447 miliónmi obyvateľov. Euro je oficiálnou menou v 19 z týchto krajín, zatiaľ čo Schengenský priestor umožňuje cestovanie medzi 26 krajinami bez potreby pasu. EÚ podpísala významné zmluvy ako Maastrichtská a Lisabonská zmluva a zaviazala sa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, pričom podporuje aj kultúrne výmeny prostredníctvom programov ako Erasmus+. (Co2AI)
