Stratégia označuje tento prístup ako „klimatický mainstreaming“. Tento prístup zdôrazňuje, že s rastúcimi a častejšími klimatickými vplyvmi a zvyšujúcimi sa nákladmi je zásadné zahrnúť adaptačné faktory do rozhodovacích procesov v oblastiach ako sú zdravie, sociálne služby, životné prostredie, infraštruktúra a ekonomika, aby sa zabezpečilo, že naše spoločné úsilie bude efektívne. Podobné názory sú prezentované v tlačovej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2023, kde predseda IPCC Hoesung Lee uvádza, že „implementácia účinných a spravodlivých klimatických opatrení nielenže zníži straty a škody na prírode a ľuďoch, ale prinesie aj širšie výhody.“
Na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C je potrebné znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 43 % v období od 2019 do 2030. Na klimatickej konferencii COP28 v Dubaji v roku 2023 strany priznali, že nedosiahli ciele Parížskej dohody. Rýchle a účinné začlenenie klimatických aspektov do všetkých rozvojových programov a politík je nevyhnutné na zvládnutie naliehavej globálnej klimatickej krízy.
Prečo je dôležité klimatické mainstreamovanie? Integrácia klimatických aspektov zabezpečuje, že odpovede na klimatické zmeny sú systematicky zahrnuté do všetkých politík a aktivít, nie ako izolovaný problém. Takáto integrácia umožňuje komplexnejšie a nákladovo efektívnejšie riešenia, ktoré sa zaoberajú viacerými problémami súčasne.
Nedostatok integrácie klimatických aspektov môže brániť efektívnym klimatickým opatreniam a viesť k neprispôsobivosti, keď rozvojové aktivity neúmyselne zhoršia klimatické riziká. Napriek dôležitosti klimatického mainstreamingu, pokrok zostáva pomalý a nerovnomerný, čo je často spôsobené inštitucionálnym odporom voči zmenám. Opatrenia v oblasti klímy sú často vnímané ako zodpovednosť len jedného sektora, a nie ako kolektívna úloha. Okrem toho sa mainstreaming klímy často redukuje na pridanie klimatických aspektov do existujúcich iniciatív, čo je známe ako prístup „pridať klímu a premiešať“.
Aby sme prekonali tieto prekážky, preskúmali sme, ako sa výzvy v oblasti klimatického mainstreamingu podobajú dlhodobým bojom za uplatňovanie rodovej rovnosti v politike. Kladieme si otázku: čo sa môže klimatický mainstreaming naučiť z rodového mainstreamingu?
História rodového mainstreamingu, vrátane inštitucionálnych investícií od 90. rokov 20. storočia, poskytuje cenné lekcie o politických a inštitucionálnych prekážkach. Tieto poznatky môžu pomôcť pri prekonávaní výziev klimatického mainstreamingu. Systém OSN, ktorý má jasné ciele v oblasti rodovej a klimatickej integrácie, ponúka vhodný rámec na analýzu.
Štúdia zverejnená v roku 2024 skúmala dokumenty agentúr OSN v potravinárskom a poľnohospodárskom sektore, ktorý je silne ovplyvnený zmenou klímy. Zistili rôzne úrovne integrácie rodového a klimatického hľadiska v týchto agentúrach. Kľúčové oblasti, kde klimatické hľadisko zaostávalo v porovnaní s rodovou rovnosťou, zahŕňali strategické plánovanie, vedenie, organizačnú kultúru a zodpovednosť.
Prehľad naznačuje niekoľko krokov na zlepšenie integrácie klimatických aspektov:
1. Používať rôzne stratégie: využiť osvedčené praktiky rodového mainstreamingu na implementáciu širokých klimatických iniciatív a konkrétnych zásahov.
2. Vybudovať inštitucionálnu zodpovednosť: vytvoriť silné mechanizmy na monitorovanie pokroku v oblasti klimatického hľadiska. Rámec OSN pre rodovú integráciu môže slúžiť ako užitočný model.
3. Prijať perspektívu klimatickej spravodlivosti: podporiť potreby tých, ktorých sa zmena klímy dotýka, a uprednostniť kolektívne práva pred hospodárskym rastom.
Zodpovedné a integrované klimatické zásahy sú predpokladom pre udržateľnejšiu a odolnejšiu budúcnosť. Avšak financovanie zostáva kľúčovým faktorom.
Bez adekvátneho financovania je mainstreaming neúčinný. Parížska dohoda z roku 2015 vyžaduje, aby krajiny s vysokými príjmami prispievali 100 miliardami dolárov ročne, čo sa však doteraz nepodarilo splniť. Existujúce prostriedky sú rozdelené nerovnomerne. Krajiny, ktoré sú historicky znevýhodnené, sú najmenej zodpovedné za klimatickú krízu, no najviac ju pociťujú. Tieto krajiny sú často nútené vyvážiť investície do rozvoja a klimatických opatrení v nespravodlivom medzinárodnom finančnom systéme.
V roku 2022 dosiahla oficiálna rozvojová pomoc 204 miliárd USD, no takmer polovica humanitárnych požiadaviek ostala nesplnená. Bohaté krajiny investovali len 0,36 % svojho celkového príjmu na pomoc, čo je len mierny nárast oproti 0,33 % v roku 2021, pričom sľúbených 0,7 % v roku 1970 stále zostáva v nedohľadne.
S potrebným financovaním môže klimatický mainstreaming prispieť k dosiahnutiu cieľov globálneho rozvoja a klimatických opatrení. (Co2AI)
