Metán je skleníkový plyn s krátkou dobou existencie, no jeho schopnosť otepľovať atmosféru je oveľa silnejšia ako u oxidu uhličitého (CO2). Odkiaľ metán pochádza a ako môžeme znížiť jeho emisie do ovzdušia? Je bezfarebný a bez zápachu, a tvorí hlavnú zložku zemného plynu, pričom v atmosfére zachytáva značné množstvo tepla.
Metán (CH4) má na 20-ročnom horizonte približne 84-krát silnejší skleníkový efekt ako CO2, ktorý je široko známy ako hlavný skleníkový plyn prispievajúci k zmene klímy. Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma plynmi je ich trvanie v atmosfére; metán sa rozkladá za približne 12 rokov, zatiaľ čo CO2 dokáže otepľovať planétu po celé storočia. To znamená, že hoci CO2 je hlavným prispievateľom ku klimatickým zmenám, metán zohráva významnú úlohu v procese otepľovania počas svojej krátkej existencie, pričom zodpovedá za približne tretinu globálneho otepľovania od priemyselnej revolúcie.
Odkiaľ metán pochádza?
Metán môže mať pôvod aj v prirodzených procesoch, ako je napríklad uvoľňovanie z mokradí. Tieto biotopy obsahujú permafrost, čo je zamrznutá pôda, v ktorej sa nachádza uhlík z mŕtvych rastlín a zvierat, ktoré tam ležia už stovky tisíc rokov. V dôsledku globálneho otepľovania sa permafrost roztápa a uvoľňuje sklerózný uhlík vo forme CO2 a metánu. Avšak približne 60 % metánu v atmosfére je výsledkom ľudskej činnosti, ktorá zahŕňa poľnohospodárstvo (napr. metán uvoľňovaný z kráv a hnoja) a aj rozkladajúci sa odpad na skládkach.
Ako metán uniká z energetického sektora?
Väčšina energie, ktorú ľudstvo spotrebúva, pochádza zo spaľovania fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa a plyn. Ropa a plyn sú hlavnými zdrojmi emisií metánu v energetickom sektore. Uvoľňovanie metánu nastáva pri ťažbe, preprave a skladovaní fosílnych palív. Emisie môžu byť neúmyselné – k únikom môže dôjsť pri poškodení zariadení alebo jednoduchým uvoľnením skrutiek. Pri ťažbe ropy sa následne metán spaľuje, čo ho mení na CO2, avšak počas tohto procesu stále môže dochádzať k únikom surového metánu.
Niekedy sa tiež malé množstvá zemného plynu vypúšťajú priamo do atmosféry, čo sa nazýva ventilácia. Spoločnosti to robia z rôznych dôvodov, vrátane nákladov na spracovanie a prepravu plynu, ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia počas ťažby ropy, alebo z bezpečnostných dôvodov, aby predišli nebezpečnej nadprodukcii tlaku.
Aké opatrenia môžeme prijať na zníženie emisií metánu?
Riešenia môžu byť prekvapivo jednoduché. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu by ropné a plynárenské spoločnosti mohli znížiť svoje emisie metánu o neuveriteľných 75 %, ak by skontrolovali a opravili úniky. Tento proces hlavne zahŕňa inštalatérske práce a modernizáciu poruchových zariadení.
V máji Európska únia schválila nové regulácie, ktoré nútia výrobcu fosílnych palív pravidelne merať, hlásiť a znižovať emisie metánu. Ak dôjde k úniku, musia ho opraviť do 15 pracovných dní. Tieto regulácie vo väčšine prípadov zakazujú spaľovanie a ventiláciu metánu, pričom ventilačné opatrenia sú povolené len v prípade núdzových situácií a spálenie je prípustné len vtedy, keď nie je možné operatívne znovu vstreknúť zemný plyn do zeme alebo ho prepraviť inde. (Co2AI).
