Globálna miera odlesňovania sa znížila, ale lesy sú naďalej pod značným tlakom. Rastúci dopyt po lesných produktoch a výzvy súvisiace s klímou viedli k výzvam na lepšie ochranné opatrenia. Európska únia mala v roku 2022 160 miliónov hektárov lesa , čo predstavuje 39 percent jej pôdy, čo predstavuje nárast o 8,3 milióna hektárov od roku 2000. Najväčšie lesné plochy sú vo Švédsku, Fínsku a Španielsku. (Viac na euractiv.com)
Biodiverzita je kľúčová pre rovnováhu ekosystémov. Závisia od nej biotopy zvierat a rastlín a tiež ľudia. Predpovede sú však alarmujúce: do konca tohto storočia môžu vyhynúť až tri milióny druhov. Vyplýva to zo záverov medzinárodnej študie publikovaná v roku 2022, ktorá po prvýkrát skúmala významný počet odborníkov z globálneho juhu. (Viac na swissinfo.ch)
Obnoviteľné zdroje energie sú zdroje energie, ktoré sa prirodzene obnovujú a sú v ľudskom časovom horizonte nevyčerpateľné. Na rozdiel od fosílnych palív, ktoré sú obmedzené a ich spaľovanie vedie k vysokým emisiám skleníkových plynov, obnoviteľné zdroje ponúkajú čistú a udržateľnú alternatívu na pokrytie energetických potrieb spoločnosti.
Hlavné typy obnoviteľných zdrojov energie
1. Slnečná energia
– Opis: Využíva slnečné žiarenie na výrobu elektrickej energie alebo tepla.
– Technológie:
– Fotovoltické články (solárne panely): Premieňajú slnečné svetlo priamo na elektrinu.
– Solárne termálne systémy: Zachytávajú teplo zo slnka na ohrev vody alebo vzduchu.
– Výhody: Bez emisií počas prevádzky, dostupné takmer všade, nízke prevádzkové náklady.
2. Veterná energia
– Opis: Využíva kinetickú energiu vetra na pohon turbín, ktoré vyrábajú elektrinu.
– Technológie:
– Pozemné veterné turbíny: Umiestnené na pevnine, často v oblastiach s vysokou rýchlosťou vetra.
– Offshore veterné turbíny: Umiestnené na mori, kde sú stabilnejšie a silnejšie vetry.
– Výhody: Vysoká energetická výťažnosť, bez emisií počas prevádzky, rýchla inštalácia.
3. Vodná energia
– Opis: Využíva pohyb vody na výrobu elektriny.
– Technológie:
– Hydroelektrárne s priehradami: Voda zadržiavaná v priehradách poháňa turbíny.
– Prílivové a vlnové elektrárne: Využívajú energiu prílivu a odlivu alebo vĺn.
– Výhody: Stabilný a spoľahlivý zdroj energie, vysoká účinnosť, dlhá životnosť zariadení.
4. Biomasa
– Opis: Využíva organický materiál (drevnú hmotu, poľnohospodárske odpady) na výrobu tepla, elektriny alebo biopalív.
– Technológie:
– Spaľovanie biomasy: Priame spaľovanie na výrobu tepla alebo elektriny.
– Bioplyn: Produkcia metánu z anaeróbneho rozkladu organického odpadu.
– Biopalivá: Výroba tekutých palív (etanol, bionafta) z rastlinných zdrojov.
– Výhody: Využitie odpadových materiálov, možnosť skladovania energie, potenciálne uhlíkovo neutrálne.
5. Geotermálna energia
– Opis: Využíva teplo z vnútra Zeme na výrobu elektriny alebo tepla.
– Technológie:
– Geotermálne elektrárne: Využívajú horúce podzemné vody alebo paru.
– Geotermálne tepelné čerpadlá: Využívajú stabilnú teplotu pôdy na vykurovanie a chladenie budov.
– Výhody: Stály a spoľahlivý zdroj energie, nízke prevádzkové náklady, minimálne emisie.
Úloha obnoviteľných zdrojov energie v boji proti klimatickej zmene
1. Redukcia emisií skleníkových plynov
– Zníženie závislosti na fosílnych palivách: Náhradou fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi sa výrazne **znížia emisie CO₂** a ďalších skleníkových plynov.
– Dekarbonizácia energetiky: Obnoviteľné zdroje sú kľúčové pre prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku.
2. Energetická bezpečnosť a udržateľnosť
– Diverzifikácia zdrojov energie: Využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov znižuje závislosť na importe fosílnych palív.
– Neobmedzené zdroje: Obnoviteľné zdroje sú vyčerpateľné v ľudskom meradle, čo zabezpečuje dlhodobú energetickú stabilitu.
3. Ekonomické a sociálne prínosy
– Vytváranie pracovných miest: Rozvoj obnoviteľných technológií podporuje zamestnanosť v nových odvetviach.
– Inovácie a technologický pokrok: Investície do obnoviteľných zdrojov stimulujú výskum a vývoj.
4. Ochrana životného prostredia
– Zníženie znečistenia: Menej emisií zlepšuje kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľstva.
– Ochrana ekosystémov: Obmedzenie ťažby fosílnych palív znižuje degradáciu krajiny a stratu biodiverzity.
Výzvy a riešenia pri využívaní obnoviteľných zdrojov
– Intermitentnosť niektorých zdrojov
– Výzva: Slnečná a veterná energia sú závislé od poveternostných podmienok.
– Riešenie:
– Uskladňovanie energie: Vývoj batériových technológií a iných foriem akumulácie.
– Smart grid systémy: Inteligentné siete na efektívnu distribúciu a riadenie spotreby energie.
– Investičné náklady
– Výzva: Vysoké počiatočné náklady na inštaláciu technológií.
– Riešenie:
– Finančné stimuly a dotácie: Podpora zo strany štátu, daňové úľavy.
– Pokles cien technológií: Masová výroba a technologický pokrok znižujú náklady.
– Integrácia do existujúcich sietí
– Výzva: Potreba prispôsobiť energetické siete pre variabilné zdroje.
– Riešenie:
– Modernizácia infraštruktúry: Investície do prenosových sústav a riadiacich systémov.
– Decentralizácia výroby: Podpora lokálnych zdrojov energie a mikrogrídov.
Obnoviteľné zdroje energie sú kľúčovým nástrojom v boji proti klimatickej zmene. Ich využívanie umožňuje zásadne znížiť emisie skleníkových plynov, čím sa spomaľuje globálne otepľovanie a jeho negatívne dôsledky. Okrem environmentálnych prínosov prinášajú aj ekonomické a sociálne výhody, ako je tvorba nových pracovných miest a zlepšenie kvality života. Prechod na obnoviteľné zdroje energie je nevyhnutný pre dosiahnutie udržateľnej a nízkouhlíkovej budúcnosti.
Negatívne emisie predstavujú proces odstraňovania oxidu uhličitého (CO₂) z atmosféry a jeho trvalého ukladania v prírodných alebo umelých rezervoároch. Inými slovami, ide o záporné emisie skleníkových plynov, ktoré znižujú celkové množstvo CO₂ v atmosfére, na rozdiel od bežných emisií, ktoré ho zvyšujú.
Význam negatívnych emisií
– Obmedzenie globálneho otepľovania: Podľa Parížskej dohody je cieľom udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C oproti predindustriálnym hodnotám a snažiť sa o jeho obmedzenie na 1,5 °C. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné nielen znižovať emisie, ale aj odstraňovať CO₂, ktorý už bol vypustený do atmosféry.
– Kompenzácia nevyhnutných emisií: Niektoré sektory, ako napríklad letectvo alebo priemyselné procesy, môžu mať ťažkosti s úplným znížením emisií na nulu. Negatívne emisie môžu pomôcť kompenzovať tieto nevyhnutné emisie.
– Zvrátenie klimatickej zmeny: Odstraňovanie CO₂ z atmosféry môže pomôcť zmierniť alebo zvrátiť niektoré dopady klimatickej zmeny a stabilizovať klimatický systém.
Technológie umožňujúce dosiahnuť negatívne emisie
Negatívne emisie možno dosiahnuť prostredníctvom rôznych prírodných a technologických riešení. Tieto metódy sa zameriavajú na sekvestráciu uhlíka – jeho zachytávanie a trvalé ukladanie.
Prírodné riešenia (Nature-Based Solutions)
1. Zalesňovanie a obnovovanie lesov
– Opis: Vysádzanie nových stromov a obnova degradovaných lesov.
– Mechanizmus: Stromy absorbujú CO₂ počas fotosyntézy a ukladajú uhlík v biomase a pôde.
– Výhody: Nižšie náklady, zlepšenie biodiverzity, ekosystémových služieb a kvality pôdy.
– Obmedzenia: Potreba veľkých plôch pôdy, riziko uvoľnenia uhlíka pri požiaroch alebo odlesňovaní.
2. Agrolesníctvo
– Opis: Kombinácia poľnohospodárstva a lesníctva pestovaním stromov na poľnohospodárskej pôde.
– Mechanizmus: Stromy na poliach zvyšujú sekvestráciu uhlíka a poskytujú tieň a ochranu pôde.
– Výhody: Zvyšuje produktivitu pôdy, odolnosť voči klimatickým zmenám a biodiverzitu.
3. Obnova mokradí a rašelinísk
– Opis: Ochrana a obnova ekosystémov bohatých na organický uhlík.
– Mechanizmus: Mokrade a rašeliniská ukladajú veľké množstvá uhlíka v pôde pod vodnou hladinou.
– Výhody: Zlepšuje kvalitu vody, biodiverzitu a poskytuje ochranu pred povodňami.
– Obmedzenia: Citlivé na zmeny v hospodárení s vodou, potenciálne uvoľňovanie metánu.
4. Pôdna sekvestrácia uhlíka
– Opis: Zavádzanie poľnohospodárskych postupov, ktoré zvyšujú obsah organického uhlíka v pôde.
– Mechanizmus: Konzervačné obrábanie pôdy, krycie plodiny a rotácia plodín zlepšujú akumuláciu uhlíka.
– Výhody: Zlepšenie úrodnosti pôdy, zadržovanie vody a odolnosti proti erózii.
– Obmedzenia: Potenciálna saturácia pôdy uhlíkom, potreba dlhodobého udržiavania postupov.
Technologické riešenia
1. Bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka (BECCS)
Opis: Kombinácia výroby energie z biomasy s technológiami zachytávania a ukladania emitovaného CO₂.
– Mechanizmus: Spaľovaním biomasy sa vyrába energia; uvoľnený CO₂ sa zachytí a uloží pod zemou.
– Výhody: Výroba obnoviteľnej energie pri súčasnom odstraňovaní CO₂ z atmosféry.
– Obmedzenia: Potreba rozsiahlych plôch pre pestovanie biomasy, konkurencia s potravinovou výrobou, vysoké náklady.
2. Priame zachytávanie CO₂ zo vzduchu (Direct Air Capture – DAC)
– Opis: Technológie, ktoré odstraňujú CO₂ priamo z atmosféry pomocou chemických procesov.
– Mechanizmus: Vzduch prechádza cez filtre alebo sorbenty, ktoré viažu CO₂; následne je CO₂ uvoľnený a uložený.
– Výhody: Možnosť umiestnenia kdekoľvek, nevyžaduje veľké plochy pôdy.
– Obmedzenia: Vysoké energetické nároky, náklady na technológiu a infraštruktúru.
3. Minerálna karbonatácia
– Opis: Proces, pri ktorom CO₂ reaguje s určitými minerálmi za vzniku stabilných uhličitanov.
– Mechanizmus: Zrýchlenie prirodzeného zvetrávania hornín, čím sa trvalo ukladajú uhlíkové zlúčeniny.
– Výhody: Dlhodobé a stabilné ukladanie uhlíka.
– Obmedzenia: Potreba ťažby a dopravy veľkých objemov hornín, energetická náročnosť.
4. Biochar
– Opis: Výroba uhlíkatého materiálu (biochar) pyrolýzou biomasy a jeho aplikácia do pôdy.
– Mechanizmus: Biochar stabilne ukladá uhlík v pôde a zlepšuje jej vlastnosti.
– Výhody: Zlepšenie kvality pôdy, zvýšenie výnosov plodín, dlhodobé ukladanie uhlíka.
– Obmedzenia: Obmedzená dostupnosť biomasy, potreba riešenia distribúcie a aplikácie.
5. Alkalinizácia oceánov
– Opis: Pridávanie alkalických látok do oceánov za účelom zvýšenia ich schopnosti absorbovať CO₂.
– Mechanizmus: Chemické zmeny v morskej vode vedú k zvýšeniu rozpustnosti CO₂.
– Výhody: Veľký potenciál ukladania uhlíka.
– Obmedzenia: Nedostatočne preskúmané ekologické dopady, technické a logistické výzvy.
Výzvy a úvahy pri implementácii negatívnych emisií
– Náklady a financovanie: Mnohé technológie sú finančne náročné a vyžadujú investície do výskumu a rozvoja.
– Energetická náročnosť: Niektoré metódy, ako DAC, vyžadujú veľké množstvo energie, čo môže ovplyvniť ich celkový prínos.
– Sociálne a environmentálne dopady: Potenciálna konkurencia s potravinárstvom, vplyv na biodiverzitu, potreba zohľadniť etické aspekty.
– Technologické obmedzenia: Niektoré technológie sú ešte v počiatočných fázach vývoja a vyžadujú ďalší výskum.
– Politická a verejná podpora: Úspešná implementácia závisí od regulácií, stimulov a prijatia zo strany spoločnosti.
Negatívne emisie sú dôležitou súčasťou globálnych snáh o zníženie koncentrácie CO₂ v atmosfére a obmedzenie globálneho otepľovania. Kombinácia prírodných a technologických riešení môže pomôcť dosiahnuť ciele stanovené v medzinárodných dohodách. Je však nevyhnutné:
– Investovať do výskumu a vývoja týchto technológií.
– Zabezpečiť udržateľnosť a zohľadniť sociálne dopady implementovaných opatrení.
– Integrovať negatívne emisie do širších stratégií znižovania emisií a adaptácie na klimatickú zmenu.
– Spolupracovať na globálnej úrovni, aby sa dosiahla efektívna a spravodlivá realizácia týchto riešení.
Negatívne emisie nie sú náhradou za znižovanie existujúcich emisií, ale sú doplňujúcim nástrojom v boji proti klimatickej zmene. Kombinácia redukcie emisií a aktívneho odstraňovania CO₂ z atmosféry je kľúčová pre zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre ďalšie generácie.
Meteorológovia a klimatológovia z celého sveta predstavili prvé prognózy pre jar 2025, ktoré naznačujú pokračovanie trendu globálneho otepľovania. Na základe najnovších klimatických modelov sa očakáva, že priemerné teploty budú opäť vyššie než dlhodobý priemer, čo môže mať výrazné dopady na počasie, ekosystémy a ľudské aktivity.
Očakávané teplotné anomálie
Podľa predpovedí by jar 2025 mohla priniesť zvýšenie priemerných teplôt o 1 až 1,5 °C nad normál v mnohých regiónoch. Táto teplotná anomália je spojená s pokračujúcim nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, najmä oxidu uhličitého (CO₂), ktorý dosiahol rekordné hodnoty presahujúce 420 ppm v roku 2023.
Vplyv na počasie a klímu
Vyššie teploty môžu viesť k:
– Skoršiemu nástupu vegetačného obdobia, čo ovplyvní poľnohospodárstvo a môže narušiť tradičné pestovateľské cykly.
– Zvýšenej frekvencii extrémnych poveternostných udalostí, ako sú vlny horúčav, suchá alebo intenzívne zrážky.
– Topeniu snehu a ľadovcov, čo ovplyvní zásoby vody v horských oblastiach a môže viesť k povodniam.
Dopady na ekosystémy a spoločnosť
– Poľnohospodárstvo: Rastúce teploty a zmeny v zrážkových vzorcoch môžu ovplyvniť úrodu plodín, zvýšiť riziko škodcov a chorôb.
– Zdravie obyvateľstva: Vlny horúčav môžu predstavovať riziko pre zdravie, najmä pre zraniteľné skupiny ako sú starší ľudia a deti.
– Biodiverzita: Zmeny klímy môžu narušiť prirodzené habitaty, ohroziť druhy citlivé na teplotu a podporiť šírenie inváznych druhov.
Príčiny pokračujúceho otepľovania
Hlavnými faktormi prispievajúcimi k globálnemu otepľovaniu sú:
– Spaľovanie fosílnych palív: Ropa, uhlie a zemný plyn sú hlavnými zdrojmi CO₂.
– Odlesňovanie: Strata lesov znižuje schopnosť planéty absorbovať CO₂.
– Poľnohospodárstvo: Emisie metánu (CH₄) zo živočíšnej výroby a ryžových polí prispievajú k skleníkovému efektu.
Výzvy a opatrenia
Meteorológovia zdôrazňujú potrebu:
– Zníženia emisií skleníkových plynov: Prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvýšenie energetickej efektívnosti a podpora udržateľnej dopravy.
– Adaptácie na zmenu klímy: Investície do odolnej infraštruktúry, udržateľné poľnohospodárske praktiky a ochrana vodných zdrojov.
– Medzinárodnej spolupráce: Implementácia globálnych dohôd, ako je Parížska dohoda, na koordinované riešenie klimatických výziev.
Predpovede na jar 2025 sú ďalším dôkazom toho, že trend globálneho otepľovania pokračuje a jeho dopady sú čoraz citeľnejšie. Je nevyhnutné, aby vlády, organizácie aj jednotlivci podnikli konkrétne kroky na zmiernenie klimatickej zmeny a prispôsobili sa novým podmienkam. Iba spoločným úsilím môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre nás aj pre ďalšie generácie. JaroR
Klimatická adaptácia a mitigácia sú dva základné prístupy k riešeniu výziev, ktoré so sebou prináša klimatická zmena. Zatiaľ čo mitigácia sa zameriava na riešenie príčin klimatickej zmeny, adaptácia sa sústreďuje na prispôsobenie sa jej dôsledkom. Obe stratégie sú nevyhnutné a navzájom sa dopĺňajú pri snahe o zabezpečenie udržateľnej budúcnosti.
Klimatická mitigácia
Mitigácia (z angl. mitigation) znamená zmierňovanie alebo obmedzovanie emisií skleníkových plynov, s cieľom spomaliť globálne otepľovanie a znížiť rozsah budúcich zmien klímy. Ide o opatrenia, ktoré majú predchádzať alebo znižovať intenzitu klimatickej zmeny.
Ciele mitigácie:
– Znížiť emisie skleníkových plynov (ako CO₂, CH₄, N₂O) do atmosféry.
– Zvýšiť sekvestráciu uhlíka – t. j. odstraňovanie CO₂ z atmosféry a jeho ukladanie v prírodných systémoch (napr. v lesoch, pôde).
– Znížiť radiačné nútenie – obmedziť faktory, ktoré prispievajú k zachytávaniu tepla v atmosfére.
Príklady mitigačných opatrení:
1. Prechod na obnoviteľné zdroje energie:
– Využívanie solárnej, veternej, vodnej energie a biomasy namiesto fosílnych palív.
2. Zvýšenie energetickej efektívnosti:
– Úsporné spotrebiče, energeticky efektívne budovy, modernizácia priemyselných procesov.
3. Trvalo udržateľná doprava:
– Podpora verejnej dopravy, elektromobility, cyklistiky a pešej chôdze.
4. Ochrana a obnova lesov:
– Zalesňovanie a zabránenie odlesňovaniu na zvýšenie sekvestrácie uhlíka.
5. Inovatívne technológie:
– Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS), vývoj nízkouhlíkových technológií.
Klimatická adaptácia
Adaptácia znamená prispôsobenie sa súčasným alebo očakávaným dôsledkom klimatickej zmeny. Cieľom je znížiť zraniteľnosť sociálnych, ekonomických a environmentálnych systémov a zvýšiť ich odolnosť voči negatívnym vplyvom klímy.
Ciele adaptácie:
– Zmiernť negatívne dôsledky klimatickej zmeny na spoločnosť a prírodu.
– Využiť možné príležitosti vyplývajúce z meniacich sa klimatických podmienok.
– Zlepšiť odolnosť komunít, infraštruktúry a ekosystémov voči klimatickým rizikám.
Príklady adaptačných opatrení:
1. Vodohospodárske opatrenia:
– Budovanie protipovodňových bariér, zlepšenie odvodňovacích systémov, efektívne hospodárenie s vodou.
2. Poľnohospodársko-lesnícke postupy:
– Pestovanie odolných plodín, zmena časovania sejby, agrolesnícke systémy.
3. Urbanistické riešenia:
– Vytváranie zelených plôch v mestách, zlepšenie tepelnej odolnosti budov, adaptácia infraštruktúry.
4. Zdravotné opatrenia:
– Posilnenie systémov včasného varovania, pripravenosť na extrémne teploty, prevencia šírenia chorôb.
5. Ekosystémové prístupy:
– Ochrana biodiverzity, obnova mokradí, udržateľné hospodárenie so zdrojmi.
Prepojenie medzi mitigáciou a adaptáciou
Hoci sú mitigácia a adaptácia odlišné prístupy, navzájom sa dopĺňajú a ich kombinácia je kľúčová pre efektívne zvládnutie klimatickej zmeny.
– Synergie:
Niektoré opatrenia môžu súčasne prispievať k mitigácii aj adaptácii. Napríklad zalesňovanie zvyšuje sekvestráciu uhlíka (mitigácia) a zároveň zlepšuje zadržiavanie vody a zabraňuje erózii (adaptácia).
– Integrované stratégie:
Plánovanie by malo zohľadňovať oba prístupy, aby sa maximalizovali prínosy a minimalizovali konflikty medzi cieľmi.
Význam pre spoločnosť a životné prostredie
– Obmedzenie následkov klimatickej zmeny: Mitigácia je nevyhnutná na zníženie rozsahu budúcej klimatickej zmeny a predchádzanie najhorším scenárom.
– Pripravenosť na nevyhnutné zmeny: Adaptácia umožňuje spoločnostiam a ekosystémom zvládať už prebiehajúce a očakávané zmeny klímy.
– Ekonomické prínosy: Investície do mitigácie a adaptácie môžu priniesť dlhodobé úspory tým, že znížia náklady spojené s poškodením spôsobeným klimatickou zmenou.
– Sociálna spravodlivosť: Opatrenia by mali zohľadňovať potreby najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, ktoré sú najviac postihnuté dôsledkami klimatickej zmeny.
Výzvy pri implementácii
– Finančné náklady: Realizácia mitigačných a adaptačných opatrení vyžaduje značné investície, ktoré môžu byť pre niektoré krajiny alebo komunity náročné.
– Technologické obmedzenia: Nedostatok prístupu k moderným technológiám môže obmedziť schopnosť implementovať efektívne riešenia.
– Politická vôľa: Úspech závisí od záväzku vlád, organizácií a jednotlivcov k prijatiu potrebných opatrení.
– Spolupráca: Klimatická zmena je globálny problém, ktorý vyžaduje medzinárodnú spoluprácu a koordináciu.
Klimatická adaptácia a mitigácia sú neoddeliteľnými súčasťami globálnej reakcie na klimatickú zmenu. Zatiaľ čo mitigácia sa snaží riešiť príčiny tým, že znižuje emisie a stabilizuje koncentrácie skleníkových plynov, adaptácia sa zameriava na zvládnutie následkov a zvyšovanie odolnosti spoločnosti a ekosystémov. Úspešná kombinácia oboch prístupov je kľúčová pre zabezpečenie udržateľnej a bezpečnej budúcnosti pre všetkých.
Klimatický pakt spája ľudí a organizácie pre jeden spoločný cieľ: opatrenia v oblasti klímy. Naša komunita spoločne dosiahla významné míľniky, poháňané neochvejným odhodlaním, spoluprácou a vášňou. Pozrite si náš plagát a pozrite si výnimočné momenty roku 2024. JaroR
Dokument s názvom „Manuál pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy“ je zameraný na regionálne a miestne orgány a zdôrazňuje štyri kľúčové akcie pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy:
Manuál sprevádza používateľov relevantnými participatívnymi aktivitami a zdôrazňuje nástroje, osvedčené postupy a príklady pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do všetkých krokov cyklu plánovania adaptácie na zmenu klímy, ako je uvedené v nástroji Regionálna podpora adaptácie (RAST).
Manuál je rozdelený do šiestich krokov, ktoré zodpovedajú krokom v cykle plánovania adaptácie na zmenu klímy.
Krok 1: Príprava základov pre adaptáciu Tento krok je kľúčový, pretože zahŕňa zhromažďovanie a organizovanie základných prvkov potrebných na začatie procesu plánovania adaptácie. To zahŕňa identifikáciu kľúčových zainteresovaných strán a občanov zapojených do celého procesu. V tomto kroku si môžete vytvoriť stratégiu zapojenia, ktorá je prispôsobená vášmu miestnemu kontextu.
Kroky 2, 3 a 4: Posudzovanie klimatických rizík a zraniteľnosti a identifikácia, posudzovanie a výber adaptačných možností V týchto krokoch môžete konzultovať zainteresované strany a občanov s cieľom zlepšiť svoju stratégiu alebo plán adaptácie na zmenu klímy.
Krok 5: Implementácia adaptačných politík a opatrení Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do implementácie politík a opatrení na adaptáciu na zmenu klímy je kľúčové pre zabezpečenie ich účinnosti.
Krok 6: Monitorovanie, hodnotenie a učenie sa Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do monitorovania, hodnotenia a učenia sa môže posilniť ich pochopenie potrieb a podporiť ich podporu a zapojenie sa do implementácie vášho plánu adaptácie na zmenu klímy.
V manuáli nájdete konkrétne príklady nástrojov, osvedčených postupov a skúseností, ktoré vám pomôžu efektívne zapojiť zainteresované strany a občanov do všetkých krokov plánovania adaptácie na zmenu klímy. JaroR
Dokument sa zaoberá problematikou dezinformácií o klíme, najmä v kontexte miest a ich úsilia o boj proti zmene klímy. Dezinformácie o klíme predstavujú hrozbu, pretože podkopávajú dôveru verejnosti voči vedcom, inštitúciám a voleným predstaviteľom, čo sťažuje implementáciu politík v oblasti klímy. Dokument uvádza príklady dezinformačných kampaní zameraných na starostov miest, ako napríklad Rafala Trzaskowského vo Varšave a Sadiqa Khana v Londýne.
Dezinformácie sa šíria najmä prostredníctvom digitálnych platforiem, ktoré uprednostňujú kontroverzný obsah a nemajú dostatočný dohľad nad šírením nepravdivých informácií. Dokument rozlišuje medzi dezinformáciami, ktoré sú zámerne šírené s cieľom manipulovať, a mylnými informáciami, ktoré sú šírené neúmyselne.
Dokument identifikuje niekoľko stratégií na boj proti dezinformáciám o klíme:
Dokument uvádza príklady miest, ktoré úspešne implementovali tieto stratégie, ako napríklad Despenaderos v Argentíne, Paríž vo Francúzsku a Guelph v Kanade.
Dôležitou súčasťou boja proti dezinformáciám je efektívna komunikácia o opatreniach v oblasti klímy. Dokument zdôrazňuje tieto zásady:
Dokument zdôrazňuje, že boj proti dezinformáciám je zložitý a vyžaduje si spoločné úsilie vlád, inštitúcií a jednotlivcov. S nástupom umelej inteligencie bude ešte ťažšie rozlíšiť medzi pravdou a lžou, preto je dôležité budovať stratégie na vysvetľovanie výhod opatrení v oblasti klímy a vyvracanie dezinformácií.
V dokumente sa nachádza aj glosár s definíciami kľúčových pojmov a zoznam zdrojov s ďalšími informáciami o dezinformáciách o klíme.
Skupina Global Health Resilience v oddelení vied o Zemi v Barcelonskom superpočítačovom centre (BSC) má k dispozícii tri nové pozície:
Pripisovanie zdravotných dopadov Postdoktorandská pozícia : Príležitosť pracovať v rámci medzinárodného tímu na spoluvytváraní inovatívnych modelovacích nástrojov na pripisovanie vplyvu zdravotných rizík súvisiacich s klímou ako súčasť projektu TACTIC (HealTh ImpAct ToolkIt for Climate change attribution) financovaného z fondu Wellcome Trust .
Climate and Health Data Scientist : Táto pozícia zahŕňa harmonizáciu údajov a vývoj panelov pre nástroje na podporu rozhodovania na zlepšenie dohľadu, pripravenosti a reakcie na infekčné choroby citlivé na klímu v rámci projektov HARMONIZE a TACTIC.
Vývojár platformy pre klímu a zdravie : Hľadáme vývojára Pythonu a webu, ktorý by navrhoval, vyvíjal a udržiaval front-end a back-end aplikácie pre klimatické a zdravotnícke služby v prostredí High-Performance Computing ako súčasť projektu IDAlert .
Kliknutím sem sa dozviete viac o skupine Global Health Resilience .
Rok 2024 je potvrdený službou Copernicus Climate Change Service (C3S) ako celosvetovo najteplejší zaznamenaný rok a prvý kalendárny rok, kedy priemerná globálna teplota prekročila o 1,5 °C svoju predindustriálnu úroveň. C3S je implementovaný v mene Európskej komisie Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktorého vedci monitorujú kľúčové klimatické indikátory a dokumentujú bezprecedentné denné, mesačné a ročné teplotné záznamy počas roku 2024. Klíma vyvolaná človekom zmena zostáva hlavnou hnacou silou extrémnych teplôt vzduchu a morskej hladiny; zatiaľ čo iné faktory, ako napríklad južná oscilácia El Niño (ENSO), tiež prispeli k nezvyčajným teplotám pozorovaným počas roka.
Nedávno zavedený Európskou úniou („ EÚ “), mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc („ CBAM “) sa vzťahuje na dovoz do EÚ z „tretích krajín“ ( t. j . z krajín mimo EÚ) so širokým cieľom znížiť emisie uhlíka. emisií a presadzovanie cieľov EÚ v oblasti klímy. Dávno pred prijatím CBAM v máji 2023 spustila EÚ v roku 2005 prvý trh s uhlíkom na svete a zaviedla systém obchodovania s emisiami (ďalej len „ ETS “ a ETS EÚ, „ EU ETS “). (Viac na lexology.com)
Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) je medzinárodný orgán zriadený v roku 1988 pod záštitou Organizácie Spojených národov (OSN). Jeho zriaďovateľmi sú Svetová meteorologická organizácia (WMO) a Program OSN pre životné prostredie (UNEP).
Úloha a ciele IPCC
Hlavnou úlohou IPCC je poskytovať vedecky podložené hodnotenia týkajúce sa klimatickej zmeny, jej vplyvov, budúcich rizík a možností adaptácie a zmierňovania. IPCC neuskutočňuje vlastný výskum ani nevyvíja klimatické modely, ale zhromažďuje, analyzuje a syntetizuje výsledky tisícov vedeckých štúdií publikovaných po celom svete.
Kľúčové funkcie IPCC
1. Príprava hodnotiacich správ
– Hodnotiace správy (Assessment Reports) sú hlavnými publikáciami IPCC, ktoré vydáva približne každých 6–7 rokov.
– Tieto správy poskytujú komplexný prehľad o aktuálnom stave vedeckého poznania o klimatickej zmene.
– Každá správa sa skladá z príspevkov troch pracovných skupín:
2. Špeciálne správy
– Okrem hlavných hodnotiacich správ vydáva IPCC aj špeciálne správy na konkrétne témy, ako napríklad:
3. Metodické správy
– Poskytujú smernice pre národné vlády na zostavovanie inventúr emisií skleníkových plynov a na iné metodické postupy.
Význam a vplyv IPCC
– Vedecký konsenzus
– Správy IPCC predstavujú konsenzus vedeckej komunity týkajúci sa klimatickej zmeny.
– Zapojenie vedeckých expertov z celého sveta zabezpečuje širokú reprezentáciu a znižuje možnosť zaujatosti.
– Základ pre politické rozhodnutia
– Správy IPCC slúžia ako dôležitý podklad pre tvorbu klimatických politík na národnej aj medzinárodnej úrovni.
– Sú základom pre medzinárodné dohody, ako je Rámcová dohoda OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Parížska dohoda z roku 2015.
– Vzdelávanie a osveta
– IPCC pomáha zvyšovať povedomie verejnosti o vážnosti a naliehavosti klimatickej zmeny.
– Poskytuje dôveryhodné informácie pre vzdelávacie inštitúcie, médiá a verejnosť.
Proces tvorby správ
– Otvorený a transparentný prístup
– Správy sú pripravované tímami vedcov z rôznych krajín a disciplín.
– Proces recenzovania zahŕňa expertov aj vládnych zástupcov, čo zaisťuje vysokú kvalitu a objektivitu.
– Komentáre a pripomienky sú starostlivo posudzované a dokumentované.
– Spolupráca s vládami
– Vládni predstavitelia majú možnosť pripomienkovať správy, najmä Sumáre pre tvorcov politík (SPM).
– Toto zabezpečuje, že správy sú relevantné pre politické rozhodovanie, pričom zostávajú vedecky nezávislé.
Ocenenia a uznanie
– Nobelova cena za mier (2007)
– IPCC spolu s Alom Gorom získali Nobelovu cenu za mier za „úsilie budovať a šíriť väčšie poznanie o spôsobenej klimatickou zmenou človekom a položenie základov pre opatrenia potrebné na jej zvládnutie“.
Výzvy a budúce smerovanie
Neustále aktualizovanie poznatkov
– Klimatická veda sa rýchlo vyvíja, čo kladie nároky na pravidelnú aktualizáciu správ a zapojenie nových výskumných zistení.
Zvyšovanie inkluzivity
– Snaha o zapojenie vedcov z rozvojových krajín a zlepšenie geografickej a genderovej diverzity v tímoch autorov.
Komunikácia a prístupnosť
– Zdôraznenie potreby jasného a zrozumiteľného komunikovania vedeckých zistení širokej verejnosti a tvorcom politík.
Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) hrá kľúčovú úlohu v globálnom úsilí o pochopenie a riešenie klimatickej zmeny. Poskytuje dôveryhodné a nezávislé vedecké informácie, ktoré sú základom pre politické rozhodnutia a medzinárodnú spoluprácu. Jeho práca prispieva k lepšiemu porozumeniu klimatických výziev a podporuje opatrenia smerujúce k udržateľnej budúcnosti.
Globálne snahy o riešenie zmeny klímy budú mať tvrdú ranu, ak novozvolený americký prezident Donald Trump opäť vytiahne krajinu z Parížskej dohody, varoval šéf EÚ pre politiku v oblasti zmeny klímy.
Globálny trh s uhlíkovými kreditmi zostal v roku 2024 stagnujúci, podľa správy MSCI v hodnote približne 1,4 miliardy USD. Dopyt po uhlíkových kreditoch – meraný počtom kreditov „vyradených“ alebo trvalo využívaných – výrazne nerástol. Ceny uhlíka medzitým naďalej klesali.
Trh však vykazuje známky potenciálneho rastu. Vzhľadom na to, že sa čoraz viac spoločností zaväzuje k ambicióznym klimatickým cieľom a objavujú sa nové politiky, odborníci sa domnievajú, že trh by sa mohol výrazne rozšíriť.
(Jennifer L, viac na carboncredits.com)
Klimatické zmeny (CC) sa stali natoľko dôležitým ekonomickým, sociálnym a environmentálnym problémom, že boli v bežných diskusiách premenované na „klimatickú krízu“. Táto kríza zdôrazňuje naliehavosť, najmä keď mnohé krajiny hlásia nárast udalostí súvisiacich s klímou. Európa si stanovila mnohé ciele na riešenie klimatickej krízy prístupom zhora nadol; na druhom konci spektra majú jednotlivci motiváciu konať, no mnohí si nie sú istí, ako a kde konať.
LIFE Terra sa snaží vytvoriť hnutie, ktoré vysadí 500 miliónov stromov za 5 rokov, využíva a monitoruje vlastný prírodný mechanizmus zachytávania uhlíka a dáva občanom možnosť prijať naliehavé opatrenia proti klimatickej kríze. Zjednotí zainteresované strany prostredníctvom platformy, ktorá uľahčí výsadbu stromov, zapojí budúce generácie prostredníctvom kľúčových komunikačných a vzdelávacích aktivít a bude monitorovať pokrok v oblasti špičkových európskych technológií na podporu udržateľného dlhodobého obchodného modelu obnovy pôdy a masívneho zachytávania uhlíka. ( Viac na lifeterra.eu)
S rozbehom roku 2025 sa snahám miest o zníženie dopravných zápch, riešenie znečistenia ovzdušia, zlepšenie prístupu k bývaniu a zníženie rizika záplav dostáva viac pozornosti ako kedykoľvek predtým. Tieto iniciatívy sú dôležité pre viac ako 4 miliardy ľudí, ktorí žijú v mestských centrách na celom svete, a majú tiež obrovské dôsledky pre planétu a globálne environmentálne ciele. (Viac na thegef.org)
Klimatické modely sú komplexné matematické a počítačové simulácie, ktoré vedci používajú na štúdium klímy Zeme a predpovedanie jej budúcich zmien. Tieto modely integrujú znalosti z fyziky, chémy, biológie a meteorológie na reprezentáciu a simuláciu interakcií medzi rôznymi zložkami klimatického systému:
– Atmosférou
– Oceánmi
– Pevninou
– Ľadovým pokryvom
– Biosférou
Ako fungujú klimatické modely
1. Rozdelenie Zeme na mriežku:
– Zem je v modeloch rozdelená na trojrozmernú sieť alebo mriežku.
– Každý mriežkový bod predstavuje určité miesto s definovanými vlastnosťami (teplota, tlak, vlhkosť atď.).
– Vertikálne vrstvy umožňujú simulovať procesy v rôznych výškach atmosféry a hĺbkach oceánov.
2. Aplikácia fyzikálnych zákonov:
– Modely využívajú sústavy diferenciálnych rovníc založených na základných fyzikálnych princípoch, ako sú zákony zachovania energie, hmotnosti a hybnosti.
– Tieto rovnice opisujú dynamiku atmosféry a oceánov, vrátane prenosu tepla, pohybu vzduchu a vody, tvorby oblakov a zrážok.
3. Simulácia interakcií:
– Spätné väzby medzi jednotlivými zložkami klimatického systému sú kritické.
– Napríklad topenie ľadovcov znižuje albedo (odrazivosť) povrchu, čo vedie k väčšej absorpcii slnečného žiarenia a ďalšiemu otepľovaniu.
4. Zahrnutie chemických a biologických procesov:
– Moderné klimatické modely integrujú chemické reakcie v atmosfére, ako je tvorba ozónu.
– Biologické procesy, napríklad fotosyntéza a dýchanie rastlín, sú tiež zahrnuté pre ich vplyv na uhlíkový cyklus.
5. Vstupné údaje a scenáre:
– Modely využívajú historické klimatické údaje na overenie presnosti.
– Pre prognózy sa používajú rôzne scenáre emisií skleníkových plynov, ktoré odrážajú možné budúce ľudské činnosti.
Ako nám pomáhajú predpovedať budúcnosť klímy
1. Prognózovanie globálneho otepľovania:
– Modely umožňujú odhadnúť budúci **nárast priemernej globálnej teploty** v závislosti od emisií skleníkových plynov.
– Pomáhajú pochopiť, ako rôzne úrovne emisií ovplyvnia klimatický systém.
2. Predpovedanie regionálnych zmien:
– Umožňujú detailnejšie predpovede pre konkrétne regióny, ako sú zmeny v zrážkových vzorcoch, výskyte sucha alebo extrémnych poveternostných udalostí.
– Tieto informácie sú kľúčové pre adaptačné stratégie v poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve a urbanizme.
3. Hodnotenie rizík a spätných väzieb:
– Pomáhajú identifikovať kritické body v klimatickom systéme, po ktorých môže dôjsť k nezvratným zmenám (napr. topenie grónskeho ľadovca).
– Analýza spätných väzieb, ktoré môžu zosilniť alebo oslabiť klimatickú reakciu na emisie.
4. Podpora politického rozhodovania:
– Poskytujú vedecké podklady pre medzinárodné rokovania a dohody, ako je Parížska dohoda.
– Umožňujú hodnotiť účinnosť rôznych mitigačných opatrení na znižovanie emisií.
5. Vzdelávanie a osvetová činnosť:
– Vizualizácia možných budúcich klimatických scenárov pomáha zvýšiť povedomie verejnosti o dôsledkoch klimatickej zmeny.
Obmedzenia a neistoty klimatických modelov
– Komplexita klimatického systému:
– Nie všetky procesy sú úplne pochopené alebo môžu byť presne matematicky vyjadrené.
– Niektoré procesy musia byť zjednodušené alebo parametrizované.
– Neistoty v dátach:
– Predpovede sú závislé od kvality vstupných údajov a predpokladov o budúcom vývoji emisií.
– Obmedzenia výpočtového výkonu:
– Detailnejšie modely vyžadujú obrovský výpočtový výkon, čo môže obmedziť ich rozlíšenie alebo časový horizont.
– Prirodzená variabilita:
– Klimatický systém má **prirodzené výkyvy**, ktoré môžu dočasne prekryť alebo zosilniť trendy spôsobené ľudskou činnosťou.
Príklady klimatických modelov
– Globálne klimatické modely (GCM):
– Simulujú klimatický systém na celoplanetárnej úrovni.
– Používajú ich medzinárodné organizácie a výskumné inštitúcie na dlhodobé predpovede.
– Regionálne klimatické modely (RCM):
– Poskytujú detailnejšie informácie pre konkrétne oblasti.
– Často sú napojené na GCM pre okrajové podmienky.
– Modely atmosféry-oceánu (AOGCM):
– Integrujú interakcie medzi atmosférou a oceánom, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú klímu.
Význam klimatických modelov pre spoločnosť
– Plánovanie adaptácie:
– Pomáhajú vládam a organizáciám pripraviť sa na budúce klimatické podmienky.
– Hodnotenie rizík:
– Umožňujú identifikovať oblasti s vyšším rizikom prírodných katastrof.
– Ekonomické analýzy:
– Poskytujú údaje pre ekonomické modely hodnotiace dopady klimatickej zmeny na hospodárstvo.
– Vedecký výskum:
– Podporujú lepšie pochopenie klimatického systému a možných reakcií na zmeny.
Klimatické modely sú neoddeliteľnou súčasťou súčasného klimatologického výskumu a politiky. Umožňujú nám predvídať budúce klimatické zmeny, pochopiť potenciálne dôsledky rôznych scenárov emisií a pripraviť sa na ne. Napriek určitým neistotám sú najlepším dostupným nástrojom na informovanie rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú našu budúcnosť a budúcnosť našej planéty.
Znečistenie ovzdušia zostáva kritickou environmentálnou výzvou v EÚ, pričom sektor vykurovania a chladenia významne prispieva k uvoľňovaniu škodlivých znečisťujúcich látok. Tieto emisie zahŕňajú 73 % pevných častíc (PM2,5), 33 % oxidov dusíka (NOx), 2 % amoniaku (NH3), 18 % nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC), 61 % oxidu uhoľnatého (CO ) a 49 % oxidu siričitého (SO2) – všetky predstavujú vážne zdravotné riziká. Budovy a naše domy sú kľúčovým zdrojom týchto znečisťujúcich látok. (Viac na joint-research-centre.ec.europa.eu)
SPONZOROVANÉ
NAJČÍTANEJŠIE
