3 stromy viditeľné z každého domu,
30% porast stromov v každej štvrti, maximálna vzdialenosť 300 metrov od parku alebo zelene pre každého občana: pravidlo 3-30-300 vytvorené Cecilom Konijnendijkom a podporené mnohými vedeckými štúdiami – je jednoduchý recept na mestské zalesňovanie pre lepšie obývateľné a udržateľné mestá.
Globálny trend naznačuje neustály nárast urbanizácie, pričom mestské oblasti momentálne pokrývajú približne 3 % svetového povrchu pôdy a sú domovom viac ako polovice svetovej populácie. Avšak sústredenie veľkého počtu ľudí v mestách môže byť rizikovým faktorom. Mestá celosvetovo spotrebúvajú 75 % prírodných zdrojov a 60 až 80 % energie, pričom sú zodpovedné za viac ako 70 % emisií uhlíka a 50 % produkcie odpadu.
V dôsledku narastajúcej preplnenosti, znečistenia a neobývateľnosti mestských oblastí sú potrebné urgentné a účinné protiopatrenia. Program 3-30-300 sa zaoberá týmito otázkami. Navyše, keďže mestá vo významnej miere prispievajú k emisiám skleníkových plynov, sú tiež miestom, kde sa negatívne dopady klimatických zmien najviac prejavujú.
Z toho vyplýva potreba plánovacích nástrojov, ktoré minimalizujú rozsah týchto problémov prostredníctvom užitočných opatrení a aktivít. Investície, výskum, šírenie vedomostí, zapojenie občanov a viacúrovňová spolupráca sú hlavnými nástrojmi v tomto boji, čo by malo napokon viesť k zlepšenému zdraviu a kvalite života občanov.
Medzitým Slovensko čelí pokračujúcemu rastu spotreby pôdy: hydroizolácia a betónovanie v priemere pokryjú značné plochy každý rok, čo vedie k výrazným stratám poľnohospodárskej pôdy a biodiverzity. Problémom je aj znečistenie ovzdušia; WHO odhaduje 6,7 milióna úmrtí ročne kvôli znečisteniu ovzdušia, pričom aj Slovensko zaznamenáva negatívne dopady jemných častíc (PM2,5) na zdravie obyvateľov.
Zelené plochy v mestách môžu „liečiť neduhy“, ktoré sužujú mestské prostredie a ich obyvateľov, pretože poskytujú dôležité ekosystémové služby, ako je ukladanie uhlíka, infiltrácia vody, absorpcia kontaminantov, čistenie vzduchu a regulácia teplôt. Tieto výhody sa týkajú nielen prírody, ale aj kvality života, zdravia a bezpečnosti ľudí. Zvýšenie mestskej zelene by mohlo v európskych mestách zabrániť až 43 000 úmrtiam ročne, tvrdí Eva Alessi, manažérka udržateľnosti WWF Taliansko.
Medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDG) Organizácie Spojených národov je v bode 11 uvedená potreba „spraviť mestá inkluzívnymi, bezpečnými, odolnými a udržateľnými“, pričom sa osobitne zdôrazňuje dôležitosť „poskytovania univerzálneho prístupu k bezpečným, inkluzívnym a dostupným zeleným a verejným priestranstvám“.
Podľa údajov Európskej komisie viac ako 20 % obyvateľov Slovenska nemá prístup k zeleným plochám. Mnohé z týchto oblastí sú nedostatočne udržiavané alebo sú príliš členité. Napriek tomu vláda investuje do rozvoja miest a ochrany zelených plôch prostredníctvom rôznych environmentálnych iniciatív a projektov.
Program mestského lesníctva 3-30-300, ktorý vytvoril Cecil Konijnendijk, čestný profesor mestského lesníctva na University of British Columbia, reaguje na tento problém. Konijnendijk sa špecializuje na správu zelených priestorov a vzťahy medzi ľuďmi a prírodou. Počas svojej kariéry žil a pracoval v Európe, Ázii a Severnej Amerike, pričom poskytoval rady medzinárodným organizáciám, ako je OSN, a národným vládam vo viac ako 30 krajinách.
Pravidlo 3-30-300 vychádza z najnovších vedeckých dôkazov, ktoré spájajú viditeľnosť, prítomnosť, dostupnosť a blízkosť stromov a zelených plôch s adaptáciou na klímu a prínosmi pre verejné zdravie. Toto pravidlo je ľahko zapamätateľné a monitorovateľné, no musí sa aplikovať s ohľadom na miestny kontext. (CO2AI)
