Ako ovplyvňujú klimatické zmeny extrémne horúčavy a vedú k ich častejšiemu výskytu? Od júna 2023 sa každý mesiac zaznamenávali rekordné teploty, pričom rýchlosť, akou sú tieto vlny horúčav evidované, nemá obdoby.
Klimatické zmeny predlžujú, zintenzívňujú a zvyšujú frekvenciu horúčav. Spaľovanie fosílnych palív uvoľňuje skleníkové plyny, ako je oxid uhličitý, ktoré zadržiavajú teplo v atmosfére. Vyššie emisie znamenajú viac zachyteného tepla, čo posilňuje globálne otepľovanie a vedie k extrémnejším klimatickým javom.
Na základe 152 štúdií súvisiacich s extrémnym počasím, ktoré uskutočnili vedci po celom svete za posledné dve desaťročia, 93% potvrzuje, že klimatická zmena spôsobená ľudskou činnosťou zvyšuje pravdepodobnosť a závažnosť vĺn horúčav.
Horúčavy môžu spustiť reťazovú reakciu škodlivých dopadov. Napríklad vedú k suchám, požiarom, zhoršeniu kvality ovzdušia, nedostatku vody, potravín a energií, čo má devastujúce následky pre komunity po celom svete. V Kanade v roku 2023 spálili lesné požiare 7,8 milióna hektárov a uvoľnili 3 miliardy ton oxidu uhličitého, čím prispeli k znečisteniu vzduchu, ktoré sa dostalo až do Európy a Číny. Uvoľnený oxid uhličitý môže spôsobiť ďalšie vlny horúčav a vytvoriť nebezpečnú spätnú väzbu.
Záplavy a horúčavy sú často prepojené. Vysoké teploty zvyšujú riziko záplav, pretože teplejší vzduch dokáže pojať viac vlhkosti a suchá pôda je menej schopná absorbovať zrážky. Napríklad dlhá vlna horúčav v Indii a Pakistane v roku 2022 prispela k devastujúcim záplavám v Pakistane a niektorých častiach Indie a Bangladéša.
Dopady extrémneho tepla sú navyše nerovnomerné. Rozvojové krajiny a komunity s nižšími príjmami sú výrazne ohrozené zdravotnými problémami alebo smrťou spôsobenou teplom, a to kvôli faktorom ako sú geografická poloha a obmedzený prístup ku klimatizácii. Podľa štúdie z roku 2022 je populácia s nižšími príjmami o 40% v väčšom riziku horúčav v porovnaní s viac majetnými skupinami. Táto nerovnosť sa vďaka narastajúcim teplotám zhorší.
Definícia a typy horúčav
Horúčavy sú dlhé obdobia abnormálne vyšších teplôt, ktoré sa špecificky definujú vzhľadom na priemerné historické teploty daného miesta. Ak teplota prekračuje priemer aspoň dva dni, hovoríme o vlne horúčav.
Tepelná kupola opisuje situáciu, keď sa teplý vzduch zachytáva pod oblasťou vysokého tlaku, čím vznikajú “kupoly” teplého vzduchu, ktoré zvyšujú teplotu. Vysokotlakový systém zároveň znamená nízku oblačnosť, čo zintenzívňuje účinok slnečného žiarenia.
Dopady extrémnych horúčav
Extrémne teplo má rôznorodé, komplexné a nerovnomerné dopady na oblasti ako zdravie, potravinová bezpečnosť a hospodárstvo. V období 2000-2019 bolo ročne okolo 489 000 úmrtí spojených s teplom. Najčastejším dôvodom sú kardiovaskulárne ochorenia, ale tepelný stres môže zhoršiť aj iné zdravotné problémy, zvyšovať riziko nehôd a prenosu infekčných chorôb. V roku 2019 sa vlna tepla podieľala na strate 302 miliárd pracovných hodín, čo je o 52% viac ako v roku 2000.
Pokračujúce vlny horúčav narúšajú poľnohospodársku produkciu, znižujú kapacitu poľnohospodárskej práce a prispievajú k potravinovej neistote. Negatívne dopady na potravinovú bezpečnosť viedli k nárastu cien potravín a zníženému prístupu k výživným zdrojom, čo naviac závažne postihuje komunity s nízkymi príjmami.
Vlny horúčav taktiež negatívne ovplyvňujú zásobovanie vodou a jej kvalitu, v čase, keď je potrebné viac vody na pitie a zavlažovanie.
Strategie vlád a klimatická odolnosť miest
Rôzne vlády zaviedli akčné plány pre riešenie rizík spojených s horúčavami, vrátane varovaní o predpokladaných teplotných extrémach a iniciatív na ochranu zraniteľných komunít. Včasné systémy varovania sú kľúčové pre informovanie verejnosti o stratégiách prežitia, ako je hydratácia a vyhýbanie sa slnečnému žiareniu.
Čoraz častejšie sa kladie dôraz na prevenciu a zmiernenie dopadov skôr, ako sa extrémne horúčavy objavia. Kľúčovým prístupom je menovanie hlavných tepelných dôstojníkov, ktorí sa sústredia na opatrenia na zmiernenie tepla v mestách.
Príklady posilnenia mestských infraštruktúr na zvýšenie odolnosti voči vlnám horúčav zahŕňajú vytváranie „chladných ostrovov“ a „zelených koridorov“, rozširovanie zelenej a modrej infraštruktúry či optimalizáciu budov a ich klimatizácie.
Z dlhodobého hľadiska je dôležité znižovať emisie skleníkových plynov, aby sme zmiernili účinky extrémnych horúčav. Taktiež existujú možnosti pre hospodársky rozvoj tým, že sa prispôsobia sektory, ako je doprava, stavebníctvo a poľnohospodárstvo, čo môže vytvárať pracovné miesta a podporovať rast. V konečnom dôsledku vlny horúčav predstavujú existenciálne hrozby, ktoré si vyžadujú komplexnú a strategickú odpoveď. (Co2AI)
