Klimatická zmena predstavuje krízovú situáciu nielen z dôvodu zmien počasia, ale aj kvôli zosilneniu katastrof ako povodne a búrky, pričom má aj nepredvídateľné následky, ako sú napríklad nárast neurologických ochorení a rastúce ceny potravín, ktoré ohrozujú životy a každodenný život obyvatelstva.
Dôsledky klimatickej zmeny sa takisto dotýkajú aj najnebezpečnejších typov zemetrasení a vedecká platforma Live Science zhrnula súvislosti. Podľa Live Science sú „doskové zemetrasenia“ obzvlášť nepredvídateľné a nebezpečné. Tieto zemetrasenia sa vyskytujú v zemských doskách, ktoré tvoria zemskú kôru a vrchný plášť. Teplota z hrysť Zeme spôsobuje, že sa tieto dosky pohybujú a navzájom sa trieštia priemerne o 1,5 cm za rok, čo generuje energiu, ktorá môže náhle posunúť dosky a uvoľniť seizmickú energiu. John Cassidy, seizmológ z University of Victoria v Kanade, varuje, že s narastajúcimi klimatickými zmenami sa tieto zemetrasenia stanú čoraz častejšími a silnejšími.
Klimatické zmeny ovplyvňujú aj zemetrasenia, pretože topenie ľadovcov v dôsledku globálneho otepľovania spôsobuje vzostup pôdy pod nimi. Tento jav môže fungovať podobne ako situácia, keď dieťa stlačí dosku pod vodou a následne ju pustí – tá sa po uvoľnení tlaku rýchlo vynorí. Podobne, rýchle topenie ľadovca vytvára výrazný tlakový rozdiel, ktorý môže spustiť pohyb predtým „spiaceho“ zlomu, čo vedie k veľkým zemetraseniam. Ešte závažnejšie sú však zemetrasenia spôsobené stúpajúcou hladinou mora, pretože tento fenomén zvyšuje tlak vody na dno oceánov a následne aj na zlomy pri pobreží. Marco Bonhof, geofyzik na Slobodnej univerzite v Berlíne, varuje, že niektoré zlomy blízko pobrežia sú na konci svojho seizmického cyklu, a preto aj malé zvýšenie tlaku môže urýchliť cyklus zemetrasenia. Podľa Bonhofa, aj keby ľudstvo okamžite prestalo s emisiami skleníkových plynov, môže trvať až tisíc rokov, kým hladina morí ustúpi, pričom v tomto období sa cyklus veľkých pobrežných zemetrasení neustále intensifikuje. Pretože potvrdenie takýchto predpokladov môže trvať storočia, vedci ako Bonhof sa spoliehajú na existujúce modely. Napríklad štúdia z roku 2023, ktorá skúmala hladinu vody v kalifornskom jazere Salton Sea za posledné tisícročie, odhalila, že počas obdobia plného jazera došlo k častejším zemetraseniam v blízkosti zlomu San Andreas. Hoci nie je dokázané, že tento jav sa predpokladá aj v oceáne, Cassidy zdôrazňuje, že klimatická zmena spôsobí, že veľké zemetrasenia budú ešte nebezpečnejšie. Stúpajúca hladina morí umožní tsunami preniknúť ďalej do vnútrozemia a zvyšujúca sa teplota oceánov zvýši zrážky, čo zintenzívni riziko zosuvov pôdy vyvolaných zemetraseniami. Okrem toho, ak sa kvôli zrážkam nahromadí voda v pôde, nárazy zemetrasenia budú ešte silnejšie. Otázkou ostáva, či sa tieto obavy naplnia. Cassidy dodáva: „Toto je dôležité výskumné téma a pravdepodobne sa o nej dozvieme viac v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Ale čokoľvek zistíme, určite to nebudú dobré správy.“ (Co2AI)
