Očakáva sa, že na COP 29 v Baku, ktorá sa bude konať tento november, bude dokončený „súbor pravidiel“ pre technické a prevádzkové aspekty článku 6 Parížskej dohody. Tento článok umožňuje krajinám zapájať sa do projektov na znižovanie emisií skleníkových plynov a predávať uhlíkové kredity iným štátom. Tieto pravidlá môžu ovplyvniť rôzne oblasti, vrátane projektov čistého varenia.
Parížska dohoda, prijatá 196 krajinami na OSN konferencii o zmene klímy v roku 2015, predstavuje medzinárodnú dohodu v boji proti klimatickej zmene. Článok 6 dohody vytvára trhy s uhlíkom, ktoré umožňujú krajinám obchodovať s uhlíkovými kreditmi generovanými redukciou emisií skleníkových plynov. Tento mechanizmus podporuje medzinárodnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť národne stanovené ciele znižovania emisií, čím sa zároveň zabezpečuje finančná pomoc pre rozvojové krajiny.
Mechanika obchodovania s uhlíkom
Podľa článku 6 môžu krajiny realizovať projekty na znižovanie emisií, ako je zalesňovanie alebo prechod na obnoviteľné zdroje energie, a predávať uhlíkové kredity iným štátom. Tento mechanizmus nielenže financuje klimatické iniciatívy krajiny hostiteľa, ale tiež umožňuje prijímajúcej krajine splniť svoje klimatické ciele.
Vo všeobecnosti, spoločnosť realizujúca vládou schválený projekt na zníženie emisií v jednej krajine môže predávať kredity súvisiace s týmto znížením inej krajine. Znamená to, že investície do zalesňovania alebo prechodu na obnoviteľné zdroje energie môžu priniesť prebytočné uhlíkové kredity, ktoré môže hostiteľská krajina predať prijímajúcej krajine, ktorá ich potrebuje na splnenie svojich klimatických cieľov.
Rámec a výzvy
Praktický rámec pre vykonávanie článku 6 bol prijatý na COP 26 v Glasgowe v roku 2021, ale podrobný „súbor pravidiel“ stále nie je dokončený. Na COP 29 v Baku by mali byť tento rok v novembri dohodnuté technické a prevádzkové aspekty týchto pravidiel.
Aby bol článok 6 efektívny, je potrebné riešiť tri kľúčové výzvy: (1) zabrániť dvojitému započítaniu znížením emisií, (2) zabezpečiť, aby boli zníženia emisií overiteľné a certifikovateľné, a (3) vytvoriť jednotný certifikačný orgán pre normy na trhu s uhlíkom.
Kľúčové pojmy použité v článku 6
– Národne určené príspevky (NDC): Národný akčný plán pre klímu, ktorý každá krajina pripravuje a aktualizuje každých päť rokov.
– Výsledky zmierňovania: Zníženie emisií skleníkových plynov merané v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého (t CO2-eq).
– Medzinárodne prenášané výsledky zmierňovania (ITMO): Výsledky zmierňovania schválené na medzinárodné obchodovanie.
– Znižovanie emisií podľa článku 6.4: Uhlíkové kredity s konkrétnymi podmienkami na obchodovanie v rámci mechanizmu článku
Článok 6 stanovuje mechanický rámec pre rôzne formy obchodovania s uhlíkovými kreditmi:
– Článok 6.2: Dovoľuje bilaterálne obchodovanie ITMO medzi krajinami.
– Článok 6.4: Establishuje multilaterálny medzinárodný mechanizmus uhlíkových kreditov.
– Článok 6.8: Podporuje netrhové prístupy k zmierňovaniu klimatických zmien.
Dobrovoľné uhlíkové trhy
Dobrovoľné trhy nezahŕňajú priamy vládny dohľad. Sú riadené súkromnými a nezávislými štandardmi, kde spoločnosti kupujú uhlíkové kredity z produkcie čistých projektov s cieľom zlepšiť svoje dobré meno alebo získať finančné výhody.
Vplyv článku 6 na projekty čistého varenia
Projekty čistého varenia, ktoré znižujú emisie z tradičných spôsobov varenia v rozvojových krajinách, môžu tiež generovať uhlíkové kredity. Tieto kredity sú v súčasnosti obchodované na dobrovoľných trhoch.
Ak vnútroštátne predpisy implementujúce článok 6 budú vyžadovať zahrnutie týchto kreditov do národných cieľov NDC, budú musieť tieto projekty prejsť schválením ako ITMO. Uhlíkové kredity zo súkromne vyvinutých projektov môžu byť považované za príspevky na zmiernenie, a teda nebudú potrebovať úpravu národných cieľov.
Zlatý štandard už zaviedol nové požiadavky na sledovanie kreditov schválených pre ITMO, čo môže ovplyvniť obchodovanie s projektmi čistého varenia, keď krajiny vypracujú svoje predpisy pre článok 6. (Co2AI)
