Klimatické zmeny spôsobené predovšetkým ľudskou činnosťou predstavujú naliehavú globálnu krízu, ktorá značne poškodzuje prírodu a ovplyvňuje životy miliárd ľudí po celom svete (IPCC, 2022). Svet sa otepľuje rýchlejšie než kedykoľvek predtým v zaznamenanej histórii, čo spôsobuje zmeny počasia a narušuje prirodzenú rovnováhu. Tým sa zvyšuje riziko pre ľudí a všetky formy života na Zemi (OSN, ND). Účinky klimatickej zmeny zintenzívňujú boj o zdroje ako pôda, potraviny a voda, čo vedie k sociálno-ekonomickému napätiu a čoraz častejšiemu masovému vysídľovaniu (OSN). Zvýšené horúčavy, suchá a záplavy presahujú tolerančné limity rastlín a zvierat, čo má za následok masovú úmrtnosť druhov, ako sú stromy a koraly. Tieto extrémne podmienky sa často vyskytujú súčasne, čo spôsobuje kaskádové efekty, ktoré sú čoraz ťažšie zvládnuteľné (IPCC, 2022).
Milióny ľudí, najmä v Afrike, Ázii, Strednej a Južnej Amerike, na malých ostrovoch a v Arktíde, sú vystavení akútnej potravinovej a vodnej neistote. Na prevenciu narastajúcich strát na životoch, biodiverzite a infraštruktúre sú potrebné rýchle a ambiciózne opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a zníženie emisií skleníkových plynov (IPCC, 2022). Aj malé zvýšenie globálnych teplôt o pol stupňa Celzia vedie k vyššiemu vyparovaniu, čím sa zvyšuje množstvo vody v atmosfére a menia sa podmienky, ktoré ohrozujú poľnohospodárstvo, zdravotníctvo a zásobovanie vodou (Fond ochrany životného prostredia, 2024). Riešenie klimatických zmien preto nie je len otázkou životného prostredia, ale aj medzinárodného mieru, bezpečnosti a ľudského blahobytu (OSN).
Zmierňovanie klimatických zmien je dôležitým globálnym úsilím zameraným na zníženie emisií skleníkových plynov a obmedzenie otepľovania. Toto úsilie sa zameriava na zníženie skleníkových plynov, ktoré ľudia uvoľňujú do atmosféry rýchlejšie, ako ich Zem dokáže absorbovať. Takmer tri štvrtiny ľudských emisií skleníkových plynov pochádzajú zo spaľovania fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa a zemný plyn. Zmierňovanie sa preto často zameriava na nahrádzanie týchto palív obnoviteľnými zdrojmi energie a jadrovou energiou. Riešenie môže zahŕňať aj ochranu lesov alebo zber metánu zo skládok. Iné formy zahŕňajú pestovanie nových lesov a budovanie systémov na priame zachytávanie uhlíka z atmosféry. Aj keď je realizácia týchto prístupov na veľkej škále náročná a neeliminujú potrebu drasticky znížiť naše emisie, ich využívanie je nevyhnutné na odvrátenie najhorších scenárov.
Globálna spolupráca je nevyhnutná v boji proti klimatickým zmenám. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Parížska dohoda podporujú cezhraničnú spoluprácu a udržateľnú budúcnosť (EHP, 2024). Skorý zásah na zastavenie rastu skleníkových plynov a ochranu ľudí pred už spôsobeným otepľovaním z dlhodobého hľadiska ušetrí viac prostriedkov a zachráni viac životov. Opatrenia v oblasti energetickej účinnosti a znižovania krátkodobých látok znečisťujúcich klímu prinášajú aj zdravotné a potravinové benefity. Modelové výsledky pre rok 2030 naznačujú, že zdravotné prínosy zo zníženej expozície ozónu a PM2,5 môžu predstavovať až 5 % globálneho HDP, pričom mnohé krajiny môžu dosiahnuť výrazne vyššie výnosi plodín. Zmierňovanie klimatických zmien teda nielenže znižuje emisie a predchádza zhoršovaniu životného prostredia, ale tiež prispieva k zlepšeniu zdravia, potravinovej bezpečnosti a ekonomickej prosperity. (Co2AI)
