Čo sú Ciele udržatelného rozvoja (Sustainable Development Goals, SDGs)?

sú prezentované ako program rozvoja OSN na nasledujúcich 15 rokov (2015 – 2030) a nadväzuje na úspešnú agendu Rozvojových cieľov tisícročia (MDGs). Tieto ciele boli prijaté v septembri 2015 na samite OSN v rámci tzv. Agendy 2030 „Premena nášho sveta: Agenda pre trvalo udržateľný rozvoj 2030“ dohodli počas trojročného procesu, ktorý začal na Konferencii OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2012 v Riu de Janeiro.

Cieľ 1: Vykoreniť chudobu vo všetkých jej formách všade na svete

Boj s chudobou je súčasťou rozvojových cieľov pre jej pomerne ľahkú merateľnosť, zrejmú súvislosť s hospodárstvom a sociálno-ekonomickou politikou a kvôli širokému spektru dopadov, ktoré chudoba má tak na individuálne rodiny, ako aj na celé spoločenstvá. Odstránenie extrémnej chudoby (tá je definovaná hranicou 1,25 dolára na človeka a deň) bolo už kľúčovou súčasťou Rozvojových cieľov tisícročia.

Cieľ 2: odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a zlepšiť výživu, presadzovať udržateľné poľnohospodárstvo

Počet podvyživených ľudí v rozvojových krajinách sa od roku 1990 znížil takmer o polovicu, avšak stále každý deviaty človek na svete trpí podvýživou. Prevažná väčšina hladujúcich ľudí pritom žije v rozvojových krajinách (najmä v Ázii a Afrike), kde je zároveň najväčší prírastok obyvateľov. Najviac ohrozené sú pritom deti a dospievajúci, zlá výživa je zodpovedná za smrť takmer polovice detí mladších ako päť rokov, desiatky miliónov detí na svete chodia bežne do škôl hladných. Poľnohospodárstvo je stále najväčším zdrojom príjmov a pracovných miest pre chudobné vidiecke domácnosti. Väčšina potravín skonzumovaných vo vyspelom svete pochádza práve z malých fariem. Investície do drobného poľnohospodárstva sú tak prínosom pre rozvojové krajiny a to nielen, čo sa týka podpory pracovných miest, ale aj v oblasti zlepšovania výživy obyvateľov a odvracania hladomoru. Aj napriek výrazným pokrokom, ktoré sa dosiahli v minulosti za prispenia medzinárodného spoločenstva, je súčasná situácia veľmi závažná.

Cieľ 3: Zabezpečiť zdravý život a zvyšovať jeho kvalitu pre všetkých v akomkoľvek veku

Prvý princíp Deklarácie Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji deklaruje, že: „Ľudské bytosti stoja v ohnisku záujmu o trvalo udržateľný rozvoj. Majú právo na zdravý a produktívny život, ktorý je v súlade s prírodou.“ Toto je tiež základná premisa, ktorú reflektujú ďalšie dôležité dokumenty prijaté medzinárodným spoločenstvom ako je Agenda 21, Implementačný plán zo Svetového summitu o udržateľnom rozvoji a Budúcnosť, ktorú chceme. Na zlepšenie zdravotného stavu populácie v globálnom meradle sa zameriavali aj tri z ôsmich Rozvojových cieľov tisícročia (konkrétne to boli nasledujúce: Zníženie detskej úmrtnosti na tretinu súčasných hodnôt; Podstatné zlepšenie zdravotného stavu matiek; Zamedzenie šírenia HIV/AIDS, malárie ako aj ostatných epidemických chorôb) . Zdravotná problematika je tiež ústrednou témou v pripravovanej koncepcii Cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Rozvojovej agendy po roku 2015. V rámci Siete riešení pre trvalo udržateľný rozvoj vznikla preto Tematická skupina Zdravie pre všetkých, ktorá vo februári 2014 zverejnila správu Zdravie v rámci trvalo udržateľného rozvoja. Táto správa sa zameriava na analýzu zdravotného stavu populácie v globálnom meradle a priority pre Rozvojovú agendu po roku 2015. V zhode s minulými dokumentmi uvádza, že zdravie je zásadné pre udržateľný rozvoj. Argumentuje, že zdravie je dobrým indikátorom pokroku jednotlivých štátov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. A to vzhľadom na to, že prispieva k rozvoju tak prostredníctvom produktívnej zamestnanosti, ako aj vďaka tomu, že znižuje výdavky na liečbu chorôb a tým zároveň podporuje väčšiu sociálnu súdržnosť.

Cieľ 4: Zabezpečiť rovnaký prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelaniu a podporovať celoživotné vzdelávanie pre všetkých.

„Rozvojové ciele tisícročia (MDGs) navrhovali sprístupniť základné vzdelanie všetkým – teda zabezpečiť, aby všetky deti (chlapci aj dievčatá) absolvovali plné základné vzdelanie. Počas 15 rokov MDGs sme boli svedkami dramatického zlepšenia v prístupe dievčat k vzdelaniu. V rozvojových krajinách navštevuje v roku 2015 základnú školu 91 percent detí. V roku 2000 to bolo 83 percent detí. Medzi mladými vo veku 15 až 24 rokov sa celosvetovo v rokoch 1990 až 2015 zvýšila miera gramotnosti z 83 percent na 91 percent.“[19]

Cieľ 5: Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat

Svetové spoločenstvo volá po ukončení všetkých foriem diskriminácie žien a dievčat všade na svete. Rovnosť medzi mužmi a ženami by mala byť viditeľná nielen v právach a povinnostiach, ale aj v príležitostiach na adekvátny rozvoj osobného potenciálu každého človeka.[20]

Cieľ 6: Zabezpečiť všetkým dostupnosť vody a sanitačných zariadení a udržateľné hospodárenie s nimi

Dosiahnutie rovnakého prístupu k cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých ľudí do roku 2030, to je globálny cieľ, ktorý sa týka najzákladnejšej podmienky ľudského života.

Cieľ 7: Zabezpečiť všetkým prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým, udržateľným a moderným zdrojom energie

Zhruba každý piaty človek na Zemi nemá prístup k elektrine. Tri miliardy ľudí využíva na varenie a kúrenie drevo, uhlie, drevené uhlie a živočíšny odpad. S tým súvisí nadmerné znečistenie ich životného prostredia a to nielen vonkajšieho ale aj vnútorného (obytné priestory), v ktorom sa často nachádzajú otvorené ohniská. Znečistenie oboch prostredí má negatívne dopady na zdravie obyvateľov a spôsobuje množstvo chorôb (dýchacie problémy, rakoviny, atď.) aj nehôd v podobe požiarov. Nadmerné využívanie nevhodných zdrojov energie prispieva aj k degradácii širokého okolia (ťažba neobnoviteľných zdrojov) a postupom času vedie k energetickej závislosti a hospodárskemu úpadku. V planetárnom meradle môžu zle nastavené energetické vzorce prispievať ku klimatickej zmene. Energia z obnoviteľných zdrojov oproti tomu neprispieva k znečisteniu, jej zdroje sú široko dostupné a nevyčerpateľné. Neprispieva ku globálnej zmene klímy a nespôsobuje ani ďalšie problémy životného prostredia. V súčasnej dobe tvoria obnoviteľné zdroje iba pätnásť percent z celkovej energetickej spotreby, zvyšok predstavujú stále zdroje neobnoviteľné.

Cieľ 8: Podporovať trvalý, inkluzívny a udržateľný hospodársky rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých

Ekonomický rast bol dlho považovaný za jediný ukazovateľ vyspelosti krajín. V poslednej dobe je spochybňovaná ako podoba tohto rastu, tak aj rast samotný. Prevažuje konzensus hovoriaci, že rast je potrebný, avšak zároveň je potrebné venovať pozornosť jeho podobe. Ekonomický rast sám o sebe nemusí totiž byť indikátorom iba prekvitajúcej ekonomiky ale aj tej, ktorá odkladá problémy na neskôr, za účelom okamžitého zisku, ktorý sa však v dlhodobejšom horizonte predraží.

Cieľ 9: Vybudovať odolnú infraštruktúru, podporovať inkluzívnu a udržateľnú industrializáciu a inovácie

Deviaty cieľ udržateľného rozvoja spomína potrebu vybudovať odolnú infraštruktúru, rovnako ako podporovať inkluzívnu a udržateľnú industrializáciu a inovácie. V jeho rozpracovaní (targets) je spomínaná potreba rozšírenia internetového pripojenia. Dostupnosť internetového pripojenia je dôležitá, vzhľadom na to, že prístup na sieť (k informáciám) a sprostredkovanie výmeny informácií a znalostí, bude nevyhnutným predpokladom nielen pre dobré dosiahnutie tohto cieľa ale aj všetkých ostatných (vzhľadom na rýchlosť šírenia poznatkov, nízkych transakčných nákladov na distribúciu a možnosti zapájania širokej verejnosti do ich vytvárania a využívania).

Cieľ 10: Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi

Podľa desiateho cieľa by do roku 2030 mal byť zaistený rast príjmu chudobnejších 40 % obyvateľov v každej krajine rýchlejší ako priemerný rast celej krajiny. Súčasne by títo chudobnejší ľudia mali byť lepšie integrovaní do spoločnosti pomocou spoločenskej, ekonomickej a politickej inklúzie a chránení citlivou fiškálnou a sociálnou politikou. Nakoniec by sa mala zabezpečiť rovnosť príležitostí a obmedzenie všetkých diskriminujúcich praktík a zákonov.

Cieľ 11: Vytvoriť inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné mestá a obce

Podiel mestskej populácie vo svete neustále rastie. Cieľ, zabezpečiť do roku 2030 všetkým ľuďom na planéte prístup k bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu a službám, nie je jednoduchý. Ešte stále sa mnohé mestá nevysporiadali so slumami, kde žije 828 miliónov ľudí.

Cieľ 12: Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu

Produkciu a spotrebné správanie ľudí je potrebné reformovať smerom k trvalo udržateľnejšiemu modelu. To sa týka nielen priemyslu, ale aj služieb, potravín či odpadov.

Cieľ 13: Prijať bezodkladné opatrenia na boj so zmenou klímy a zvládanie jej vplyvu

Podnebie ovplyvňuje ľudskú činnosť, konkrétne znečisťovanie životného prostredia, najmä ovzdušia.

Cieľ 14: Chrániť a udržateľne využívať oceány, more a morské zdroje na zabezpečenie udržateľného rozvoja

Znečistenie a nadmerné využívanie oceánov ohrozuje tak organizmy, ktoré v nich žijú, ako aj pobrežné krajiny. Štrnásty cieľ sa preto zaoberá reguláciou ich poškodzovania.

Cieľ 15: Chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne hospodáriť s lesmi, potierať rozširovanie púští, zastaviť a následne zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť úbytok biodiverzity

Na našej planéte zanikajú obrovské plochy lesov, narastajú púšte, vymierajú živočíšne druhy. Zlepšenie tejto situácie je ťažké bez koordinovanej globálnej spolupráce.

Cieľ 16: Podporovať mierové a inkluzívne spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj, zabezpečiť všetkým prístup k spravodlivosti a vytvoriť efektívne, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie na všetkých úrovniach

Web trvalo udržateľného rozvoja uvádza, že „Podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov stúpol ich počet pod medzinárodnou ochranou v polovici roku 2014 na 13 miliónov. Pretože dynamika migrácie sa v roku 2014, najmä vinou sýrskej krízy, ešte zrýchlila, mali by sme sa primárne zaoberať mitigačnými opatreniami, teda predchádzať situáciám, ktoré nútia ľudí opúšťať svoje domovy.“

Cieľ 17: Oživiť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj a posilniť prostriedky na jeho uplatňovanie

Záverečný cieľ zhŕňa, čo bude agenda Cieľov trvalo udržateľného rozvoja znamenať na svetovej úrovni a ako by sa malo globálne partnerstvo vyvinúť v nasledujúcich 15 rokoch.