Uhlíková daň je ekonomický nástroj zavedený s cieľom znižovať emisie skleníkových plynov (GHG) tým, že zvyšuje cenu fosílnych palív podľa množstva CO₂, ktoré produkujú. Táto daň je založená na princípe polluter pays, čo znamená, že subjekty, ktoré produkujú emisie, musia preplatiť spôsobené škody na životnom prostredí.

Mechanizmus fungovania uhlíkovej dane

1. Stanovenie ceny za tonu CO₂:

– Vláda alebo regulačný orgán stanoví pevný cenu na tonu emitovaného CO₂.

2. Aplikácia dane:

– Daň sa uvalí na fosílne palivá (ropa, uhlie, zemný plyn) počas ich ťažby, výroby, distribúcie alebo predaja.

3. Prenos nákladov:

– Výrobky a služby využívajúce fosílne palivá sú zdražené, čím sa motivuje ich nižšia spotreba alebo náhrada čistšími alternatívami.

Ciele uhlíkovej dane

– Redukcia emisií: Znížiť nežiaduce emisie skleníkových plynov prostredníctvom vyšších cien fosílnych palív.

– Finančné príjmy: Generovať príjmy, ktoré môžu byť použité na financovanie obnoviteľných zdrojov energie, energetickú efektívnosť alebo adaptáciu na klimatické zmeny.

– Podpora inovácií: Motivovať firmy k vývoju a implementácii čistejších technológií a postupov.

Výhody uhlíkovej dane

– Efektívnosť: Jednoduchý a priamy spôsob znižovania emisií bez nutnosti detailnej regulácie jednotlivých sektorov.

– Flexibilita: Firmy majú slobodu vybrať si najefektívnejší spôsob znižovania emisií – či už investovaním do energetickej efektívnosti, prechodom na obnoviteľné zdroje alebo inováciou.

– Predvídateľnosť: Jasne stanovené ceny umožňujú firmám plánovať dlhodobé investície do čistejších technológií.

– Ekonomické stimuly: Vyššie ceny fosílnych palív podporujú rozvoj a adopciu obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

Nevýhody uhlíkovej dane

– Regresivita: Uhlíková daň môže disproporčne zasiahnuť nízkopríjmové domácnosti, ktoré vynakladajú väčšiu časť svojich príjmov na energetické potreby.

– Politická akceptácia: Zavedenie uhlíkovej dane môže byť politicky citlivé a čeliť odporu ze strany priemyslu a spotrebiteľov.

– Ekonomické dopady: Zvýšenie cien energií môže mať krátkodobý negatívny vplyv na ekonomickú konkurencieschopnosť a zamestnanosť v určitých sektoroch.

– Únik uhlíkov: Firmy môžu prenášať svoje emisie do krajín s nižšími daňovými sadzbami, čo vedie k úniku uhlíka.

---

Globálne príklady zavedenia uhlíkovej dane

– Švédsko: Zaviedlo uhlíkovú daň v roku 1991 a od tej doby úspešne znížilo svoje emisie skleníkových plynov pri zároveň rastúcej ekonomike.

– Kanada: Implementovala uhlíkový obchodovací systém a uhlíkové dane v rôznych provinciách, pričom kombinácia týchto nástrojov prispieva k znižovaniu emisií.

– Nemecko: Zaviedlo uhlíkovú daň na fosílne palivá v rámci svojho zeleného kušníka, podporujúc prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Dopady uhlíkovej dane na emisie

– Znižovanie spotreby fosílnych palív: Vyššie ceny fosílnych palív vedú k nižšej spotrebe a zvýšenej adopcii obnoviteľných zdrojov.

– Podpora energetickej efektívnosti: Firmy a spotrebitelia sú motivovaní investovať do energeticky úsporných technológií a postupov.

– Inovácie a technologický pokrok: Uhlíková daň stimuluje vývoj nových technológií na znižovanie emisií, čo vedie k čistejšiemu priemyslu a udržateľnejšej ekonomike.

– Sekvestrácia uhlíka: Finančné príjmy z uhlíkovej dane môžu byť investované do projektov na sekvestráciu uhlíka, ako sú lesné programy a technologické inovácie na zachytávanie CO₂.

Uhlíková daň je efektívnym nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov a podporu prechodu na udržateľnú ekonomiku. Aj keď prináša významné výhody v podobe zníženia emisií a podpory inovácií, jeho úspech závisí od správnej implementácie, kompenzačných mechanizmov pre zasiahnuté skupiny a politickej podpory. Kombinácia uhlíkovej dane s inými opatreniami, ako sú obchodovanie s emisiami a podpora obnoviteľných zdrojov energie, môže výrazne prispieť k dosiahnutiu globálnych klimatických cieľov a zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre planétu.

Oceán hrá rozhodujúcu úlohu v klimatickom systéme Zeme tým, že pôsobí ako jeho primárny zásobník tepla. Absorbuje 90 % prebytočného tepla generovaného globálnym otepľovaním , čím pomáha regulovať globálne vzorce počasia. K tejto regulácii dochádza, keď oceán prenáša teplo a vlhkosť do atmosféry, čo ovplyvňuje všetko od zrážok až po intenzitu búrky. (Viac na earth.com)

Topiace sa ľadové štíty sú v médiách často považované za synonymum zmeny klímy, pričom evokujúce obrazy osamelých ľadových medveďov plávajúcich na stále sa zmenšujúcich ľadových pltiach. Zatiaľ čo vplyvy, ako je zvýšenie hladiny mora a zmeny slanosti, sa bežne uvádzajú, jedným menej známym dôsledkom je vplyv na sopky. (Viac na phys.org)

Ekologická stopa je nástroj na meranie environmentálneho dopadu ľudskej činnosti na planétu. Vyjadruje množstvo prírodných zdrojov potrebných na podporu životného štýlu jednotlivca, domácnosti, organizácie či celej krajiny. Je to spôsob, ako kvantifikovať spotrebu prírodných zdrojov a produkciu odpadov v porovnaní s tým, čo Zeme dokáže obnoviť za určitého časového obdobia.

Hlavné komponenty ekologickej stopy:

1. Pôda a voda pre potraviny: Meria množstvo územia potrebného na produkciu potravín a obilnín potrebných pre danú populáciu.

2. Odobrané lesy: Zahrňuje plochu lesov potrebnú na pohlcovanie uhlíka a produkciu kyslíka.

3. Kryosféry: Zaoberá sa rozložením vody v ľadových čiapkach a permafrostu.

4. Odobrané biozdroje: Meria pôdu a vodu potrebnú na produkciu surovín a bioproduktov.

5. Všeobecná produktivita: Zahrňuje všetky ostatné prírodné zdroje a schopnosti planéty regenerovať sa.

Uhlíková stopa

Uhlíková stopa je špecifický podskup ekologickej stopy, ktorý sa zameriava na množstvo oxidu uhličitého (CO₂) a iných skleníkových plynov emitovaných priamo alebo nepriamo v dôsledku činností jednotlivca, domácnosti, firmy či organizácie. Meria sa vo tonoch ekvivalentu CO₂ (tCO₂e) a je kľúčovým faktorom pri hodnotení vplyvu na globálne otepľovanie a klimatickú zmenu.

Hlavné zdroje uhlíkovej stopy:

1. Doprava: Emisie z automobilov, lietadiel, lodí a verejnej dopravy.

2. Energetika: Výroba elektriny a tepla pomocou fosílnych palív.

3. Poľnohospodárstvo: Emisie metánu (CH₄) z chovu hovädziny a iných živočíšnych zdrojov.

4. Priemysel: Emisie zo spaľovania fosílnych palív a procesov výroby.

5. Spotreba energie v domácnostiach: Spotreba elektriny, plynu a ďalších energií na vykurovanie, chladenie a osvetlenie.

6. Odpady: Emisie z rozkladania organického odpadu a spaľovania odpadkov.

---

Rozdiely medzi ekologickou stopou a uhlíkovou stopou

– Rozsah merania:

– Ekologická stopa zahŕňa celkové využitie prírodných zdrojov a produkciu odpadu, zatiaľ čo uhlíková stopa sa zameriava výhradne na emisie skleníkových plynov.

– Účel a aplikácia:

– Ekologická stopa poskytuje komplexný pohľad na celkový environmentálny dopad a pomáha pri identifikácii oblastí, kde je možné zlepšenie udržateľnosti v širokom spektre činností.

– Uhlíková stopa je špecificky určená na sledovanie a znižovanie emisií skleníkových plynov, čo je kľúčové pre boj proti klimatickej zmene.

– Metriky a jednotky:

– Ekologická stopa sa často vyjadruje v hektároch globálneho ekosystému (GHA).

– Uhlíková stopa sa meria v tonách ekvivalentu CO₂ (tCO₂e).

---

– Príklady opatrení na zníženie:

– Ekologická stopa: Zníženie spotreby vody, recyklácia, zalesňovanie, efektívne využívanie pôdy.

– Uhlíková stopa: Prechod na obnoviteľné zdroje energie, úsporna osvetlenie, zníženie používania fosílnych palív.

Význam oboch metrík

Obe metriky sú nevyhnutné pre komplexné pochopenie a riadenie environmentálneho dopadu. Zatiaľ čo ekologická stopa poskytuje širší pohľad na využívanie prírodných zdrojov, uhlíková stopa sa zameriava na kritický aspekt klimatickej zmeny – emisie skleníkových plynov. Spoločne umožňujú efektívne plánovanie a implementáciu strategických krokov na zvyšovanie udržateľnosti, ochranu biodiverzity a boj proti globálnemu otepľovaniu.

Ekologická stopa a uhlíková stopa sú dôležité nástroje pre hodnotenie a riadenie našej environmentálnej stopy na planéte. Ich pochopenie a aktívne znižovanie sú kľúčové pre zabezpečenie udržateľnej budúcnosti a ochranu životného prostredia pre ďalšie generácie. Jednotlivci, organizácie aj vlády by mali využiť tieto metriky na informované rozhodovanie a efektívne plánovanie v oblasti udržateľnosti a klimatickej politiky.

Energetická efektívnosť predstavuje schopnosť systému, zariadenia alebo procesu vykonávať požadovanú funkciu s čo najnižšou spotrebou energie. Ide o optimalizáciu využívania energie tak, aby sa dosiahol rovnaký alebo lepší výkon pri menšej energetickej náročnosti. Energetická efektívnosť zahŕňa technológie, postupy a správanie, ktoré minimalizujú energetické straty a maximalizujú účinnosť.

Prečo je energetická efektívnosť dôležitá pre znižovanie emisií?

Energetická efektívnosť hrá kľúčovú úlohu v boji proti klimatickej zmene a má významné environmentálne, ekonomické a sociálne prínosy:

1. Zníženie spotreby energie

– Priama redukcia emisií: Menej spotrebovanej energie znamená menší dopyt po jej výrobe, čo vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov, najmä ak sa energia vyrába z fosílnych palív.

– Zníženie strát: Efektívnejšie systémy minimalizujú energetické straty pri prenose a spotrebe.

2. Ekonomické úspory

– Nižšie náklady na energiu: Domácnosti a podniky ušetria na účtoch za energiu, čo zvyšuje ich finančnú stabilitu.

– Zvýšená konkurencieschopnosť: Firmy s nižšími energetickými nákladmi môžu ponúkať produkty a služby za konkurencieschopnejšie ceny.

3. Posilnenie energetickej bezpečnosti

– Zníženie závislosti na dovoze energie: Krajiny s vysokou energetickou efektívnosťou potrebujú menej energie z externých zdrojov, čo zvyšuje ich energetickú nezávislosť.

– Stabilizácia energetických trhov: Nižší dopyt po energii môže znížiť volatilitu cien na energetických trhoch.

4. Ochrana životného prostredia

– Zníženie emisií znečisťujúcich látok: Okrem skleníkových plynov sa znižuje aj emisia iných škodlivých látok, ako sú oxidy síry a dusíka, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia.

– Šetrenie prírodných zdrojov: Menšia spotreba energie znamená menší tlak na ťažbu a využívanie prírodných zdrojov.

5. Podpora inovácií a technologického pokroku

– Vývoj nových technológií: Podpora energetickej efektívnosti stimuluje výskum a vývoj inovatívnych riešení.

– Vznik nových odvetví: Vytvára pracovné príležitosti v sektore zelených technológií a služieb.

Príklady energetickej efektívnosti

1. Budovy

– Izolácia a zateplenie: Použitie kvalitných izolačných materiálov znižuje tepelné straty.

– Energeticky účinné okná: Dvojsklá alebo trojsklá minimalizujú únik tepla.

– Efektívne vykurovanie a chladenie: Tepelné čerpadlá, kondenzané kotly, inteligentné termostaty.

– LED osvetlenie: Spotrebúva až o 80 % menej energie ako tradičné žiarovky.

2. Priemysel

– Optimalizácia procesov: Znižovanie energetickej náročnosti výrobných postupov.

– Obnova tepla: Rekuperácia tepla z odpadových procesov na ďalšie využitie.

– Účinné motory a pohony: Použitie motorov s vysokou účinnosťou, frekvenčných meničov.

3. Doprava

– Výkonné a úsporné vozidlá: Podpora elektromobilov, hybridov, využívanie ľahších materiálov.

– Verejná doprava a alternatívne formy mobility: Podpora využívania verejnej dopravy, bicyklov, pešej chôdze.

– Inteligentné dopravné systémy: Optimalizácia dopravy na zníženie spotreby paliva a emisií.

4. Spotreba energie v domácnostiach

– Energeticky efektívne spotrebiče: Používanie spotrebičov s vysokou energetickou triedou (A+++).

– Inteligentné merače a regulácia: Umožňujú sledovať a riadiť spotrebu energie v reálnom čase.

---

Politiky a regulácie podporujúce energetickú efektívnosť**

– Európska únia (EÚ):

– Smernica o energetickej efektívnosti (EED): Stanovuje cieľ zvýšiť energetickú efektívnosť v EÚ o 32,5 % do roku 2030.

– Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD): Požaduje, aby nové budovy boli takmer nulové energetické budovy, podporuje renováciu existujúcich budov.

– Eko-dizajn a energetické štítkovanie: Nastavuje minimálne požiadavky na energetickú účinnosť výrobkov a informuje spotrebiteľov o spotrebe energie.

– Národné iniciatívy:

– Dotácie a finančné stimuly: Podpora pre domácnosti a firmy pri investíciách do energeticky úsporných riešení.

– Vzdelávanie a informovanosť: Kampane na zvýšenie povedomia o výhodách energetickej efektívnosti.

---

Význam pre dosiahnutie klimatických cieľov

– Zníženie emisií skleníkových plynov: Energetická efektívnosť je jedným z najrýchlejších a najnákladovo efektívnejších spôsobov znižovania emisií.

– Doplnok k obnoviteľným zdrojom energie: Kombinácia zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov a znižovania spotreby energie je kľúčová pre prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

– Dodržiavanie medzinárodných záväzkov: Energetická efektívnosť pomáha krajinám plniť ciele stanovené v Parížskej dohode a ďalších medzinárodných dohodách.

Energetická efektívnosť je nevyhnutnou súčasťou globálnych snáh o znižovanie emisií skleníkových plynov a boj proti klimatickej zmene. Prináša mnohostranné výhody:

– Environmentálne: Znižuje negatívne dopady na životné prostredie.

– Ekonomické: Umožňuje úsporu nákladov a podporuje hospodársky rast.

– Sociálne: Zlepšuje kvalitu života a podporuje udržateľný rozvoj.

Investície do energetickej efektívnosti sú investíciami do udržateľnej budúcnosti. Pre jednotlivcov, podniky aj vlády predstavuje energetická efektívnosť príležitosť prispieť k ochrane klímy, zvýšiť konkurencieschopnosť a zabezpečiť stabilnú energetickú budúcnosť pre ďalšie generácie.

Zníženie uhlíkovej stopy v každodennom živote je možné prostredníctvom jednoduchých a praktických krokov. Každá malá zmena, či už ide o úsporu energie, udržateľnú dopravu alebo zmenu stravovacích návykov, prispieva k celkovému zníženiu emisií skleníkových plynov. Jednotlivci majú moc ovplyvniť pozitívne zmeny a podporiť globálne úsilie o boj s klimatickou zmenou. Je dôležité začať už dnes, aby sme zabezpečili udržateľnú a zdravú planétu pre budúce generácie.

Zníženie spotreby energie doma

Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť uhlíkovú stopu, je zníženie energetickej spotreby v domácnosti. To zahŕňa:

– Výmena osvetlenia na LED žiarovky, ktoré spotrebujú až o 80 % menej energie než tradičné žiarovky.
– Používanie energeticky úsporných spotrebičov s vysokými energetickými triedami (A+++).
– Izolácia domu a zateplenie okien na minimalizáciu tepelných strát.
– Inteligentné termostaty, ktoré optimalizujú vykurovanie a chladenie podľa potreby.

Udržateľná doprava

Doprava je významným zdrojom emisií skleníkových plynov. Jednotlivci môžu prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy nasledovnými spôsobmi:

– Využívanie verejnej dopravy, chôdza alebo bicyklovanie namiesto jazdy autom.
– Prechod na elektrické alebo hybridné vozidlá, ktoré emitujú menej CO₂.
– Carpooling (zdielanie jázd) s kolegami alebo susedmi na cestách do práce.

Zmena stravovacích návykov

Strava má významný vplyv na uhlíkovú stopu. Zmeny môžu zahŕňať:

– Redukcia spotreby mäsa a mliečnych výrobkov, najmä červeného mäsa, ktoré je spojované s vysokými emisnými hodnotami.
– Preferovanie lokálnych a sezónnych potravín, čo znižuje emisie spojené s dopravou.
– Minimalizácia plýtvania potravinami tým, že plánujete nákupy a správne skladujete potraviny.

Minimalizácia odpadu

Znižovanie množstva odpadu prispieva k nižším emisiám skleníkových plynov. Môžete to dosiahnuť:

– Recykláciou a kompostovaním organického odpadu.
– Používaním opakovane použiteľných výrobkov, ako sú nákupné tašky, fľaše na vodu a kontajnery na jedlo.
– Vyhýbaním sa jednorazovým plastom a iným materiálom, ktoré sa ťažko rozkladajú.

Podpora obnoviteľných zdrojov energie

Jednotlivci môžu podporovať prechod na čistú energiu:

– Inštalácia solárnych panelov na strechu domu, ak je to možné.
– Výber energetických taríf od poskytovateľov energie, ktorí využívajú obnoviteľné zdroje.
– Investovanie do zelených technológií a podpora projektov obnoviteľnej energie v komunite.

Udržateľné nakupovanie

Techniky udržateľného nakupovania pomáhajú znížiť uhlíkovú stopu tým, že podporujú ekologicky šetrné produkty:

– Výber produktov s certifikátmi udržateľnosti (napr. Fair Trade, Organic).
– Nákup použitých alebo recyklovaných výrobkov namiesto nových, kde je to možné.
– Pozornosť k obalovaniu a výber minimálne balených produktov.

Efektívne využívanie vody

Šetrenie vody tiež prispieva k zníženiu energetickej náročnosti domácností:

– Inštalácia úsporných sprchových hlavíc a kohútikov.
– Repasa vody pri umývaní riadu alebo praní odevov.
– Zber dažďovej vody na zavlažovanie záhrad.

Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia

Informovanosť je kľúčová pre vytváranie udržateľných návykov:

– Čítanie o klimatických zmenách a ich dopadoch na životné prostredie.
– Účasť na workshopoch a školeniach zameraných na udržateľný životný štýl.
– Zapojenie sa do komunitných iniciatív na ochranu životného prostredia a znižovanie emisií.

Globálna miera odlesňovania sa znížila, ale lesy sú naďalej pod značným tlakom. Rastúci dopyt po lesných produktoch a výzvy súvisiace s klímou viedli k výzvam na lepšie ochranné opatrenia. Európska únia mala v roku 2022 160 miliónov hektárov lesa , čo predstavuje 39 percent jej pôdy, čo predstavuje nárast o 8,3 milióna hektárov od roku 2000. Najväčšie lesné plochy sú vo Švédsku, Fínsku a Španielsku. (Viac na euractiv.com)

Biodiverzita je kľúčová pre rovnováhu ekosystémov. Závisia od nej biotopy zvierat a rastlín a tiež ľudia. Predpovede sú však alarmujúce: do konca tohto storočia môžu vyhynúť až tri milióny druhov. Vyplýva to zo záverov medzinárodnej študie publikovaná v roku 2022, ktorá po prvýkrát skúmala významný počet odborníkov z globálneho juhu. (Viac na swissinfo.ch)

Obnoviteľné zdroje energie sú zdroje energie, ktoré sa prirodzene obnovujú a sú v ľudskom časovom horizonte nevyčerpateľné. Na rozdiel od fosílnych palív, ktoré sú obmedzené a ich spaľovanie vedie k vysokým emisiám skleníkových plynov, obnoviteľné zdroje ponúkajú čistú a udržateľnú alternatívu na pokrytie energetických potrieb spoločnosti.

Hlavné typy obnoviteľných zdrojov energie

1. Slnečná energia

– Opis: Využíva slnečné žiarenie na výrobu elektrickej energie alebo tepla.

– Technológie:

– Fotovoltické články (solárne panely): Premieňajú slnečné svetlo priamo na elektrinu.

– Solárne termálne systémy: Zachytávajú teplo zo slnka na ohrev vody alebo vzduchu.

– Výhody: Bez emisií počas prevádzky, dostupné takmer všade, nízke prevádzkové náklady.

2. Veterná energia

– Opis: Využíva kinetickú energiu vetra na pohon turbín, ktoré vyrábajú elektrinu.

– Technológie:

– Pozemné veterné turbíny: Umiestnené na pevnine, často v oblastiach s vysokou rýchlosťou vetra.

– Offshore veterné turbíny: Umiestnené na mori, kde sú stabilnejšie a silnejšie vetry.

– Výhody: Vysoká energetická výťažnosť, bez emisií počas prevádzky, rýchla inštalácia.

3. Vodná energia

– Opis: Využíva pohyb vody na výrobu elektriny.

– Technológie:

– Hydroelektrárne s priehradami: Voda zadržiavaná v priehradách poháňa turbíny.

– Prílivové a vlnové elektrárne: Využívajú energiu prílivu a odlivu alebo vĺn.

– Výhody: Stabilný a spoľahlivý zdroj energie, vysoká účinnosť, dlhá životnosť zariadení.

4. Biomasa

– Opis: Využíva organický materiál (drevnú hmotu, poľnohospodárske odpady) na výrobu tepla, elektriny alebo biopalív.

– Technológie:

– Spaľovanie biomasy: Priame spaľovanie na výrobu tepla alebo elektriny.

– Bioplyn: Produkcia metánu z anaeróbneho rozkladu organického odpadu.

– Biopalivá: Výroba tekutých palív (etanol, bionafta) z rastlinných zdrojov.

– Výhody: Využitie odpadových materiálov, možnosť skladovania energie, potenciálne uhlíkovo neutrálne.

5. Geotermálna energia

– Opis: Využíva teplo z vnútra Zeme na výrobu elektriny alebo tepla.

– Technológie:

– Geotermálne elektrárne: Využívajú horúce podzemné vody alebo paru.

– Geotermálne tepelné čerpadlá: Využívajú stabilnú teplotu pôdy na vykurovanie a chladenie budov.

– Výhody: Stály a spoľahlivý zdroj energie, nízke prevádzkové náklady, minimálne emisie.

---

Úloha obnoviteľných zdrojov energie v boji proti klimatickej zmene

1. Redukcia emisií skleníkových plynov

– Zníženie závislosti na fosílnych palivách: Náhradou fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi sa výrazne **znížia emisie CO₂** a ďalších skleníkových plynov.

– Dekarbonizácia energetiky: Obnoviteľné zdroje sú kľúčové pre prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku.

2. Energetická bezpečnosť a udržateľnosť

– Diverzifikácia zdrojov energie: Využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov znižuje závislosť na importe fosílnych palív.

– Neobmedzené zdroje: Obnoviteľné zdroje sú vyčerpateľné v ľudskom meradle, čo zabezpečuje dlhodobú energetickú stabilitu.

3. Ekonomické a sociálne prínosy

– Vytváranie pracovných miest: Rozvoj obnoviteľných technológií podporuje zamestnanosť v nových odvetviach.

– Inovácie a technologický pokrok: Investície do obnoviteľných zdrojov stimulujú výskum a vývoj.

4. Ochrana životného prostredia

– Zníženie znečistenia: Menej emisií zlepšuje kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľstva.

– Ochrana ekosystémov: Obmedzenie ťažby fosílnych palív znižuje degradáciu krajiny a stratu biodiverzity.

Výzvy a riešenia pri využívaní obnoviteľných zdrojov

– Intermitentnosť niektorých zdrojov

– Výzva: Slnečná a veterná energia sú závislé od poveternostných podmienok.

– Riešenie:

– Uskladňovanie energie: Vývoj batériových technológií a iných foriem akumulácie.

– Smart grid systémy: Inteligentné siete na efektívnu distribúciu a riadenie spotreby energie.

– Investičné náklady

– Výzva: Vysoké počiatočné náklady na inštaláciu technológií.

– Riešenie:

– Finančné stimuly a dotácie: Podpora zo strany štátu, daňové úľavy.

– Pokles cien technológií: Masová výroba a technologický pokrok znižujú náklady.

– Integrácia do existujúcich sietí

– Výzva: Potreba prispôsobiť energetické siete pre variabilné zdroje.

– Riešenie:

– Modernizácia infraštruktúry: Investície do prenosových sústav a riadiacich systémov.

– Decentralizácia výroby: Podpora lokálnych zdrojov energie a mikrogrídov.

Obnoviteľné zdroje energie sú kľúčovým nástrojom v boji proti klimatickej zmene. Ich využívanie umožňuje zásadne znížiť emisie skleníkových plynov, čím sa spomaľuje globálne otepľovanie a jeho negatívne dôsledky. Okrem environmentálnych prínosov prinášajú aj ekonomické a sociálne výhody, ako je tvorba nových pracovných miest a zlepšenie kvality života. Prechod na obnoviteľné zdroje energie je nevyhnutný pre dosiahnutie udržateľnej a nízkouhlíkovej budúcnosti.

Negatívne emisie predstavujú proces odstraňovania oxidu uhličitého (CO₂) z atmosféry a jeho trvalého ukladania v prírodných alebo umelých rezervoároch. Inými slovami, ide o záporné emisie skleníkových plynov, ktoré znižujú celkové množstvo CO₂ v atmosfére, na rozdiel od bežných emisií, ktoré ho zvyšujú.

Význam negatívnych emisií

– Obmedzenie globálneho otepľovania: Podľa Parížskej dohody je cieľom udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C oproti predindustriálnym hodnotám a snažiť sa o jeho obmedzenie na 1,5 °C. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné nielen znižovať emisie, ale aj odstraňovať CO₂, ktorý už bol vypustený do atmosféry.

– Kompenzácia nevyhnutných emisií: Niektoré sektory, ako napríklad letectvo alebo priemyselné procesy, môžu mať ťažkosti s úplným znížením emisií na nulu. Negatívne emisie môžu pomôcť kompenzovať tieto nevyhnutné emisie.

– Zvrátenie klimatickej zmeny: Odstraňovanie CO₂ z atmosféry môže pomôcť zmierniť alebo zvrátiť niektoré dopady klimatickej zmeny a stabilizovať klimatický systém.

Technológie umožňujúce dosiahnuť negatívne emisie

Negatívne emisie možno dosiahnuť prostredníctvom rôznych prírodných a technologických riešení. Tieto metódy sa zameriavajú na sekvestráciu uhlíka – jeho zachytávanie a trvalé ukladanie.

---

Prírodné riešenia (Nature-Based Solutions)

1. Zalesňovanie a obnovovanie lesov

– Opis: Vysádzanie nových stromov a obnova degradovaných lesov.

– Mechanizmus: Stromy absorbujú CO₂ počas fotosyntézy a ukladajú uhlík v biomase a pôde.

– Výhody: Nižšie náklady, zlepšenie biodiverzity, ekosystémových služieb a kvality pôdy.

– Obmedzenia: Potreba veľkých plôch pôdy, riziko uvoľnenia uhlíka pri požiaroch alebo odlesňovaní.

2. Agrolesníctvo

– Opis: Kombinácia poľnohospodárstva a lesníctva pestovaním stromov na poľnohospodárskej pôde.

– Mechanizmus: Stromy na poliach zvyšujú sekvestráciu uhlíka a poskytujú tieň a ochranu pôde.

– Výhody: Zvyšuje produktivitu pôdy, odolnosť voči klimatickým zmenám a biodiverzitu.

3. Obnova mokradí a rašelinísk

– Opis: Ochrana a obnova ekosystémov bohatých na organický uhlík.

– Mechanizmus: Mokrade a rašeliniská ukladajú veľké množstvá uhlíka v pôde pod vodnou hladinou.

– Výhody: Zlepšuje kvalitu vody, biodiverzitu a poskytuje ochranu pred povodňami.

– Obmedzenia: Citlivé na zmeny v hospodárení s vodou, potenciálne uvoľňovanie metánu.

4. Pôdna sekvestrácia uhlíka

– Opis: Zavádzanie poľnohospodárskych postupov, ktoré zvyšujú obsah organického uhlíka v pôde.

– Mechanizmus: Konzervačné obrábanie pôdy, krycie plodiny a rotácia plodín zlepšujú akumuláciu uhlíka.

– Výhody: Zlepšenie úrodnosti pôdy, zadržovanie vody a odolnosti proti erózii.

– Obmedzenia: Potenciálna saturácia pôdy uhlíkom, potreba dlhodobého udržiavania postupov.

---

Technologické riešenia

1. Bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka (BECCS)

Opis: Kombinácia výroby energie z biomasy s technológiami zachytávania a ukladania emitovaného CO₂.

– Mechanizmus: Spaľovaním biomasy sa vyrába energia; uvoľnený CO₂ sa zachytí a uloží pod zemou.

– Výhody: Výroba obnoviteľnej energie pri súčasnom odstraňovaní CO₂ z atmosféry.

– Obmedzenia: Potreba rozsiahlych plôch pre pestovanie biomasy, konkurencia s potravinovou výrobou, vysoké náklady.

2. Priame zachytávanie CO₂ zo vzduchu (Direct Air Capture – DAC)

– Opis: Technológie, ktoré odstraňujú CO₂ priamo z atmosféry pomocou chemických procesov.

– Mechanizmus: Vzduch prechádza cez filtre alebo sorbenty, ktoré viažu CO₂; následne je CO₂ uvoľnený a uložený.

– Výhody: Možnosť umiestnenia kdekoľvek, nevyžaduje veľké plochy pôdy.

– Obmedzenia: Vysoké energetické nároky, náklady na technológiu a infraštruktúru.

3. Minerálna karbonatácia

– Opis: Proces, pri ktorom CO₂ reaguje s určitými minerálmi za vzniku stabilných uhličitanov.

– Mechanizmus: Zrýchlenie prirodzeného zvetrávania hornín, čím sa trvalo ukladajú uhlíkové zlúčeniny.

– Výhody: Dlhodobé a stabilné ukladanie uhlíka.

– Obmedzenia: Potreba ťažby a dopravy veľkých objemov hornín, energetická náročnosť.

4. Biochar

– Opis: Výroba uhlíkatého materiálu (biochar) pyrolýzou biomasy a jeho aplikácia do pôdy.

– Mechanizmus: Biochar stabilne ukladá uhlík v pôde a zlepšuje jej vlastnosti.

– Výhody: Zlepšenie kvality pôdy, zvýšenie výnosov plodín, dlhodobé ukladanie uhlíka.

– Obmedzenia: Obmedzená dostupnosť biomasy, potreba riešenia distribúcie a aplikácie.

5. Alkalinizácia oceánov

– Opis: Pridávanie alkalických látok do oceánov za účelom zvýšenia ich schopnosti absorbovať CO₂.

– Mechanizmus: Chemické zmeny v morskej vode vedú k zvýšeniu rozpustnosti CO₂.

– Výhody: Veľký potenciál ukladania uhlíka.

– Obmedzenia: Nedostatočne preskúmané ekologické dopady, technické a logistické výzvy.

---

Výzvy a úvahy pri implementácii negatívnych emisií

– Náklady a financovanie: Mnohé technológie sú finančne náročné a vyžadujú investície do výskumu a rozvoja.

– Energetická náročnosť: Niektoré metódy, ako DAC, vyžadujú veľké množstvo energie, čo môže ovplyvniť ich celkový prínos.

– Sociálne a environmentálne dopady: Potenciálna konkurencia s potravinárstvom, vplyv na biodiverzitu, potreba zohľadniť etické aspekty.

– Technologické obmedzenia: Niektoré technológie sú ešte v počiatočných fázach vývoja a vyžadujú ďalší výskum.

– Politická a verejná podpora: Úspešná implementácia závisí od regulácií, stimulov a prijatia zo strany spoločnosti.

Negatívne emisie sú dôležitou súčasťou globálnych snáh o zníženie koncentrácie CO₂ v atmosfére a obmedzenie globálneho otepľovania. Kombinácia prírodných a technologických riešení môže pomôcť dosiahnuť ciele stanovené v medzinárodných dohodách. Je však nevyhnutné:

– Investovať do výskumu a vývoja týchto technológií.

– Zabezpečiť udržateľnosť a zohľadniť sociálne dopady implementovaných opatrení.

– Integrovať negatívne emisie do širších stratégií znižovania emisií a adaptácie na klimatickú zmenu.

– Spolupracovať na globálnej úrovni, aby sa dosiahla efektívna a spravodlivá realizácia týchto riešení.

Negatívne emisie nie sú náhradou za znižovanie existujúcich emisií, ale sú doplňujúcim nástrojom v boji proti klimatickej zmene. Kombinácia redukcie emisií a aktívneho odstraňovania CO₂ z atmosféry je kľúčová pre zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre ďalšie generácie.

Meteorológovia a klimatológovia z celého sveta predstavili prvé prognózy pre jar 2025, ktoré naznačujú pokračovanie trendu globálneho otepľovania. Na základe najnovších klimatických modelov sa očakáva, že priemerné teploty budú opäť vyššie než dlhodobý priemer, čo môže mať výrazné dopady na počasie, ekosystémy a ľudské aktivity.

Očakávané teplotné anomálie

Podľa predpovedí by jar 2025 mohla priniesť zvýšenie priemerných teplôt o 1 až 1,5 °C nad normál v mnohých regiónoch. Táto teplotná anomália je spojená s pokračujúcim nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, najmä oxidu uhličitého (CO₂), ktorý dosiahol rekordné hodnoty presahujúce 420 ppm v roku 2023.

Vplyv na počasie a klímu

Vyššie teploty môžu viesť k:

– Skoršiemu nástupu vegetačného obdobia, čo ovplyvní poľnohospodárstvo a môže narušiť tradičné pestovateľské cykly.

– Zvýšenej frekvencii extrémnych poveternostných udalostí, ako sú vlny horúčav, suchá alebo intenzívne zrážky.

– Topeniu snehu a ľadovcov, čo ovplyvní zásoby vody v horských oblastiach a môže viesť k povodniam.

Dopady na ekosystémy a spoločnosť

– Poľnohospodárstvo: Rastúce teploty a zmeny v zrážkových vzorcoch môžu ovplyvniť úrodu plodín, zvýšiť riziko škodcov a chorôb.

– Zdravie obyvateľstva: Vlny horúčav môžu predstavovať riziko pre zdravie, najmä pre zraniteľné skupiny ako sú starší ľudia a deti.

– Biodiverzita: Zmeny klímy môžu narušiť prirodzené habitaty, ohroziť druhy citlivé na teplotu a podporiť šírenie inváznych druhov.

Príčiny pokračujúceho otepľovania

Hlavnými faktormi prispievajúcimi k globálnemu otepľovaniu sú:

– Spaľovanie fosílnych palív: Ropa, uhlie a zemný plyn sú hlavnými zdrojmi CO₂.

– Odlesňovanie: Strata lesov znižuje schopnosť planéty absorbovať CO₂.

– Poľnohospodárstvo: Emisie metánu (CH₄) zo živočíšnej výroby a ryžových polí prispievajú k skleníkovému efektu.

Výzvy a opatrenia

Meteorológovia zdôrazňujú potrebu:

– Zníženia emisií skleníkových plynov: Prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvýšenie energetickej efektívnosti a podpora udržateľnej dopravy.

– Adaptácie na zmenu klímy: Investície do odolnej infraštruktúry, udržateľné poľnohospodárske praktiky a ochrana vodných zdrojov.

– Medzinárodnej spolupráce: Implementácia globálnych dohôd, ako je Parížska dohoda, na koordinované riešenie klimatických výziev.

Predpovede na jar 2025 sú ďalším dôkazom toho, že trend globálneho otepľovania pokračuje a jeho dopady sú čoraz citeľnejšie. Je nevyhnutné, aby vlády, organizácie aj jednotlivci podnikli konkrétne kroky na zmiernenie klimatickej zmeny a prispôsobili sa novým podmienkam. Iba spoločným úsilím môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre nás aj pre ďalšie generácie. JaroR

Klimatická adaptácia a mitigácia sú dva základné prístupy k riešeniu výziev, ktoré so sebou prináša klimatická zmena. Zatiaľ čo mitigácia sa zameriava na riešenie príčin klimatickej zmeny, adaptácia sa sústreďuje na prispôsobenie sa jej dôsledkom. Obe stratégie sú nevyhnutné a navzájom sa dopĺňajú pri snahe o zabezpečenie udržateľnej budúcnosti.

Klimatická mitigácia

Mitigácia (z angl. mitigation) znamená zmierňovanie alebo obmedzovanie emisií skleníkových plynov, s cieľom spomaliť globálne otepľovanie a znížiť rozsah budúcich zmien klímy. Ide o opatrenia, ktoré majú predchádzať alebo znižovať intenzitu klimatickej zmeny.

Ciele mitigácie:

– Znížiť emisie skleníkových plynov (ako CO₂, CH₄, N₂O) do atmosféry.

– Zvýšiť sekvestráciu uhlíka – t. j. odstraňovanie CO₂ z atmosféry a jeho ukladanie v prírodných systémoch (napr. v lesoch, pôde).

– Znížiť radiačné nútenie – obmedziť faktory, ktoré prispievajú k zachytávaniu tepla v atmosfére.

Príklady mitigačných opatrení:

1. Prechod na obnoviteľné zdroje energie:

– Využívanie solárnej, veternej, vodnej energie a biomasy namiesto fosílnych palív.

2. Zvýšenie energetickej efektívnosti:

– Úsporné spotrebiče, energeticky efektívne budovy, modernizácia priemyselných procesov.

3. Trvalo udržateľná doprava:

– Podpora verejnej dopravy, elektromobility, cyklistiky a pešej chôdze.

4. Ochrana a obnova lesov:

– Zalesňovanie a zabránenie odlesňovaniu na zvýšenie sekvestrácie uhlíka.

5. Inovatívne technológie:

– Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS), vývoj nízkouhlíkových technológií.

---

Klimatická adaptácia

Adaptácia znamená prispôsobenie sa súčasným alebo očakávaným dôsledkom klimatickej zmeny. Cieľom je znížiť zraniteľnosť sociálnych, ekonomických a environmentálnych systémov a zvýšiť ich odolnosť voči negatívnym vplyvom klímy.

Ciele adaptácie:

– Zmiernť negatívne dôsledky klimatickej zmeny na spoločnosť a prírodu.

– Využiť možné príležitosti vyplývajúce z meniacich sa klimatických podmienok.

– Zlepšiť odolnosť komunít, infraštruktúry a ekosystémov voči klimatickým rizikám.

Príklady adaptačných opatrení:

1. Vodohospodárske opatrenia:

– Budovanie protipovodňových bariér, zlepšenie odvodňovacích systémov, efektívne hospodárenie s vodou.

2. Poľnohospodársko-lesnícke postupy:

– Pestovanie odolných plodín, zmena časovania sejby, agrolesnícke systémy.

3. Urbanistické riešenia:

– Vytváranie zelených plôch v mestách, zlepšenie tepelnej odolnosti budov, adaptácia infraštruktúry.

4. Zdravotné opatrenia:

– Posilnenie systémov včasného varovania, pripravenosť na extrémne teploty, prevencia šírenia chorôb.

5. Ekosystémové prístupy:

– Ochrana biodiverzity, obnova mokradí, udržateľné hospodárenie so zdrojmi.

---

Prepojenie medzi mitigáciou a adaptáciou

Hoci sú mitigácia a adaptácia odlišné prístupy, navzájom sa dopĺňajú a ich kombinácia je kľúčová pre efektívne zvládnutie klimatickej zmeny.

– Synergie:

Niektoré opatrenia môžu súčasne prispievať k mitigácii aj adaptácii. Napríklad zalesňovanie zvyšuje sekvestráciu uhlíka (mitigácia) a zároveň zlepšuje zadržiavanie vody a zabraňuje erózii (adaptácia).

– Integrované stratégie:

Plánovanie by malo zohľadňovať oba prístupy, aby sa maximalizovali prínosy a minimalizovali konflikty medzi cieľmi.

---

Význam pre spoločnosť a životné prostredie

– Obmedzenie následkov klimatickej zmeny: Mitigácia je nevyhnutná na zníženie rozsahu budúcej klimatickej zmeny a predchádzanie najhorším scenárom.

– Pripravenosť na nevyhnutné zmeny: Adaptácia umožňuje spoločnostiam a ekosystémom zvládať už prebiehajúce a očakávané zmeny klímy.

– Ekonomické prínosy: Investície do mitigácie a adaptácie môžu priniesť dlhodobé úspory tým, že znížia náklady spojené s poškodením spôsobeným klimatickou zmenou.

– Sociálna spravodlivosť: Opatrenia by mali zohľadňovať potreby najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, ktoré sú najviac postihnuté dôsledkami klimatickej zmeny.

---

Výzvy pri implementácii

– Finančné náklady: Realizácia mitigačných a adaptačných opatrení vyžaduje značné investície, ktoré môžu byť pre niektoré krajiny alebo komunity náročné.

– Technologické obmedzenia: Nedostatok prístupu k moderným technológiám môže obmedziť schopnosť implementovať efektívne riešenia.

– Politická vôľa: Úspech závisí od záväzku vlád, organizácií a jednotlivcov k prijatiu potrebných opatrení.

– Spolupráca: Klimatická zmena je globálny problém, ktorý vyžaduje medzinárodnú spoluprácu a koordináciu.

Klimatická adaptácia a mitigácia sú neoddeliteľnými súčasťami globálnej reakcie na klimatickú zmenu. Zatiaľ čo mitigácia sa snaží riešiť príčiny tým, že znižuje emisie a stabilizuje koncentrácie skleníkových plynov, adaptácia sa zameriava na zvládnutie následkov a zvyšovanie odolnosti spoločnosti a ekosystémov. Úspešná kombinácia oboch prístupov je kľúčová pre zabezpečenie udržateľnej a bezpečnej budúcnosti pre všetkých.

Klimatický pakt spája ľudí a organizácie pre jeden spoločný cieľ: opatrenia v oblasti klímy. Naša komunita spoločne dosiahla významné míľniky, poháňané neochvejným odhodlaním, spoluprácou a vášňou. Pozrite si náš plagát a pozrite si výnimočné momenty roku 2024. JaroR

Dokument s názvom „Manuál pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy“ je zameraný na regionálne a miestne orgány a zdôrazňuje štyri kľúčové akcie pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy:

• Komunikácia: Poskytovanie jasných a dostupných informácií.
• Zapojenie zainteresovaných strán a komunít.
• Prepájanie zainteresovaných strán a občanov s cieľom uľahčiť spoluprácu.
• Umožnenie kolektívnej a individuálnej akcie.

Manuál sprevádza používateľov relevantnými participatívnymi aktivitami a zdôrazňuje nástroje, osvedčené postupy a príklady pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do všetkých krokov cyklu plánovania adaptácie na zmenu klímy, ako je uvedené v nástroji Regionálna podpora adaptácie (RAST).

Manuál je rozdelený do šiestich krokov, ktoré zodpovedajú krokom v cykle plánovania adaptácie na zmenu klímy.

Krok 1: Príprava základov pre adaptáciu Tento krok je kľúčový, pretože zahŕňa zhromažďovanie a organizovanie základných prvkov potrebných na začatie procesu plánovania adaptácie. To zahŕňa identifikáciu kľúčových zainteresovaných strán a občanov zapojených do celého procesu. V tomto kroku si môžete vytvoriť stratégiu zapojenia, ktorá je prispôsobená vášmu miestnemu kontextu.

Kroky 2, 3 a 4: Posudzovanie klimatických rizík a zraniteľnosti a identifikácia, posudzovanie a výber adaptačných možností V týchto krokoch môžete konzultovať zainteresované strany a občanov s cieľom zlepšiť svoju stratégiu alebo plán adaptácie na zmenu klímy.

Krok 5: Implementácia adaptačných politík a opatrení Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do implementácie politík a opatrení na adaptáciu na zmenu klímy je kľúčové pre zabezpečenie ich účinnosti.

Krok 6: Monitorovanie, hodnotenie a učenie sa Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do monitorovania, hodnotenia a učenia sa môže posilniť ich pochopenie potrieb a podporiť ich podporu a zapojenie sa do implementácie vášho plánu adaptácie na zmenu klímy.

V manuáli nájdete konkrétne príklady nástrojov, osvedčených postupov a skúseností, ktoré vám pomôžu efektívne zapojiť zainteresované strany a občanov do všetkých krokov plánovania adaptácie na zmenu klímy. JaroR

Dokument sa zaoberá problematikou dezinformácií o klíme, najmä v kontexte miest a ich úsilia o boj proti zmene klímy. Dezinformácie o klíme predstavujú hrozbu, pretože podkopávajú dôveru verejnosti voči vedcom, inštitúciám a voleným predstaviteľom, čo sťažuje implementáciu politík v oblasti klímy. Dokument uvádza príklady dezinformačných kampaní zameraných na starostov miest, ako napríklad Rafala Trzaskowského vo Varšave a Sadiqa Khana v Londýne.

Dezinformácie sa šíria najmä prostredníctvom digitálnych platforiem, ktoré uprednostňujú kontroverzný obsah a nemajú dostatočný dohľad nad šírením nepravdivých informácií. Dokument rozlišuje medzi dezinformáciami, ktoré sú zámerne šírené s cieľom manipulovať, a mylnými informáciami, ktoré sú šírené neúmyselne.

Dokument identifikuje niekoľko stratégií na boj proti dezinformáciám o klíme:

• Informovanie občanov: Poskytovanie jasných a presných informácií o politikách a riešeniach v oblasti klímy.
• Zapojenie verejnosti: Zapojenie komunít do diskusií a rozhodovaní o klíme.
• Inšpirácia k akcii: Zvýraznenie úspešných klimatických iniciatív a ich pozitívnych dopadov.
• Posilnenie postavenia ľudí: Vybavenie jednotlivcov znalosťami a nástrojmi na presadzovanie opatrení.

Dokument uvádza príklady miest, ktoré úspešne implementovali tieto stratégie, ako napríklad Despenaderos v Argentíne, Paríž vo Francúzsku a Guelph v Kanade.

Dôležitou súčasťou boja proti dezinformáciám je efektívna komunikácia o opatreniach v oblasti klímy. Dokument zdôrazňuje tieto zásady:

• Zostaňte pozitívni: Zamerajte sa na výhody opatrení v oblasti klímy.
• Zamerajte sa na výhody: Vysvetlite výhody opatrení spôsobom, ktorému ľudia rozumejú.
• Buďte konkrétni: Hovorte o konkrétnych problémoch a používajte fakty a čísla.
• Je to o ľuďoch: Komunikujte s ľuďmi na ich úrovni a rešpektujte ich.

Dokument zdôrazňuje, že boj proti dezinformáciám je zložitý a vyžaduje si spoločné úsilie vlád, inštitúcií a jednotlivcov. S nástupom umelej inteligencie bude ešte ťažšie rozlíšiť medzi pravdou a lžou, preto je dôležité budovať stratégie na vysvetľovanie výhod opatrení v oblasti klímy a vyvracanie dezinformácií.

V dokumente sa nachádza aj glosár s definíciami kľúčových pojmov a zoznam zdrojov s ďalšími informáciami o dezinformáciách o klíme.

Skupina Global Health Resilience v oddelení vied o Zemi v Barcelonskom superpočítačovom centre (BSC) má k dispozícii tri nové pozície:

Rok 2024 je potvrdený službou Copernicus Climate Change Service (C3S) ako celosvetovo najteplejší zaznamenaný rok a prvý kalendárny rok, kedy priemerná globálna teplota prekročila o 1,5 °C svoju predindustriálnu úroveň. C3S je implementovaný v mene Európskej komisie Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktorého vedci monitorujú kľúčové klimatické indikátory a dokumentujú bezprecedentné denné, mesačné a ročné teplotné záznamy počas roku 2024. Klíma vyvolaná človekom zmena zostáva hlavnou hnacou silou extrémnych teplôt vzduchu a morskej hladiny; zatiaľ čo iné faktory, ako napríklad južná oscilácia El Niño (ENSO), tiež prispeli k nezvyčajným teplotám pozorovaným počas roka.

Nedávno zavedený Európskou úniou („ EÚ “), mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc („ CBAM “) sa vzťahuje na dovoz do EÚ z „tretích krajín“ ( t. j . z krajín mimo EÚ) so širokým cieľom znížiť emisie uhlíka. emisií a presadzovanie cieľov EÚ v oblasti klímy. Dávno pred prijatím CBAM v máji 2023 spustila EÚ v roku 2005 prvý trh s uhlíkom na svete a zaviedla systém obchodovania s emisiami (ďalej len „ ETS “ a ETS EÚ, „ EU ETS “). (Viac na lexology.com)

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) je medzinárodný orgán zriadený v roku 1988 pod záštitou Organizácie Spojených národov (OSN). Jeho zriaďovateľmi sú Svetová meteorologická organizácia (WMO) a Program OSN pre životné prostredie (UNEP).

Úloha a ciele IPCC

Hlavnou úlohou IPCC je poskytovať vedecky podložené hodnotenia týkajúce sa klimatickej zmeny, jej vplyvov, budúcich rizík a možností adaptácie a zmierňovania. IPCC neuskutočňuje vlastný výskum ani nevyvíja klimatické modely, ale zhromažďuje, analyzuje a syntetizuje výsledky tisícov vedeckých štúdií publikovaných po celom svete.

Kľúčové funkcie IPCC

1. Príprava hodnotiacich správ

– Hodnotiace správy (Assessment Reports) sú hlavnými publikáciami IPCC, ktoré vydáva približne každých 6–7 rokov.

– Tieto správy poskytujú komplexný prehľad o aktuálnom stave vedeckého poznania o klimatickej zmene.

– Každá správa sa skladá z príspevkov troch pracovných skupín:

• Pracovná skupina I (WGI): Fyzikálne vedecké základy klimatickej zmeny.
• Pracovná skupina II (WGII): Dopady, adaptácia a zraniteľnosť.
• Pracovná skupina III (WGIII): Zmierňovanie klimatickej zmeny.

2. Špeciálne správy

– Okrem hlavných hodnotiacich správ vydáva IPCC aj špeciálne správy na konkrétne témy, ako napríklad:

• Špeciálna správa o globálnom oteplení o 1,5 °C (2018).
• Špeciálna správa o zmene klímy a pôde (2019).
• Špeciálna správa o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme (2019).

3. Metodické správy

– Poskytujú smernice pre národné vlády na zostavovanie inventúr emisií skleníkových plynov a na iné metodické postupy.

---

Význam a vplyv IPCC

– Vedecký konsenzus

– Správy IPCC predstavujú konsenzus vedeckej komunity týkajúci sa klimatickej zmeny.

– Zapojenie vedeckých expertov z celého sveta zabezpečuje širokú reprezentáciu a znižuje možnosť zaujatosti.

– Základ pre politické rozhodnutia

– Správy IPCC slúžia ako dôležitý podklad pre tvorbu klimatických politík na národnej aj medzinárodnej úrovni.

– Sú základom pre medzinárodné dohody, ako je Rámcová dohoda OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Parížska dohoda z roku 2015.

– Vzdelávanie a osveta

– IPCC pomáha zvyšovať povedomie verejnosti o vážnosti a naliehavosti klimatickej zmeny.

– Poskytuje dôveryhodné informácie pre vzdelávacie inštitúcie, médiá a verejnosť.

---

Proces tvorby správ

– Otvorený a transparentný prístup

– Správy sú pripravované tímami vedcov z rôznych krajín a disciplín.

– Proces recenzovania zahŕňa expertov aj vládnych zástupcov, čo zaisťuje vysokú kvalitu a objektivitu.

– Komentáre a pripomienky sú starostlivo posudzované a dokumentované.

– Spolupráca s vládami

– Vládni predstavitelia majú možnosť pripomienkovať správy, najmä Sumáre pre tvorcov politík (SPM).

– Toto zabezpečuje, že správy sú relevantné pre politické rozhodovanie, pričom zostávajú vedecky nezávislé.

---

Ocenenia a uznanie

– Nobelova cena za mier (2007)

– IPCC spolu s Alom Gorom získali Nobelovu cenu za mier za „úsilie budovať a šíriť väčšie poznanie o spôsobenej klimatickou zmenou človekom a položenie základov pre opatrenia potrebné na jej zvládnutie“.

Výzvy a budúce smerovanie

Neustále aktualizovanie poznatkov

– Klimatická veda sa rýchlo vyvíja, čo kladie nároky na pravidelnú aktualizáciu správ a zapojenie nových výskumných zistení.

Zvyšovanie inkluzivity

– Snaha o zapojenie vedcov z rozvojových krajín a zlepšenie geografickej a genderovej diverzity v tímoch autorov.

Komunikácia a prístupnosť

– Zdôraznenie potreby jasného a zrozumiteľného komunikovania vedeckých zistení širokej verejnosti a tvorcom politík.

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) hrá kľúčovú úlohu v globálnom úsilí o pochopenie a riešenie klimatickej zmeny. Poskytuje dôveryhodné a nezávislé vedecké informácie, ktoré sú základom pre politické rozhodnutia a medzinárodnú spoluprácu. Jeho práca prispieva k lepšiemu porozumeniu klimatických výziev a podporuje opatrenia smerujúce k udržateľnej budúcnosti.

Globálne snahy o riešenie zmeny klímy budú mať tvrdú ranu, ak novozvolený americký prezident Donald Trump opäť vytiahne krajinu z Parížskej dohody, varoval šéf EÚ pre politiku v oblasti zmeny klímy.