Na nedávnej konferencii COP30 v Brazílii vyslal prezident podujatia jasný odkaz: Nastal čas prestať len hovoriť o klimatických cieľoch a je nutné konečne začať konať. Podľa jeho slov už nestačí, aby sa klimatické (viac…)
Podľa dnes zverejneného brífingu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zvyšujúce sa teploty v dôsledku klimatických zmien zvyšujú riziko vystavenia ľudí takzvaným mykotoxínom, prirodzene sa vyskytujúcim toxínom produkovaným hubami, ktoré sa nachádzajú v určitých potravinách, krmivách a plodinách. Tieto toxíny môžu poškodiť zdravie a zabránenie nárastu kontaminácie si vyžaduje spoločné opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni, vo výskume, politikách a praxi na účinné zníženie rizík. ( Viac na eea.europa.eu)
Klimatická neutralita znamená stav, v ktorom konkrétny subjekt – napríklad podnik, mesto, krajina alebo produkt – dosahuje nulovú čistú bilanciu emisií skleníkových plynov. Inými slovami, klimaticky neutrálna spoločnosť či produkt vyprodukuje len také množstvo skleníkových plynov, aké dokáže kompenzovať alebo odstrániť. Tento stav sa dosahuje predovšetkým prostredníctvom kombinácie znižovania emisií a kompenzačných opatrení, ktoré odstránia už vyprodukované emisie z atmosféry.
Ako sa dosahuje klimatická neutralita?
Na dosiahnutie klimatickej neutrality je potrebné podniknúť nasledujúce kroky:
1. Meranie emisií (analýza uhlíkovej stopy) – Zistenie, aké množstvo skleníkových plynov (najmä CO₂) sa celkovo vyprodukuje z rôznych aktivít, procesov alebo produktov.
2. Redukcia emisií – Zavedenie opatrení na minimalizáciu výpustov skleníkových plynov. To zahŕňa prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti, využívanie nízko-uhlíkových technológií, znižovanie odpadu či investície do zelenej infraštruktúry.
3. Kompenzácia emisií – Pokiaľ nie sú všetky emisie úplne eliminovateľné, pristupuje sa k ich vyvažovaniu cez tzv. uhlíkové offsety (uhlíkové kompenzácie), ktoré sa realizujú napríklad cez projekty výsadby stromov, obnovy prírodných ekosystémov alebo technológie zachytávania uhlíka (carbon capture).
Výsledkom je stav, v ktorom sa „uhlíková bilancia“ znižuje na nulu.
Konkrétne príklady klimatickej neutrality:
1. Klimatická neutralita podnikov (carbon neutral companies)
Klimaticky neutrálny podnik meria, reportuje a cieľavedome znižuje svoje emisie skleníkových plynov. Firmy sa môžu stať neutrálne napríklad cez zlepšovanie energetickej efektívnosti, prechod na obnoviteľné energie pre svoju výrobu, znižovanie emisií z dopravy či znižovanie množstva produkovaného odpadu. Na dovyrovnanie zostávajúcich emisií firmy často nakupujú uhlíkové kredity alebo investujú do projektov, ktoré umožnia odstránenie emisií.
2. Klimatická neutralita miest (carbon neutral cities)
Mestá stanovujú rôzne stratégie a opatrenia ako obmedziť emisie vo všetkých svojich sektoroch – doprave, energetike, odpadoch, verejnej infraštruktúre aj súkromných domácnostiach. Typické opatrenia sú rozvoj bezemisnej dopravy, podpora cyklodopravy, energetická renovácia budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Konečným cieľom je, aby mesto dospelo k stavu, kde zostávajúce emisie dokáže úspešne kompenzovať.
3. Klimatická neutralita produktov a služieb (carbon neutral products)
Klimaticky neutrálny produkt má celkovú uhlíkovú stopu vyrovnanú na nulu v rámci celého životného cyklu. Od výroby, cez použitie, až po likvidáciu alebo recykláciu produktu sú emisie minimalizované a tie zostávajúce sú vykompenzované prostredníctvom certifikovaných offsetových projektov. Typickými príkladmi sú výrobky označené certifikátmi uhlíkovej neutrality (označenie „carbon neutral“) – od kozmetiky, potravín až po elektroniku.
Rozdiel medzi klimatickou neutralitou a čistou nulou („net zero“):
– Klimatická neutralita („carbon neutrality“) označuje vyváženie emisií pomocou kompenzácií. Nie vždy musí znamenať maximálne úsilie o úplné odstránenie emisií, dôležité je konečné vyrovnanie (balans emisií a offsetov).
– Čistá nula („net zero emissions“) hovorí o stave, kedy subjekt urobí maximálne možné kroky na radikálne zníženie emisií prakticky na úplné minimum, a len malú zostávajúcu časť emisií následne kompenzuje cez dlhodobé úložisko uhlíka.
Inými slovami, „čistá nula“ je spravidla ambicióznejší cieľ, keďže dôraz kladie predovšetkým na prísne minimalizačné opatrenia.
Prečo je klimatická neutralita dôležitá?
Dosiahnutie klimatickej neutrality je nevyhnutným krokom v boji proti globálnemu otepľovaniu a klimatickej kríze. Pomáha stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére, spomaliť zmenu klímy a obmedziť negatívne vplyvy klimatickej zmeny na životné prostredie, spoločnosť a ekonomiku. V dlhodobom horizonte predstavuje kľúč k udržateľnej, ekologickej a klimaticky stabilnej budúcnosti. JaroR
Klimatická zmena zásadným spôsobom ovplyvňuje ľudské zdravie rôznymi priamymi i nepriamymi cestami. Vplyvy klimatickej zmeny na zdravie možno rozdeliť na niekoľko hlavných oblastí: (viac…)
Projekt Agro2Circular, financovaný Európskou úniou, vydal knihu osvedčených postupov zameranú na podporu obehového hospodárstva v agropotravinárskom sektore. Táto publikácia zhromažďuje poznatky z desiatich inovatívnych demonštračných projektov týkajúcich sa recyklácie, potravinárstva, kozmetiky, obalov a digitalizácie. Kniha poskytuje návody pre zainteresované strany, ako upcyklovať poľnohospodársky a potravinársky odpad a efektívne nakladať s komplexnými materiálmi. Jej cieľom je šíriť vedomosti, podporovať inováciu a pomáhať pri tvorbe politík smerujúcich k udržateľnejšiemu agropotravinárskemu odvetviu.
Zelené financie (Green Finance) predstavujú finančné aktivity a nástroje, ktorých hlavným cieľom je podporovať projekty a iniciatívy prispievajúce k ochrane životného prostredia, zmierneniu klimatickej zmeny a podpore udržateľného ekonomického rastu. Ide o financovanie ekologicky orientovaných aktivít, napríklad investícií do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, zelenej infraštruktúry, ekologickej dopravy, trvalo udržateľného poľnohospodárstva či ochrany prírody a biodiverzity.
Medzi najčastejšie využívané formy zeleného financovania patria:
– Zelené dlhopisy (Green Bonds): Dlhopisy určené výlučne na financovanie environmentálne prospešných projektov.
– Zelené bankové úvery a pôžičky (Green Loans): Finančné produkty určené na podporu investícií do projektov s pozitívnym ekologickým dopadom.
– Zelené fondy a investičné produkty: Investičné fondy a produkty zamerané na ekologicky, sociálne a riadiaco (ESG) zodpovedné aktivity.
– Dotácie a grantové nástroje: Verejné finančné prostriedky vyčlenené na podporu udržateľných riešení a environmentálnych projektov.
– Priame súkromné investície do environmentálne udržateľných projektov.
Čo sú zelené investície?
Zelené investície (Green Investments) predstavujú konkrétne investovanie finančných prostriedkov do projektov, podnikov či technológií, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie a prispievajú k udržateľnosti. Hlavným cieľom zelených investícií je financovať projekty a iniciatívy, ktoré pomáhajú riešiť environmentálne výzvy, napríklad znižovanie emisií CO₂ a zmierňovanie klimatických zmien.
K typickým príkladom zelených investícií patria:
1. Obnoviteľné zdroje energie – solárna, veterná, vodná alebo geotermálna energia.
2. Energetická efektívnosť budov a technológií – rekonštrukcie budov, technológie šetriace energiu (napr. izolácia, LED osvetlenie).
3. Nízkouhlíková mobilita a doprava – elektromobilita, nízkoemisná verejná doprava a infraštruktúra s tým spojená.
4. Zelená infraštruktúra – zelené budovy, udržateľné stavebné materiály, adaptačné opatrenia v mestách.
5. Ochrana prírody, lesov a ekosystémov – financovanie obnovy prírody, zalesňovania, ochrany biotopov a biodiverzity.
6. Udržateľné poľnohospodárstvo a potravinárstvo – ekologické hospodárstvo, regeneratívne poľnohospodárstvo, miestna produkcia a distribúcia potravín.
7. Recyklácia a cirkulárna ekonomika – podpora projektov, ktoré umožňujú predchádzať vzniku odpadu, lepšie využívať zdroje a predĺžiť životnosť produktov.
8. Environmentálne a klimatické inovácie a nové technológie – startupy a podniky vyvíjajúce technológie na zachytávanie uhlíka, uhlíkovo neutrálne produkty či riešenia podporujúce efektívnosť využitia zdrojov.
Aký je ich význam pre udržateľnosť a zmierňovanie klimatických zmien?
Zelené financie a investície zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnom úsilí o prechod k ekonomike, ktorá je klimaticky neutrálná, environmentálne udržateľná a odolná voči environmentálnym rizikám. Pomáhajú:
– Mobilizovať kapitál – Podporujú presmerovanie prostriedkov od environmentálne škodlivých činností smerom k udržateľným riešeniam.
– Znižovať emisie skleníkových plynov – Podporou nízkoemisných technológií a obnoviteľných zdrojov energie významne znižujú uhlíkovú stopu.
– Podporovať odstup od fosílnych zdrojov energií – Urýchľujú transformáciu energetického sektora a znižujú závislosť na fosílnych palivách.
– Umožňovať adaptáciu na klimatické zmeny – Financovanie adaptačných opatrení pomáha mesto i regiónom zvyšovať odolnosť voči dopadom klimatickej zmeny.
– Znižovať environmentálne riziká (rizikový manažment) – Integrácia environmentálnych aspektov do finančných a investičných rozhodnutí pomáha identifikovať a znižovať dlhodobé riziká.
Zelené financie a investície predstavujú strategický nástroj na dosiahnutie udržateľných cieľov, mobilizujú potrebný kapitál a zdroje na podporu aktivít vedúcich k zlepšeniu životného prostredia a k efektívnemu boju proti klimatickej zmene. Rastúci význam takýchto finančných aktivít zvyšuje tlak na firmy, finančné inštitúcie a verejný sektor, aby sa podieľali na transformácii k zelenej a udržateľnej ekonomike. JaroR
Zelená infraštruktúra (Green Infrastructure) predstavuje súbor prírodných a poloprírodných prvkov a riešení, ktoré plnia environmentálne funkcie a poskytujú široké spektrum ekologických, sociálnych a ekonomických prínosov. Ide napríklad o mestské parky, zelené strechy, dažďové záhrady, ale aj lesy, vodné plochy, riečne koridory či mokrade. V mestskom prostredí ide často o cielené integrácie vegetácie a prírodných prvkov do infraštruktúry miest s cieľom podporovať ekologickú stabilitu, adaptáciu na klimatické zmeny a zlepšovať kvalitu života.
Medzi príklady zelenej infraštruktúry patria:
– Mestské parky a lesoparky
– Zelené strechy a fasády budov
– Dažďové záhrady a systémy zachytávania dažďovej vody
– Prírodné mokrade a retenčné jazierka
– Stromoradia a aleje
– Zelené koridory a cyklotrasy so zeleňou
– Mestské záhrady a komunitné záhrady
– Riečne nivy a územia prirodzeného záplavového hospodárenia
Ako prispieva zelená infraštruktúra k zmierňovaniu klimatickej zmeny?
Zelená infraštruktúra neplní iba estetickú funkciu, má významný vplyv na zmiernenie prejavov klimatických zmien a ich dopadov, a to viacerými spôsobmi:
1. Regulácia mikroklímy:
– Znižovanie teploty v mestách: Zeleň pomáha eliminovať „efekt mestského tepelného ostrova“ (Urban Heat Island Effect), čím zmierňuje nárast tepla v mestských oblastiach.
– Zvýšená vlhkosť a lepšia kvalita ovzdušia: Stromy a iná vegetácia znižujú prašnosť a absorbujú znečisťujúce látky.
2. Manažment zrážkových vôd:
– Zníženie rizika povodní: Rastliny a prírodné povrchy zadržiavajú a spomaľujú zrážkovú vodu a zabezpečujú jej postupné vsakávanie do pôdy, čím znižujú tlaky na kanalizačné systémy.
– Čistenie vôd: Rastliny filtrujú znečistenie a pomáhajú zlepšovať kvalitu vôd.
3. Sekvestrácia uhlíka (absorpcia a ukladanie CO₂):
– Zeleň (najmä stromy a kríky) pohlcuje oxid uhličitý z atmosféry a prispieva k dlhodobému skladovaniu uhlíka.
4. Podpora biodiverzity:
– Zelená infraštruktúra poskytuje prírodné biotopy a koridory pre voľne žijúce organizmy, čím posilňuje odolnosť ekosystémov voči klimatickým stresom.
5. Adaptácia a odolnosť miest voči zmenám klímy:
– Pomáha mestám lepšie sa prispôsobiť meniacim sa klimatickým podmienkam, ako sú horúce letá, častejšie intenzívne zrážky a iné extrémy počasia.
6. Zlepšenie kvality života a verejného zdravia:
– Zeleň výrazne prispieva k potvrdeným priaznivým účinkom na fyzické a mentálne zdravie obyvateľov, čím spoločnosť robí odolnejšou voči negatívnym dôsledkom zmien klímy.
7. Sociálno-ekonomické benefity:
– Zvyšovanie príťažlivosti a hodnoty nehnuteľností
– Podpora miestnej zamestnanosti (tvorba pracovných príležitostí pri rozvoji a údržbe zelenej infraštruktúry)
Zelená infraštruktúra je kľúčovým konceptom v klimatických politikách a stratégiách udržateľného rozvoja urbánnych oblastí. Pomáha nielen zmierňovať klimatickú zmenu prostredníctvom znižovania emisií uhlíka a regulácie mikroklímy, ale tiež ju významne podporuje odolnosť miest a ekosystémov a prináša široké benefity v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a celkovej kvality života. JaroR
Trh odstraňovania uhlíka je v mnohých ohľadoch klasickým politickým problémom. Spoločnosti vedia, že musia konať. Vlády smerujú k regulácii. Investori vidia príležitosť, ale vidia aj riziko. A uprostred toho všetkého je trh, ktorý by mal prekvitať – ale ešte nie je. Prieskum trhu odstraňovania oxidu uhličitého (CDR) z roku 2025 , ktorý uskutočnili CDR.fyi a Sylvera , ponúka fascinujúci pohľad na to, prečo sa to deje a čo môže nasledovať.
Prečo samotné trhové sily nevyriešia odstránenie uhlíka
Jedným z najpozoruhodnejších zistení prieskumu je, že firemný dopyt po trvalom odstraňovaní uhlíka nie je poháňaný internými záväzkami udržateľnosti. Poháňajú ho vznikajúce regulačné rámce. Šesťdesiatpäť percent respondentov poukázalo na jasnejšie štandardy s nulovou čistou – ako sú tie, ktoré vyvinula iniciatíva Science Based Targets (SBTi) a ISO – ako primárny motivátor na nákup trvalých uhlíkových kreditov. (Phil De Luna, viac na forbes.com)
Odpovede majú byť užitočné, ale nie sú konečným slovom, ako interpretovať normy protokolu GHG. Overený zdroj nájdete v príslušných normách protokolu GHG. Ani WBCSD, WRI, ani iní jednotlivci, ktorí prispeli k tejto odpovedi, nepreberajú zodpovednosť za akékoľvek následky alebo škody vyplývajúce priamo alebo nepriamo z jej aplikácie v konkrétnom prípade použitia.
Obsah
Vedci z celého sveta čoraz jasnejšie poukazujú na to, že plastový priemysel je neoddeliteľnou súčasťou klimatickej krízy. Nové výskumy naznačujú, že životný cyklus plastov – od ich výroby cez použitie (viac…)
Dokument sa zaoberá potenciálom stredoeurópskych lesov pre ukladanie uhlíka v globálnom kontexte a zdôrazňuje ich dôležitú, no často podceňovanú úlohu pri zmierňovaní nepriaznivých dôsledkov klimatických zmien. (viac…)
Február 2025 sa zapísal do klimatickej histórie ako tretí najteplejší február na svete, pričom priemerná teplota vzduchu na povrchu dosiahla 13,36 °C, čo je o 0,63 °C vyššie než priemerný február za obdobie (viac…)
V prostredí napätia na Západe kvôli znižovaniu financií pre rozvoj a zhoršujúcim sa vzťahom USA so svojimi spojencami brazílsky prezident André Aranha Corrêa do Lago vo svojom prvom prejave na klimatickom summite COP30 obhajoval multilateralizmus a dedičstvo rokovaní OSN o klíme.
Corrêa do Lago vyjadril nádej, že Brazília poskytne „rozhodujúci impulz“ pri ochrane tridsaťročného inštitucionálneho dedičstva a urýchlení implementácie Parížskej dohody. Zdôraznil potrebu hlbokej, rýchlej a trvalej spolupráce medzi krajinami pre budúci pokrok.
Jeho slová získali význam vzhľadom na odstúpenie USA od klimatickej dohody pod vedením Donalda Trumpa, podporu fosílnych palív a odmietnutie poskytnúť očakávané klimatické financie. EU Copernicus oznámila, že február 2025 bol tretí najteplejší na svete s priemernou teplotou 1,59 °C nad predindustriálnym obdobím a historicky nízkym morským ľadom.
Napriek apelom na medzinárodnú jednotu sa počas COP30 objavili sťažnosti rozvojových krajín na nedostatočnú pomoc. Skupina G77 vyzvala bohaté štáty k zvýšeniu financovania. Minuloročná COP29 sľúbila bohatým krajinám poskytovať minimálne 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035, čo rozvojové krajiny považujú za neadekvátne.
Simon Stiell, vedúci oddelenia klimatických zmien OSN, zdôraznil potrebu zvýšiť globálne financovanie klímy pre rozvojové krajiny. Roztržky medzi bohatými a chudobnými krajinami pokračujú, pričom Austrália a EÚ požadujú väčší príspevok súkromných financií namiesto vládnych.
Na COP30 sa krajiny pokúsia mobilizovať 1,3 bilióna dolárov ročne do roku 2035. Zároveň sa diskutovalo o prechode od fosílnych palív, avšak záväzky zostávajú nejasné. Brazília čelí kritike za tlak na ťažbu ropy v Amazónii.
Čína a ďalšie rozvojové krajiny vyzvali rozvinuté štáty k zvýšeniu klimatických cieľov a zabezpečeniu spravodlivého prechodu bez ohrozenia hospodárskeho rastu a prístupu k energii. Krajiny majú doručiť svoje národné prísľuby na zníženie emisií (NDC) pred COP30, pričom Brazília, USA a Japonsko už predložili svoje plány. JaroR
Tento dokument s názvom „Odblokovanie potenciálu energetických certifikátov: kľúč ku ekologickejším budovám“ pojednáva o význam úlohy energetických certifikátov (EPC) pri zlepšovaní energetickej účinnosti (viac…)
Tento dokument predstavuje Clean Industrial Deal (Čistú priemyselnú dohodu), ktorý Európska komisia (EK) publikovala 27. februára 2025. Táto dohoda je odpoveďou na výzvu európskych priemyselných (viac…)
Globálna iniciatíva na dosiahnutie „čistej nuly“ emisií zásadne pretransformovala mnohé sektory priemyslu. Najviac zasiahol automobilový priemysel, ktorý, pôvodne orientovaný (viac…)
SPONZOROVANÉ
NAJČÍTANEJŠIE
SK 
EN 
DE 
FR 
HU 
PL 