Jednou z najspornejších otázok, ktorým čelila 28. Konferencia zmluvných strán (COP28) o zmene klímy v decembri minulého roka, bol návrh na vytvorenie trhu obchodovania s uhlíkovými kreditmi pod sankciami OSN. Takýto mechanizmus by umožnil národom a priemyselným odvetviam, ktoré dosahujú pomalý pokrok v znižovaní vlastných emisií uhlíka, aby platili iným za opatrenia na zníženie emisií, ako je zlepšenie energetickej účinnosti alebo ochrana lesov.
Takéto obchodné systémy sa už rozrástli na mnohomiliardový trh napriek nedostatku jasných medzinárodných predpisov na definovanie a monitorovanie uvádzaných znížení emisií. Počas týždňov horúčkovitých rokovaní niektoré štáty vrátane USA obhajovali trochu voľnejší prístup k predpisom v záujme rýchleho zavedenia systému. Iní, vrátane Európskej únie, obhajovali oveľa prísnejšiu reguláciu vzhľadom na históriu sporných či dokonca kontraproduktívnych projektov tohto druhu v minulosti. Nakoniec nedošlo k dohode o tejto téme, ktorá sa bude prehodnocovať na neskoršom stretnutí. (