Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 budú formovať politické smerovanie EÚ v priebehu nasledujúcich piatich rokov, a preto predstavujú rozhodujúci moment. V tomto seriáli experti GMF diskutujú o vplyve volieb na politiku EÚ v kľúčových oblastiach, uvažujú o tom, čo možno – a čo by sa malo – urobiť pred voľbami, a načrtávajú potenciálne povolebné scenáre. Tento článok sa zaoberá problémami súvisiacimi so zmenou klímy. Európska zelená dohoda, ktorá sa začala v decembri 2019 hneď po nástupe predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej do úradu, bola veľkým úspechom jej odchádzajúcej Komisie a Európskeho parlamentu. Aby sa blok dostal na cestu k dosiahnutiu svojho cieľa do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 a dosiahnuť čistú nulu do roku 2050, EÚ zaviedla súbor klimatických a energetických zákonov , ktoré sa dotýkajú takmer každej oblasti politiky. A napriek silným protivetrom – najprv pandémii COVID-19 a potom vojne na hraniciach Európy – politici bloku zostali v kurze. Premenili krízu na príležitosť, zo zelených a digitálnych inovácií urobili hlavné princípy balíka na obnovu po pandémii a svoje odmietnutie dovozu ruského plynu a ropy využili na zvýšenie domácej výroby obnoviteľnej energie, energetickej účinnosti a energetickej bezpečnosti. (Hannah AbdullahMegan Richardsová, viac na gmfus.org)
[language-switcher]
[language-switcher]
