Aktuálna správa o stave životného prostredia vychádza predovšetkým z údajov za uplynulý rok. Tie ukazujú, že Slovensko je na dobrej ceste dosiahnuť viacero cieľov stanovených pre rok 2030. Už v súčasnosti spĺňame cieľ nárastu podielu pôdy, na ktorej je vykonávané ekologické poľnohospodárstvo. Ten bol stanovený pre rok 2030 na 13,5 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Dlhodobo úspešné sú snahy o znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. V prípade väčšiny znečisťujúcich látok Slovensko spĺňa záväzné hodnoty nastavené pre obdobia rokov 2020 až 2029. Pozitívom je aj vysoká miera recyklácie obalov či dlhodobý pokles výroby elektriny v tepelných elektrárňach a nárast podielu energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov.
Achillovou pätou životného prostredia zostáva kvalita ovzdušia, pomalé tempo odstraňovania envirozáťaží či budovania vodárenskej infraštruktúry, predovšetkým nízka miera napojenia samospráv na verejné kanalizácie. V roku 1993 bolo zásobovaných vodou z verejného vodovodu 4 mil. 138 tisíc obyvateľov, teda 77,8 % obyvateľstva. V roku 2022 vzrástol tento počet na vyše 4 mil. 900 tisíc obyvateľov, čo predstavovalo 90,27 % z celkového počtu obyvateľov našej krajiny. Slovensko však výraznejšie zaostáva za európskym štandardom v odvádzaní odpadových vôd prostredníctvom verejných kanalizácií. Kým v roku 1993 bývalo v domoch napojených na verejnú kanalizáciu 51,5 % obyvateľov, v roku 2022 dosiahla úroveň napojenia obyvateľstva na verejné kanalizácie iba 71 %.