Ľudia sú veľmi pravdepodobne jediným druhom, ktorý si vie predstaviť veľmi vzdialenú budúcnosť. Bohužiaľ, naše mozgy nie sú nastavené tak, aby sa správali spôsobom, ktorý túto budúcnosť optimalizuje. Väčšina z nás si totiž ani na dôchodok nenašetrí. Ak máme na výber medzi zjedením šišky hneď teraz a o niečo zdravším neskôr, šiška takmer vždy vyhrá.
Individuálne rozhodnutia môžu mať široké sociálne dôsledky. Ak budeme na dôchodku na mizine, budeme odkázaní na pomoc verejnosti. Ak nám bude zle z príliš veľkého množstva šišiek, budeme menej produktívni a vyčerpáme zdroje zdravotnej starostlivosti. Ale spoločnosť ako celok je tiež náchylná na toxickú krátkodobosť.
Vezmite si klimatické zmeny. Spaľovanie fosílnych palív, holorubné lesy a masová produkcia kráv slúžia našim okamžitým potrebám na osvetlenie, poľnohospodársku pôdu a cheeseburgery, ale za cenu zničenia klímy pre mnohé budúce generácie.
Koľko generácií presne? Andrew Dessler, riaditeľ Texaského centra pre klimatické štúdie na Texaskej univerzite A&M, nedávno zverejnil verziu nasledujúceho grafu do „The Climate Brink“, bulletinu Substack, ktorý je spoluautorom s klimatickým vedcom Zeke Hausfatherom. Označil to za „najdesivejšie sprisahanie na svete“: (Mark Gongloff)
