Pre väčšinu ľudí nie je zmena klímy v nedohľadne, zmiznutá z mysle, zistila štúdia

Cítime sa menej znepokojení prírodnou katastrofou, keď k nej dôjde ďaleko od domova? A platí tento psychologický odstup aj pre klimatickú krízu? Nedávna metaanalýza vykonaná tímom výskumníkov v Holandsku naznačuje, že to tak nemusí byť. Štúdie dokonca ukázali, že naopak, klimatické udalosti, ktoré sa vyskytujú ďaleko, nemusia nevyhnutne viesť k menšej angažovanosti občanov v otázkach klímy. Sme menej psychicky ovplyvnení vojnou alebo prírodnou katastrofou, ak sa odohráva ďaleko od krajiny, v ktorej žijeme? Táto teória, ktorá je psychológom dobre známa, odkazuje na koncept psychologickej vzdialenosti. Študovaní roky popisujú schopnosť ľudského mozgu dávať udalosti do pozadia, často preto, aby sa chránil pred emóciami, ako je stres alebo úzkosť. Platí teda tento koncept aj pre klimatickú krízu? Aby to zistila, doktorka Anne M. van Valkengoed, výskumníčka na Univerzite v Groningene (Holandsko), preskúmala veľké množstvo prieskumov verejnej mienky. Výsledky jej práce boli teraz publikované v časopise One Earth. Spomedzi skúmaných štúdií dve, uskutočnené v rokoch 2019 a 2021, skúmali viac ako 100 000 respondentov v 121 krajinách a územiach. Podľa týchto prieskumov sa 41 percent respondentov domnieva, že zmena klímy je veľmi vážnou hrozbou pre ich domovskú krajinu. „Dokonca aj v krajinách, o ktorých sa predpokladá, že majú veľa klimatických skeptikov, väčšina ľudí vníma zmenu klímy ako riziko pre svoju domovskú krajinu,“ uvádza štúdia a uvádza príklad Spojených štátov, kde viac ako 60 percent respondentov verí, že klimatické zmeny zmena poškodí americké obyvateľstvo. Protichodné zistenia: Niektoré štúdie zahrnuté v tejto analýze naznačujú, že čím viac ľudia vnímajú zmenu klímy cez šošovku psychologického odstupu, tým je menej pravdepodobné, že sa zapoja do správania šetrného voči klíme alebo budú podporovať politiky v oblasti zmeny klímy. Nie je to však prípad všetkých, ale naopak, iné výskumy nenachádzajú žiadny významný vzťah medzi vnímaním psychologickej vzdialenosti a pôsobením klímy. Niektoré výskumy dokonca ukázali, že vnímanie zmeny klímy ako vplyvu vzdialených miest a komunít v skutočnosti povzbudzuje ľudí, aby podnikli ďalšie kroky. Okrem toho 25 z 30 štúdií nepreukázalo, že experimentálne klesajúca psychologická vzdialenosť zvýšila ekologickú angažovanosť účastníkov. „Zníženie psychologickej vzdialenosti sa považuje za účinnú stratégiu na zvýšenie klimatických opatrení. Napriek tomu bola kritizovaná aj myšlienka psychologickej vzdialenosti ako bariéry pre klimatické opatrenia. V súčasnosti zostáva nejasné, do akej miery psychologická vzdialenosť bráni klimatickej akcii,“ uvádza sa v štúdii. (AM MYT, MalayMail)